Brečtan popínavý

From Wikipedia, the free encyclopedia

Brečtan popínavý
Remove ads

Brečtan popínavý[2][3] (iné názvy: brečtan obyčajný[4][5][6], zriedkavo: brečtan vždyzelený[7], zastarano: břečtan vždyzelený[8]; ľudovo alebo staršie: brečtan[9][8][10], bršlen[11]; ľudovo: nevoľné drievko[5], zimozel[8][12], bľušť[12], líček[12]; lat. Hedera helix[13]) je vždyzelená drevnatá liana z rodu brečtan (Hedera) z čeľade aralkovité (Araliaceae).

Rýchle fakty Stupeň ohrozenia, Vedecká klasifikácia ...
Remove ads

Opis

Brečtan popínavý je vždy zelená, popínavá, drevnatá liana s vetvenou stonkou a s priliepavými korienkami; dĺžka stoniek závisí od podkladu a môže dosiahnuť výšku až 30 m, s hrúbkou do 15 cm. Mladé výhonky a súkvetia sú husto pokryté chlpmi. Druh je veľmi variabilný vo veľkosti, tvare a sfarbení listov a tiež v spôsobe rastu.[14][15][16]

Listy brečtana sú na nekvitnúcich výhonkoch dlaňovito trojlaločné až päťlaločné, na kvitnúcich výhonkoch jednoduché, celistvookrajové, pretiahnuto končisté. Sú striedavé, kožovité, tmavozelené, lesklé a s dlhou stopkou.[14][16]

Pravidelné kvety sú zelenkavo žlté, združujú sa do koncových súkvetí a kvitnú v septembri. Okolíky sú guľaté, jednotlivé alebo v strapcoch. Kvety sú obojpohlavné, kvetné stopky sú asi 2 cm dlhé, zvonku hnedé, vnútri zelené a sú opadavé. Tyčiniek je päť. Semenník je polospodný, zväčša päťpuzdrový, vzácne desaťpuzdrový, s jedným semenom v každom puzdre. Piestikov býva 3 až 5, zrastených do jedného stĺpika. Plodom je guľatá bobuľa s priemerom do 1 cm. Nezrelá je červenkasto fialová, zrelá modročierna a hladká. Semená sú obličkovité, trojhranné, končisté, 5 až 6 mm dlhé.[14][15][16][17]

Remove ads

Rozšírenie

Brečtan popínavý patrí do čeľade aralkovitých, čo sú prevažne tropické a subtropické dreviny a byliny. Rod brečtan je jedna z výnimiek, pretože asi pätnásť jeho druhov rastie skôr v miernom pásme Európy a Ázie a zasahuje ďaleko na sever, v Nórsku až k šesťdesiatemu stupňu severnej šírky.[14] Rozšírený je aj v severnej Afrike a juhozápadnej Ázii. Východne jeho areál zahŕňa Ukrajinu, Kaukaz a severný Irak. Zavlečený bol aj do Severnej Ameriky, Austrálie, na Nový Zéland aj do Argentíny a Peru.[14][16]

Remove ads

Ekológia

Brečtan popínavý je tolerantný voči pomerne širokému spektru prostredí mierneho pásma. V Európe sa vyskytuje od hladiny mora do nadmorských výšok nad 1000 m a v Bolívii bol zaznamenaný jeho výskyt až do výšky 3300 m.[18] Jeho najvyšší výskyt na Slovensku bol zaznamenaný v nadmorskej výške 1260 m.[15]

Brečtan rastie v tienistých listnatých hájoch aj v teplomilných dubových sucholesoch s dubom plstnatým.[14] Rastie na neutrálnych alebo slabo kyslých, na živiny bohatých pôdach.[15] Bežne sa vyskytuje aj na človekom vytvorených biotopoch, rastie na stenách domov, na plotoch a na stĺpoch.[18]

Brečtan popínavý sa rozmnožuje semenami aj vegetatívne. Ak sa reprodukčný výhonok oddelí a opäť zakorení, bude pokračovať v raste s listami a výhonkami typickými pre túto fázu. Prvá jeho reprodukcia je variabilná, ale môže sa vyskytnúť už vo veku do 10 rokov.[18] Kvitne v septembri a plody dozrievajú v marci až apríli nasledujúceho roku.[15] Kvety sú opeľované rôznymi druhmi hmyzu, ktoré ich navštevujú kvôli nektáru aj vzhľadom k tomu, že ho produkujú v sezóne, keď kvitne len málo iných druhov.[18]

Význam a využitie

Brečtan popínavý sa pestuje aj v záhradách, pričom bola vyšľachtená rada kultúrnych foriem, ktoré sa vyznačujú odlišným vzrastom, tvarom aj farbou listov, niektoré sa pestuje aj ako izbové rastliny.[16]

V antike bol brečtan symbolom veselosti a opilstva. Brečtanový veniec bol atribútom vtedajších bohov neviazaného života. Je tiež dobre známou liečivou rastlinou, individuálne použitie sa však neodporúča, rastlina je totiž jedovatá. Z plodov sa v minulosti získavalo aj farbivo pre farbenie vlny a látok.[16]

Remove ads

Hrozby a choroby

Brečtan popínavý má viacero škodcov, ktorí na ňom parazitujú. Niektorí z nich sú natoľko špecializovaní na rod brečtan (Hedera), že pre ich druhový názov sa použilo meno hostiteľa. Z vošiek je to druh Aphis hederae,[19] ktorý v oblastiach s miernou klímou je prítomný celoročne.[20] Z chrobákov je to druh Kissophagus hederae[21] (syn. Kissophagus vicinus), ktorého larvy aj dospelé jedince sa živia pletivami stonky (kôry).[22]

Z hubovitých patogénov je to druh Boeremia hedericola.[23] Parazituje na listoch, na ktorých sa spočiatku objavujú len malé svetlohnedé až hnedé ostrovčeky. Tie sa postupne rozširujú až môžu zničiť celý list.[24] Z dvojkrídlovcov, z čeľade byľomorovité (Cecidomyiidae), je to druh Dasineura kiefferi,[25] ktorý napadá a ničí kvety hostiteľa.[26]

Remove ads

Galéria

  • Thumb
    Brečtan popínavý; listy (skorá jar)
  • Thumb
    Brečtan popínavý; listy (jeseň)
  • Thumb
    Brečtan popínavý; zrelé plody (marec)
  • Thumb
    Brečtan popínavý; zrelé plody (detail)
  • Thumb
    Brečtan popínavý; stratégia rastu
  • Thumb
    Brečtan popínavý; stratégia rastu
  • Thumb
    Brečtan popínavý; stratégia rastu
  • Thumb
    Brečtan popínavý; vzdušné korienky (detail)
  • Thumb
    Brečtan popínavý; obrovská liana na dube

Referencie

Iné projekty

Loading related searches...

Wikiwand - on

Seamless Wikipedia browsing. On steroids.

Remove ads
Remove ads