Bruno Kreisky

Bruno Kreisky (* 22. január 1911, Viedeň, Rakúsko – † 29. júl 1990, tamže) bol rakúsky právnik a politik. Bol ministrom zahraničných vecí (1959 – 1966), predsedom Sociálnodemokratickej strany (SPÖ) (1967 – 1983) a kancelárom Rakúska (1970 – 1983).

Bruno Kreisky
Spolkový kancelár Rakúska
V úrade 21. apríl 1970 – 24. máj 1983
Prezidenti	Franz Jonas Rudolf Kirchschläger
Josef Klaus Fred Sinowatz
Predseda SPÖ
V úrade 1. február 1967 – 27. október 1983
Bruno Pittermann Fred Sinowatz
Minister zahraničných vecí
V úrade 16. júl 1959 – 19. apríl 1966
Leopold Figl Lujo Tončić-Sorinj
Biografické údaje
Narodenie	22. január 1911 Viedeň, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie	29. júl 1990 (79 rokov) Viedeň, Rakúsko
Politická strana	SPÖ
Alma mater	Viedenská univerzita
Rodina
Manželka	Vera Fürth
Deti	2
Odkazy
	Bruno Kreisky (multimediálne súbory)
Politický portál  Biografický portál

Životopis

Narodil sa vo Viedni do židovskej rodiny pôvodom z juhomoravských Dolných Kounic. V pätnástich rokoch vstúpil do mládežníckej organizácie SPÖ. Vyštudoval právo na Viedenskej univerzite a druhú svetovú vojnu prežil vo švédskom exile.^[1]

Politické pôsobenie

Po vojne sa vrátil do Rakúska a obnovil svoju politickú kariéru. V roku 1970 sa stal prvým kancelárom židovského pôvodu v histórii Rakúska.^[1] Ako minister zahraničia i ako kancelár sa snažil hrať úlohu sprostredkovateľa medzi Izraelom a arabskými vodcami ako bol Jásir Arafát, Anwar as-Sádát, alebo Muammar Kaddáfí.^[1] Ako veľký odporca sionizmu a hlasný kritik Izraela však narazil na nedôveru tohto štátu a príliš vo svojom snažení neuspel. Jeho dôveryhodnosť v očiach Izraelčanov tiež veľmi poškodil škandál, ktorý sa rozpútal okolo niektorých členov jeho vlády, ktorí sa za druhej svetovej vojny zaplietli s nacizmom. Ten nakoniec vyústil v ostrý stret medzi Brunom Kreiskym a „lovcom nacistov“ Simonom Wiesenthalom.^[1]

Henry Kissinger spomína: „…jeho komentáre k politickým trendom a osobnostiam vždy človeku rozšírili obzory. Mal veľký zmysel pre humor a geopolitike rozumel omnoho viac ako mnohí predstavitelia mocnejších krajín. Jednou z nesúmerností, ktoré sa prejavujú v dejinách, je nepomer medzi schopnosťami niektorých politikov a mocou ich krajín.“^[2]