Chorvátsko
štát v južnej Európe From Wikipedia, the free encyclopedia
Remove ads
Chorvátsko (chorv. Hrvatska), dlhý tvar Chorvátska republika, je štát v juhovýchodnej Európe ležiaci v severozápadnej časti Balkánskeho polostrova a na pobreží Jadranského mora.[3] Kedysi patrilo monarchii Habsburgovcov, neskôr bolo súčasťou Juhoslávie. Nezávislosť získalo v roku 1991.
Remove ads
Poloha
Nachádza sa v juhovýchodnej Európe, na Balkánskom polostrove, na brehu Jadranského mora a na mnohých ostrovoch v Jadranskom mori. Patria mu dve tretiny kamenistého pobrežia Jadranského mora (polostrov Istria a Dalmácia).
Dejiny
Pozri aj: Dejiny Juhoslávie, Vojna v Chorvátsku
- starovek: územie Chorvátska je osídlené ilýrskymi a keltskými kmeňmi
- 1. storočie – 5. storočie: prevažne súčasťou Rímskej ríše
- 6. storočie – 9. storočie: dalmátske mestá súčasťou Byzantskej ríše, vznik Chorvátskeho kniežatstva, franský vplyv
- 6. – 7. storočie: osídľovanie Slovanmi (žijú tu dodnes) a Avarmi (vyhynuli v 9. stor.)
- 8. storočie: Slovanov a Avarov si podmanila Východofranská ríša
- koniec 9. storočia – 11. storočie: samostatné Chorvátske kniežatstvo (neskôr od roku 924/925 Chorvátske kráľovstvo), časti Slavónska sú však súčasťou Uhorska
- 1091 a 1102 – 1918: súčasť Uhorska, Dalmácia však sčasti prešla iným vývojom (pozri nižšie)
- 14. storočie – 1797: Dalmácia prevažne pod kontrolou Benátskej republiky
- od 15. storočia: sústavne napádané Turkami (Osmanskou ríšou), ktorí koncom 16. storočia skoro celú krajinu obsadili (neobsadený západ patril k tzv. Kráľovskému Uhorsku, ktorého jadro tvorilo Slovinsko, neobsadená Dalmácia Benátskou republikou a Dubrovnícka republika)
- pred 1700: vytlačenie Turkov
- 1797 – 1918: Dalmácia súčasťou Rakúska (s výnimkou rokov 1805 – 1814, keď bola Napoleonom pripojená k Francúzsku)
- prvá polovica 19. storočia: sformovali sa chorvátske národné hnutia, požadujúce plnú autonómiu Chorvátska a vystupujúce s programom jazykového, kultúrneho a politického zjednotenia južných Slovanov (ilyrizmus)
- 1848 – 1849: v čase revolúcie narazili národné požiadavky Chorvátov na maďarizačnú politiku uhorskej revolučnej vlády, v dôsledku čoho sa chorvátska politická reprezentácia (na čele s bánom J. Jelačičom) postavila na stranu Habsburgovcov (Rakúska) a pomáhala jej potlačiť revolúciu vo Viedni a v Maďarsku
- 1867 – 1918: Po rakúsko-maďarskom vyrovnaní 1867 patrí vlastné Chorvátsko v rámci Rakúska-Uhorska spolu napr. so Slavónskom do Zalitavska; Dalmácia je súčasťou Predlitavska
- 1868 – 1918: vlastné Chorvátsko má na základe tzv. chorvátsko-uhorského vyrovnania (1868) čiastočnú vnútornú, cirkevnú, školskú a súdnu autonómiu v rámci (veľkého) Uhorska. Na čele Chorvátska stojí bán.
- koniec 19. stor.: V chorvátskom politickom tábore sa vytvorili dva smery; jeden juhoslovanský, usilujúci sa o spoluprácu a okrem iného aj o štátne politické zjednotenie všetkých južných Slovanov, a druhý (od 60-tych rokov 19. stor.) veľkochorvátsky, nacionalistický a ostro protisrbsky zameraný, žiadajúci vytvorenie tzv. Veľkého Chorvátska v rámci trialisticky prebudovaného Rakúsko-Uhorska.
- 1918: Keďže Prvá svetová vojna vytvorila podmienky pre víťazstvo juhoslovanského, protihabsburského smeru, stalo sa 1. decembra 1918 vlastné Chorvátsko a Dalmácia súčasťou Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov, ktoré sa v roku 1929 premenovalo na Juhosláviu.
- 1939 – 1941: V rámci Juhoslávie existuje autonómna chorvátska bánovina, zahŕňajúca aj Dalmáciu
- 1941 – 1945: Nezávislý štát Chorvátsko (Nezavisna Država Hrvatska), satelitný štát Nemecka vytvorený chorvátskymi fašistami po napadnutí Juhoslávie nemeckou, talianskou a maďarskou armádou v apríli 1941 na neobsadenom teritóriu
- 1945: Chorvátsko jednou zo zväzových republík Juhoslávie
- 1990:
- apríl: vo voľbách zvíťazila strana HDZ (Chorvátska demokratická jednota) Franja Tudjmana, ktorý bol menovaný predsedom štátneho predsedníctva (prezidentom)
- august: premenovanie na "Chorvátska republika"
- 1991 – 1995: občania sa v referende rozhodli o odpojení od Juhoslávie a 25. júna 1991 bola vyhlásená Chorvátska republika (krajinami sveta uznaná až v roku 1992), čo vyvolalo občiansku vojnu až do roku 1995 (pozri Dejiny Juhoslávie), v rámci ktorej Srbi obsadili východ, stred a stredozápad Chorvátska. Na tomto území vyhlásili nikým neuznaný štát:Republika srbská Krajina. Chorvátsko napokon v roku 1995 Srbov porazilo. Vojna zasadila ranu tunajšiemu cestovnému ruchu, ale v súčasnosti je Chorvátsko druhá najvyspelejšia krajina bývalej Juhoslávie.
- 1997: autoritatívny Tudjman bol opäť zvolený za prezidenta
- 1999: zomrel Tudjman a krajina prešla od roku 2000 liberálnymi reformami
- 2004: Chorvátsko sa stalo oficiálnym kandidátom na členstvo v EU
- 1. apríl 2009: Chorvátsko sa stalo členom NATO
- 1. júl 2013: Chorvátsko sa stalo 28. členom Európskej únie
- 1. január 2023: Chorvátsko sa stalo členom eurozóny a členom Schengenu
Remove ads
Obyvateľstvo
Podľa sčítania ľudu z roku 2001 v Chorvátsku žije 4 437 460 obyvateľov, z toho je 2 301 560 žien a 2 135 900 mužov. Priemerný vek je 39,3 (muži 37,5, ženy 41,0). Priemerná dĺžka života je 75 rokov, gramotných je 98.5% obyvateľov. Priemerný ročný prírastok obyvateľstva: 0,40 % v roku 1992 (z 0,82 % v r. 1948).
Národnostné zloženie
Náboženské zloženie
- Rímskokatolícka cirkev 86,83 %
- Pravoslávna cirkev 4,40 %
- Moslimovia 1,30 %[5]
Administratívne členenie
Chorvátsko sa od roku 1992 delí na 21 žúp a tie sa delia na opčiny (v priemere okolo 10 – 20), ktoré majú podobné postavenie ako slovenské obce.
Remove ads
Cestovný ruch
Najčastejšie navštevovanými miestami alebo mestami je Split, Dubrovnik, Biograd na Moru, Zadar, Pula, Opatija, Vodice, Šibenik, Novi Vinodolski, Makarská.
Doprava
V Chorvátsku sa v roku 2006 nachádzalo 28 344 km ciest, 23 979 km bolo spevnených, z toho bolo 1 050 km diaľnic (autoceste). Od vyhlásenia nezávislosti v roku 1991 Chorvátsko veľmi pokročilo v stavbe diaľnic. Väčšina diaľničných úsekov, okrem obchvatu Záhrebu, je spoplatnená.
Diaľničné úseky:
- A1 Záhreb – Ploče, 509 km
- A2 Záhreb – Krapina – Macelj, 59 km
- A3 Bregana – Záhreb – Lipovac, 306 km
- A4 Záhreb – Goričan, 97 km
- A5 Sredanci – Osijek, 54 km
- A6 Záhreb – Rijeka, 81 km
- A7 Rupa – Rijeka, 16 km
- A8 Rijeka – Kanfanar, 64 km
- A9 Umag – Kanfanar – Pula, 77 km
- A11 Velika Gorica – Buševec, 9 km
- A12 Sveta Helena – Vrbovec, 12 km
Vzdialenosti z Bratislavy (najkratšie)
Remove ads
Štátne sviatky a dni pracovného pokoja
Štátne sviatky
- 1. január: Nový rok
- 1. máj: Sviatok práce
- 30. máj: Deň Chorvátskeho parlamentu
- 22. jún: Deň boja proti fašizmu – vzťahuje sa k začiatku povstania v roku 1941
- 25. jún: Deň štátnosti – výročie vyhlásenia nezávislosti v roku 1991
- 5. august: Deň národnej vďačnosti (oslobodenie Kninu v roku 1995)
- 15. august: Sviatok Nanebovzatie Panny Marie
- 8. október: Deň nezávislosti
- 25. december: 1. sviatok vianočný
- 26. december: 2. sviatok vianočný
Dni pracovného pokoja
- 6. január: Traja králi
- Veľkonočný pondelok (pohyblivý sviatok)
- Sviatok Božieho tela (pohyblivý sviatok)
- 1. november: Sviatok všetkých svätých
Remove ads
Galéria
Referencie
Pozri aj
Iné projekty
Wikiwand - on
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Remove ads