Chernobyl (seriál)
dramatický televízny seriál From Wikipedia, the free encyclopedia
Remove ads
Chernobyl je dramatický televízny seriál z roku 2019. Vznikol v koprodukcii americkej televíznej stanice HBO a britskej televíznej stanice Sky,[1] premiérovo bol uvedený 6. mája 2019.[2] Jedná sa o päťdieľnú minisériu, ktorej dej je o havárii černobyľskej jadrovej elektrárne v noci z 25. na 26. apríla 1986 pri ukrajinskom meste Pripiať.[3]
Scenáristom a tvorcom seriálu je Craig Mazin, ktorý doteraz písal skôr stredne úspešné hollywoodské filmové komédie.[4] Réžie sa ujal Johan Renck, režisér seriálov Vikingovia či Walking Dead.[2] Sovietského podpredsedu vlády Borisa Ščerbinu, ktorý viedol vládnu komisiu zisťujúcu okolnosti havárie, stvárnil švédsky herec Stellan Skarsgård. Rolu fiktivnej bieloruskej jadrovej fyzičky Uljany Chomjukovej hrala britská herečka Emily Watsonová.[1] Fyzika Valerija Legasova, ktorý bol poverenený vedením vyšetrovania a dva roky nato spáchal samovraždu,[5] predstavoval Brit Jared Harris. Hudbu zložila islandská experimentálna hudobníčka Hildur Guðnadóttirová v spolupráci so zosnulým Jóhannom Jóhannssonom.[4]
Remove ads
Dej
Upozornenie. Článok alebo jeho časť prezrádza zápletku, pointu alebo rozuzlenie diela!Seriál začína scénou z 27. apríla 1988 s jadrovým fyzikom Valerijom Legasovom nahrávajúcim svoju spoveď o havárii. Tú potom odnáša do tajnej skrýše, kam ju ukladá nepozorovane, aj keď ho sledujú agenti. Následne si doma berie život obesením. Seriál sa potom vracia na začiatok do 26. apríla 1986 do času 1:23:45 hodín do černobyľskej elektrárne, aby vysvetlil, čo k tomu Legasova doviedlo. V ten moment dochádza k explózii reaktoru číslo 4. Vedúci operátorov Anatolij Ďatlov si odmieta explóziu reaktoru pripustiť a stále hovorí len o vybuchnutej chladiacej nádrži. Seriál zachytáva aj príbeh radového hasiča ako svedectvo, ako vnímali udalosť obyčajní ľudia. Evakuácia mesta Pripiať začína až 36 hodín po výbuchu.[3]
V druhom dieli sa do popredia príbehu dostáva podpredseda sovietskej rady ministrov za energetiku Boris Ščerbina a tiež bieloruská jadrová fyzička Uljana Chomjuková. (Jej postava je samozrejme výnimočne vymyslená a skôr zastupuje súhrnne všetkých sovietských vedcov, ktorí sa snažili, aby vyšla pravda najavo.) V treťom dieli Chomjuková vypočúva umierajúcich operátorov Aleksandra Akimova a Leonida Toptunova v moskovskej nemocnici, aby zistila, čo sa stalo. V druhom dieli potom prichádza scéna, kde sa prihlásia operátori Alexej Anaňenko, Valerij Bespalov a Boris Baranov, aby vstúpili pod reaktor prečerpať vodu a zachránili tým elektráreň pred ďalšou, ešte katastrofickejšou explóziou, aj keď to pre nich má znamenať istú smrť.[3] (V skutočnosti všetci traja potápači svoj hrdinský čin prežili[6] a dvaja z nich boli ešte v dobe uvedenia seriálu nažive, len Baranov zomrel v roku 2005 na zástavu srdca.[7])
V treťom dieli je vykreslené značné utrpenie pri umieraní ožiarených v moskovskej nemocnici a je verne zachytený priebeh pôsobenia choroby na telo. Na konci dielu sú rádioaktívne telá mŕtvych zložito pochované. V dieli sa objavujú baníci z Tuly, ktorí boli naverbovaní, aby pod elektrárňou vykopali tunel. Ten mal slúžiť k inštalácii výmenníka tepla na báze tekutého dusíka, aby sa predišlo pretaveniu reaktora cez betón do podzemnej vody, čím by bola ohrozená rieka Dneper. Baníci sa pri teplotách okolo 50 stupňov vyzliekli donaha. Štvrtina pracovníkov potom v reálnom živote zomrela na rakovinu.[3]
V štvrtom dieli je zo začiatku zobrazené vysťahovanie ľudí z dedín neďaleko Černobyľa. Ďalším hlavným postupom je založenie táborov s pracovníkmi, ktorí budú pracovať na dekontaminácii 30 kilometrovej oblasti. Chomjuková sa stále snaží nájsť odpoveď na otázku, ako reaktor explodoval. Na strechu elektrárne sú vysadené roboty na diaľkové ovládanie, aby zhodili najrádioaktívnejšie trosky späť do reaktoru a mohol sa tak v budúcnosti vytvoriť ochranný sarkofág. Pracovníci z tábora prečišťujú oblasť od rádioaktívnych zvierat, zóna sa meria pomocou dozimetrov. Vrchná časť zeminy sa bagruje pod tú spodnú. Roboty na elektrárni vplyvom radiácie prestávajú fungovať, a tak sú nasadení tzv. bioroboti – ľudia, ktorí sú na rozdiel od robotov schopní krátkodobo fungovať v ultravysokých dávkach radiácie na najviac zasiahnutej zo striech. Zhadzujú lopatami grafit späť do reaktoru, nasadzovaní sú pritom noví pracovníci každých 90 sekúnd. Legasov je pozvaný do Viedne, aby vysvetlil, k čomu vlastne v Černobyli došlo. Nevie, či len uviesť časť problému a zakryť pravdu, alebo aj pod hrozbou KGB povedať celú pravdu.
V piatom, záverečnom dieli prebieha súd s pracovníkmi obvinenými zo spôsobenia havárie - Brjuchanovom, Fominom a Ďatlovom. Príbeh obsahuje retrospektívy do diania krátko pred haváriou od polnočnej výmeny zmien. V súčasnom dianí Chomjuková nalieha na Legasova, aby povedal pravdu. Ščerbina Legasovovi odhalí, že umiera na rakovinu. Legasov svedčí a verejne vysvetlí, ako došlo k explózii reaktora. Neobviňuje však z nej len Ďatľova, ale aj zlú konštrukciu regulačných tyčí. KGB mu oznámi, že jeho svedectvo vymaže a že Legasovova vedecká kariéra týmto skončila.
Remove ads
Obsadenie
- Jared Harris ako Valerij Legasov
- Stellan Skarsgård ako Boris Ščerbina
- Emily Watsonová ako Uljana Chomjuková
- Jessie Buckleyová ako Ljudmila Ignatjenková
- Adam Nagaitis ako Vjačeslav Bražnik
- Karl Davies ako Viktor Proskurjakov
- Jay Simpson ako Valerij Perevozčenko
- David Dencik ako Michail Gorbačov
- Billy Postlethwaite ako Boris Stoljarčuk
- Adrian Rawlins ako Nikolaj Fomin
- Con O'Neill ako Viktor Petrovič Brjuchanov
- Donald Sumpter ako Žarkov
- Barry Keoghan ako Pavel
- Ralph Ineson ako generálmajor Nikolaj Tarakanov
- Mark Lewis Jones ako generálplukovník Vladimir Pikalov
- Alex Ferns ako Gluchov
- Michael Colgan ako Michail Ščadov
- Alan Williams ako predseda Čarkov
Remove ads
Zoznam častí
Remove ads
Produkcia
Tvorcovia sa držali reálií a pri scénach vydesených operátorov a rozhovorov s nimi na začiatku bezprostredne po havárii si vypomáhali knihou Modlitba za Černobyľ: kronika budúcnosti bieloruskej autorky, nositeľky Nobelovej ceny za literatúru Svjetlany Alexijevičovej.[3]
Natáčenie prebiehalo v litovskom meste Vilnius, ktoré malo vystihovať skutočné evakuované mesto Pripiať v blízkosti černobyľskej elektrárne.[1] Scény z elektrárne sa natáčali v bývalej Ignalinskej jadrovej elektrárni v Litve, ktorá bola v roku 2009 vyradená z prevádzky a jej reaktory sa podobajú tým černobyľským.[1]
Remove ads
Uvedenie a príjem
Uvedenie prvého dielu sledovalo takmer 2 miliónov divákov.[14] Magazín Deadline uvádzal kumulatívnu sledovanosť 1,7 miliónov divákov, čo podľa neho predstavovalo historicky tretí najlepší štart pôvodního dramatického seriálu na obrazovkách televízie Sky Atlantic, predstihol ho len seriál Fortitude z roku 2015 a koprodukčné dielo s Amazonom Britannia.[15][16]
Seriál Černobyl získaval od divákov aj kritikov nadšené reakcie.[17] Už po odvysielaní prvých troch dielov získal pevné miesto v horných priečkach rebríčkov televíznych diel posledných rokov.[3] Stal sa napríklad jedným z najlepšie hodnotených programov v Internet Movie Database a preskočil aj dlhodobo vysielané obľúbené seriály ako Hra o tróny, Breaking Bad či The Wire - Špína Baltimoru. Počas troch týždňov dosiahol na hodnotenie 9,7 bodov z 10, ktoré neskôr kleslo na 9,5 bodov.[14] Stal sa tak najlepšie hodnoteným seriálom televizie HBO, dovtedy ním bol seriál Bratstvo neohrozených z roku 2001.[3]
Remove ads
Kritika
Seriál bol kritizovaný pre nepresné stvárnenie viacerých historických faktov, osôb a niektoré zjednodušenia a skratky. Predsedníčka českého Štátneho úradu pre jadrovú bezpečnosť Dana Drábová uviedla, že v seriáli je možné nájsť „určité dramatické nepresnosti“, ale na to, že sa nejedná o dokument ani o technický popis udalostí, je vytvorený pomerne presne.[18] Podľa filmovej a televíznej kritičky Mirky Spáčilovej „odborníci našli viac technických nepresností, napríklad líčenie možných následkov vrátane neobývateľnej Európy bolo podľa nich v rámci dramatickej licencie trochu nadsadené.“[19]
Hlavnými bodmi kritiky sú šablónovité vyobrazovanie fungovania moci v Sovietskom zväze a ich vyobrazenie cez stereotypné klišé o živote v krajine.[20] Valerij Legasov a Boris Sčerbina nepracovali sami, ale svoje rozhodnutia konzultovali s rozsiahlym poradným tímom. Legasov nebol vybraný ako vedúci vyšetrovania pre to, že by bol odborníkom na reaktory alebo uznávaný jadrový fyzik, ale predovšetkým preto, že bol uvedomelý člen komunistickej strany.[20] Fiktívna je aj postava Uljany Chomjukovej, ktorá v skutočnosti stvárňuje prácu celého tímu. Na verbovaní baníkov hĺbiacich tunel pod reaktor minister banského priemyslu Sčadov sa priamo nepodieľal[20]. Toho v seriáli zobrazili ako mladého aparátčika v neforemnom saku. V skutočnosti bol tiež bývalý baník a v období katastrofy mal 58 rokov. Samotné verbovanie baníkov navyše neprebiehalo naivným teatrálnym spôsobom pred samopalmi armády a baníci tam nikdy nepracovali nahí. Rovnako evakuáciu mesta Pripiať sovietske úrady zorganizovali skôr ako sa o havárií začalo hovoriť v západných krajinách.[21]
Remove ads
Referencie
Externé odkazy
Zdroj
Wikiwand - on
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Remove ads