Curaçao

Curaçao je ostrov pri pobreží Venezuely, jedna z krajín Holandského kráľovstva. Spolu s ostrovmi Aruba a Bonaire tvorí tzv. ABC ostrovy Záveterných ostrovov a je súčasťou Malých Antíl.

Curaçao
Vlajka Znak
Štátna hymna: Himno di Kòrsou
Miestny názov
• dlhý	Land Curaçao (hol.)
• krátky	Curaçao (hol.)
Hlavné mesto	Willemstad 12°7′ s.š. 68°56′ z.d.
Najväčšie mesto	Willemstad
Úradné jazyky	holandčina, papiamento
Štátne zriadenie Kráľ Guvernér Predseda vlády	konštituentná krajina Holandského kráľovstva Viliam Alexander Lucille George-Wout Eugene Rhuggenaath
Vznik	10. október 2010 (rozdelenie Holandských Antíl)
Susedia	žiadny (ostrovný štát)
Rozloha  • celková  • voda (%)	444 km²    – km² ( %)
Počet obyvateľov  • odhad (2016)  • hustota (2016)	158 986 358/km²
HDP  • celkový  • na hlavu (PKS)	2012 3,1 mld. $ (184.) 20 020 $ (46.)
Index ľudského rozvoja (2012)	0,811 (?.) – vysoký rozvoj
Mena	antilský gulden (ANG)
Časové pásmo  • Letný čas	AST (UTC-4) bez zmeny (UTC-4)
Medzinárodný kód	CW
Internetová doména	.cw, .an
Smerové telefónne číslo	+599 9
Interaktívna mapa

Hoci sa tu bežne hovorí papiamentom, po anglicky a španielsky, úradným jazykom je holandčina.

Ostrov je známy svojimi rezerváciami, kde sú k videniu jedny z najväčších kaktusov na svete (kadushi), najrozličnejšie druhy živočíchov - žaby, vtáky, nejedovaté hady a jašterice. Urbanizmus Antíl a Curaçao je taký preslávený, že sa niektoré miesta dostali i na listinu svetových chránených pamiatok UNESCO. Vo Willemstade sa dá vidieť starý, drevený pontónový most, alebo jedna z najstarších synagóg na americkom kontinente. Zachované stavby sú zmesou z počiatku 18. storočia.

Dejiny

Hlavné mesto Willemstad

Pôvodní obyvatelia Curaçao boli americkí Indiáni menom Arawak. Prví Európania, ktorí videli ostrov, patrili k posádke španielskej výpravy vedenej Alonsom de Ojeda v roku 1499. Arawakov (miestnych Indiánov) zdecimovali choroby ako kiahne a osýpky zavedené Španielmi. Ostrov obsadili Holanďania v roku 1634. Holandská západoindická spoločnosť založila hlavné mesto Willemstad na brehu zátoky nazvanej Schottegat. Curaçao bolo v tom čase na okraji záujmu, pretože na ňom nebolo mnoho vecí, o ktoré sa kolonisti zaujímali. Nielenže na ňom nebolo žiadne zlato, ale ani dostatok potravín či vody. Ale prirodzený prístav Willemstad sa ukázal byť ideálnym miestom pre obchod. Obchod a plavba - ale aj pirátstvo - sa stali na Curaçao najdôležitejšími ekonomickými činnosťami. Navyše Curaçao začal zohrávať kľúčové postavenie v atlantickom obchode s otrokmi. Holandská západoindická spoločnosť urobila v roku 1662 z ostrova centrum pre obchodovanie s otrokmi. Holandskí veľkoobchodníci priviedli otrokov z Afriky do obchodnej oblasti nazývanej Asiento. Odtiaľ boli otroci predávaní a naloďovaní do rôznych cieľov v južnej Amerike a Karibiku.

Obchod s otrokmi urobil ostrov bohatším a viedol k pôsobivému koloniálnemu budovaniu stavieb, ktoré tu stoja dodnes. Curaçao má rysy architektúry, v ktorej sa miešajú rôzne holandské a španielske koloniálne štýly. Široký okruh rôznych historických budov vo Willemstade je zapísaný v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Vidiecke domy (plantážnické domy) a domy v západoafrickom štýle (obydlia otrokov) sú roztrúsené po celom ostrove. Mnohé z nich sú reštaurované a prístupné návštevníkom.

Referendá o nezávislosti

Od júna 2000 do apríla 2005 mal každý ostrov Holandských Antíl svoje referendum o ďalšom politickom smerovaní. Obyvatelia vyberali jednu zo štyroch možností:

• tesné väzby s Holandskom
• zostať v spoločenstve Holandských Antíl
• samospráva ako krajina vnútri Holandského kráľovstva (samostatný ostrov v rámci Hol. kráľovstva)
• nezávislosť (plná štátna nezávislosť)

Výsledky referend:

Ostrov	Dátum referenda	Hlasovanie za tesné spojenie s Holandskom	Hlasovanie za zotrvanie v Holandských Antilách	Hlasovanie za samostatný ostrov v rámci Hol. kráľ.	Hlasovanie za nezávislosť	Referencie
Sint Maarten	22. júna 2000	11,6 %	3,7 %	69,9 %	14,2 %	[1]
Bonaire	10. septembra 2004	59,0 %	15,9 %	24,1 %	<1 %	[2]
Saba	5. novembra 2004	86,05 %	13,18 %	-	<1 %	[3]
Curaçao	8. apríla 2005	23 %	-	68 %	5 %	[4]
Sint Eustatius	8. apríla 2005	20 %	76 %	-	1 %	[4]

Dňa 26. novembra 2005 sa konala konferencia medzi vládami Holandska, Aruby, Holandských Antil, a každého nástupníckeho ostrova v Holandských Antilách. Záverečná reč uvádzala, že sa vytvorí samospráva pre Curaçao a Sint Maarten (podobná Arube), plus nový stav pre Bonaire, Saba, a Sint Eustatius (tesné zväzky s Holandskom) a nadobudnú platnosť 1. júla 2007.

V roku 2008 sa na základe predchádzajúceho referenda rozpúšťajú Holandské Antily na jednotlivé ostrovy. Po Arube aj Curaçao získa plne autonómny štatút a má vlastnú vlajku, znak, vládu a samosprávu vo všetkých otázkach okrem zahraničnej politiky a obrany, ktoré zostávajú v kompetencii Holandska. Curaçao má právo vyhlásiť referendum s otázkou o úplnej nezávislosti od Holandska, ak bude chcieť.