Buchlov (hrad)

Dejiny hradu

K histórii hradu sa viaže viacero legiend a povestí. Podľa jednej z nich je Buchlov najstarším moravským hradom. Údajne už na konci 4. storočia počas markomanských vpádov sa v tunajších hlbokých lesoch začalo so stavbou opevneného sídla. I za svoje meno vďačí legende, podľa ktorej v jednej z jaskýň stával kamenný oltár zasvätený pohanskému bohovi lovu. Keď toto územie osídľovali Slovania začali tu stojaci hrad volať podľa tohto oltára boha lovu, Bůh - lov, teda Buchlov. Ďalšia legenda hrad spája s rádom templárov, ktorí na ňom údajne sídlili.

V skutočnosti bol vybudovaný v prvej polovici 13. storočia ako kráľovské sídlo, ktoré plnilo funkciu hospodársku i strategickú. V prvej písomnej zmienke z roku 1300 sa spomína istý purkgróf Protiva z Buchlova. Najstaršiu neskororománsku časť postavila stavebná huta cisterciánskeho kláštora na Velehrade.

Až do roku 1425 bol hrad v kráľovskom majetku. Od tohto roku bol hrad zastavovaný. Ako prví ho dostali do zástavy Lichtenštajnovci. V 90-tych rokoch 15. storočia ho dali Ctibor a Adam Tovačovskí z Cimburgu prestavať v neskorogotickom stavebnom štýle. Prestavba sa súčasne diala s celkovou opravou hradu po predchádzajúcom poškodení vojskom kráľa Mateja Korvína. Začiatkom 16. storočia hrad získal Archleb z Boskovíc a po ňom Žerotínovci. V roku 1520 sa hrad dostal do držby prvého príslušníka významného vladyckého rodu pánov zo Zástřizl, Jána Ždánskeho, ktorý hrad začal prestavovať v duchu nastupujúceho renesančného stavebného slohu. Hrad doplnil hodinovou vežou a novým opevnením.

Po vymretí rodu hrad získali ich príbuzní Petřvaldskí z Petřvaldu, ktorí počas svojho panstva v rokoch 1644 - 1800 hrad účelne adaptovali. Poslední majitelia hradu, Berchtoldovci, už sídlili na neďalekom zámku Buchlovice, ale ich význam pre hrad Buchlov bol nemalý. Dvaja príslušníci rodu, Leopold a Bedřich, naplnili hrad cennými zberateľskými predmetmi zo svojich početných zahraničných ciest. V roku 1848 tu dokonca zriadili múzeum. V roku 1931 bol hrad veľmi poškodený požiarom; vzápätí bol opravený. Od Berchtoldovcov získal hrad v roku 1945 štát.

Remove ads

Opis hradu

Exteriér

Prvé nádvorie, prístupné barokovou bránou s bastiónom, sa zachovalo v pôvodnej podobe zo 17. storočia. Po drevenom moste sa cez barokový prejazd v budove purkgrófstva prechádza na druhé nádvorie tvorené hospodárskymi budovami a renesančnou vežou zv. Andělka (za svoje meno vďačí priezvisku istého Josefa Anděla, zlodeja, ktorý sa vlámal do buchlovického zámku. Po dolapení bol uväznený práve v tejto veži).

Vpravo sa nachádza jadro pôvodného stredovekého hradu; v popredí vystupuje renesančná budova z roku 1602. Vedľa nej je terasa s hodinovou vežou, ktorej prízemím sa vstupuje na vnútorné nádvorie obklopené budovami viacerých stavebných slohov.

Interiér

Miestnosti hradu predstavujú dokonale zachovaný súbor obytných priestorov dokumentujúcich bývanie šľachty z obdobia gotiky a renesancie. Rovnako vybavenie miestností zaujme ukážkami nábytku a umeleckých diel pochádzajúcich z uvedených období. Vzácna je plastika tzv. Buchlovskej madony z polovice 14. storočia a diela barokového maliara P. Brandla. Ranogotická kaplnka v poschodí juhovýchodnej vstupnej veže patrí k najvzácnejším sakrálnym priestorom na južnej Morave. Expozícia zahŕňa i výstavu prírodovedných a archeologických zbierok.

Organickou súčasťou hradu je i neďaleko stojaca kaplnka sv. Barbory, miesto uloženia ostatkov niektorých príslušníkov rodov Petřvaldských a Berchtoldovcov.

Hrad Buchlov je od roku 2001 zapísaný v zozname národných kultúrnych pamiatok Českej republiky.

Remove ads

Dejiny hradu

Opis hradu

Exteriér

Interiér

Iné projekty

Externé odkazy

Wikiwand - on