Comptonov jav

Comptonov jav alebo Comptonov rozptyl je rozptyl fotónov na voľnom alebo slabo viazanom elektróne vo vyššej energetickej hladine, pri ktorom fotón odovzdáva časť svojej energie elektrónu. Pri inverznom Comptonovom jave fotón získava časť energie vysokoenergetického elektrónu. Vlnová dĺžka rozptýlených fotónov sa pri Comptonovom jave vzhľadom na pôvodnú zmení o Δλ v závislosti od odchýlky fotónu φ od pôvodného smeru:

Δλ = 2Λ_c. sin² φ/2

kde Λ_c = h/ m_ec

Schematické znázornenie Comptonovho javu. Fotón po zrážke a elektrónom e^- stratí časť svojej energie, čím sa zmení aj jeho vlnová dĺžka o hodnotu Δλ = λ´ - λ, závislá od odchýlky fotónu φ.

je tzv. Comptonova vlnová dĺžka pre rozptyl na elektróne s hmotnosťou m_e, c rýchlosť svetla a h Planckova konštanta (pre elektrón Λc_e = 0,002426 nm). Comptonov jav bol jedným z prvých experimentálnych dôkazov kvantového charakteru svetla. V astrofyzike má Comptonov jav význam ako proces, ktorý mení spektrálne rozdelenie žiarenia v riedkom, veľmi ionizovanom plyne. Inverzným Comptonovým javom sa vysvetľuje napríklad mechanizmus žiarenia röntgenových zdrojov.

Presný postup odvodenia

Zo zákona zachovania energie platí:

${\displaystyle h\nu _{0}+m_{0}c^{2}=h\nu +mc^{2}}$,

${\displaystyle mc^{2}=h\nu _{0}-h\nu +m_{0}c^{2}}$,

${\displaystyle (mc^{2})^{2}=(h\nu _{0}-h\nu +m_{0}c^{2})^{2}}$

${\displaystyle m^{2}c^{4}=h^{2}\nu _{0}^{2}+h^{2}\nu ^{2}-2h^{2}\nu \nu _{0}-2h\nu m_{0}c^{2}+2h\nu _{0}m_{0}c^{2}}$, ...(1)

Zákon zachovania hybnosti vo vektorovom tvare

${\displaystyle {\frac {h\nu _{0}}{c}}I_{0}={\frac {h\nu }{c}}I+mv}$,

${\displaystyle (mv)^{2}=\left({\frac {h\nu _{0}}{c}}I_{0}-{\frac {h\nu }{c}}I\right)^{2}}$, kde I sú jednotkové vektory v danom smere

${\displaystyle m^{2}v^{2}=\left({\frac {h\nu _{0}}{c}}\right)^{2}I_{0}I_{0}\cos(0)+\left({\frac {h\nu }{c}}\right)^{2}II\cos(0)-2h^{2}{\frac {\nu \nu _{0}}{c^{2}}}II_{0}\cos \phi }$

${\displaystyle m^{2}v^{2}c^{2}=(h\nu _{0})^{2}+(h\nu )^{2}-2h^{2}\nu _{0}\nu \cos(\phi )}$,

${\displaystyle -m^{2}v^{2}c^{2}=-(h\nu _{0})^{2}-(h\nu )^{2}+2h^{2}\nu _{0}\nu \cos(\phi )}$, ... (2)

Do rovnice 2 priratáme (1) a na ľavej strane dáme pred zátvorku patričný člen:

${\displaystyle m^{2}c^{4}\left(1-{\frac {\nu ^{2}}{c^{2}}}\right)=m_{0}^{2}c^{4}+2h^{2}\nu \nu _{0}\cos(\phi )-2h^{2}\nu \nu _{0}+2h\nu _{0}m_{0}c^{2}-2h\nu m_{0}c^{2}}$,

Z teórie relativity platí

${\displaystyle m^{2}(1-v^{2}/c^{2})=m_{0}^{2}}$,

Potom platí:

${\displaystyle m_{0}^{2}c^{4}=m_{0}^{2}c^{4}-2h^{2}\nu _{0}\nu (1-\cos(\phi ))+2hm_{0}c^{2}(\nu _{0}-\nu )}$,

${\displaystyle 2h^{2}\nu _{0}\nu (1-\cos(\phi ))=2hm_{0}c^{2}(\nu _{0}-\nu )}$,

${\displaystyle h\nu _{0}\nu (1-\cos(\phi ))=m_{0}c^{2}(\nu _{0}-\nu )}$,

${\displaystyle {\frac {h\nu _{0}}{m_{0}c^{2}}}\nu (1-\cos \phi )=\nu _{0}-\nu }$,

${\displaystyle {\frac {h}{m_{0}c^{2}}}(1-\cos \phi )={\frac {\nu _{0}-\nu }{\nu _{0}\nu }}}$,

použitím vlnovej dĺžky miesto frekvencie

${\displaystyle {\frac {h}{m_{0}c^{2}}}(1-\cos \phi )={\frac {c({\frac {1}{\lambda _{0}}}-{\frac {1}{\lambda }})}{c^{2}({\frac {1}{\lambda _{0}}}{\frac {1}{\lambda }})}}}$,

${\displaystyle {\frac {h}{m_{0}c}}(1-\cos \phi )=\lambda -\lambda _{0}}$,

a teda

${\displaystyle {\frac {2h}{m_{0}c}}\left(\sin ^{2}{\frac {\phi }{2}}\right)=\lambda -\lambda _{0}}$,

Fyzikálny portál

Tento článok alebo jeho časť obsahuje heslo z Encyklopédie astronómie s láskavým dovolením autorov a podporou SZA.