Datľa
Sladký plod datľovníka From Wikipedia, the free encyclopedia
Remove ads
Datľa je druh ovocia, ktoré rastie na datľovníku obyčajnom (Phoenix dactylifera). Ide o tmavohnedé oválne plody dlhé 3 až 7 cm a široké 2 až 3 cm, ktoré sú charakteristické nízkym obsahom vody a naopak až zo 70 % sú tvorené sacharidmi. Datle sú bohatým a významným zdrojom draslíka, chlóru, železa a vitamínov B.[1][2] Ide o bohatý a rýchly[2] energetický zdroj pre ľudský organizmus.
V subtropických a púštnych oblastiach, ako je napríklad Severná Afrika a Blízky východ, ide o jednu zo základných zložiek tamojšej potravy. Medzi najväčších producentov datlí na svete patrí Tunisko, Irak, Egypt, Španielsko a Maroko,[3] pestujú sa zároveň aj v Indii, Pakistane, Kanárskych ostrovoch a aj v Kalifornii, kam boli človekom po osídlení Ameriky rozšírené.[2]
Datle sa konzumujú prevažne vysušené, čo zlepšuje ich trvanlivosť. To bolo hojne predtým využívané beduínmi a karavánami križujúcimi nehostinné púšte. V niektorých kultúrach sa súčasne verí, že datle majú afrodiziakálne účinky.[3] Najmä v arabských krajinách sú datle súčasťou každodennej kuchyne, podávajú sa spravidla zlisované do bochníka tzv. adšu alebo sa pečú na masle.[3]
Remove ads
Pôvod
Podobne ako figy pochádzajú datle z oblasti Prednej Ázie, presnejšie z oblasti Mezopotámie.[3] Odtiaľ sa datľová palma vplyvom človeka úspešne rozšírila do rozsiahlych suchých a teplých oblastí, kde je hojne pestovaná. Odhaduje sa, že datle sú človekom pestované dlhšie ako 5 tisíc rokov a píše sa o nich v Biblii aj v Koráne.[3]
Produkcia
V roku 2005 produkovalo desať najväčších producentov datlí takmer 17 miliónov ton tohto ovocia. Najväčším producentom bol Irak, avšak v niektorých arabských krajinách je až 90 % produkcie spotrebovaných v krajine pôvodu, kde sú datle používané aj ako potrava pre zvieratá. Medzi exportérov datlí na európske trhy potom patria predovšetkým severoafrické krajiny ako napr. Tunisko a Alžírsko.
Hoci existuje takmer tristo rôznych druhov (v skutočnosti kultivarov) datlí, na európskych trhoch je najčastejší druh Deglet Noor, pestovaný najmä v Tunisku a Alžírsku.
Veľkú a dlhodobú históriu v produkcii datlí malo aj Maroko. Vyvážalo rôzne druhy datlí, mäkké a mäsité, vrátane druhu Medjool. V 19. storočí však Maroko postihla epidémia, ktorá zničila väčšinu tamojších palmových hájov. Niektoré z rastlín boli zachránené a znovu vysadené v južnej Kalifornii, čo je dôvod, prečo sa do Európy dovážajú aj americké datle.
Remove ads
Vplyv na zdravie
Podľa výskumu izraelského profesora Michaela Avirama z Rambam Medical Center pri Izraelskom technologickom inštitúte (Technion) v Haife, datle, aj napriek svojej veľkej sladkosti, nezvyšujú hladinu glukózy v krvi a pomáhajú chrániť pred upchávaním tepien (ateroskleróza).[5]
Datle majú zo všetkého ovocia zrejme najvyššiu energetickú hodnotu. Uvádza sa, že z libry (453 g) datlí získa ľudské telo 1 130 – 1 275 kalórií. Datle sú bohaté na draslík a chudobné na sodík.
Priemerný obsah látok a minerálov
Tabuľka udáva dlhodobo priemerný obsah živín, prvkov, vitamínov a ďalších nutričných parametrov zistených v surových datliach.[6]
Remove ads
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy
Wikiwand - on
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Remove ads