Delta väzba

Delta väzba (δ väzba) označuje kovalentnú chemickú väzbu, v ktore sa prekrývajú štyri laloky jedného atómového orbitálu so štyrmi lalokmi iného atómového orbitálu. Tento prekryv vedie k tvorbe väzbového molekulárneho orbitálu, ktorý má dve uzlové roviny, ktoré obsahujú medzijadrovú os a prechádzajú oboma atómami.^[1][2][3][4]

3D model povrchu delta väzby v Mo₂

Tvorba delta väzby prekryvom dvoch d orbitálov

Grécke písmeno δ, ktoré sa používa na označenie tejto väzby, odkazuje na d orbitály, pretože orbitálová symetria delta väzby je pri pohľade cez väzbovú os rovnaká ako zvyčajná symetria (štvorlalokových) d orbitálov. Tento druh väzby bol pozorovaný u atómov, ktoré majú obsadené d orbitály s dostatočne nízkou energiou na to, aby sa účastnili kovalentnej väzby, ako je to napríklad u organokovových zlúčenín prechodných kovov. Niektoré zlúčeniny rénia, molybdénu a chrómu majú štvoritú väzbu,^[5] ktorá sa skladá z jednej sigma väzby, dvoch pí väzieb a jednej delta väzby.

Orbitálová symetria δ väzbového orbitálu sa líši od pí protiväzbového orbitálu, ktorý má jednu uzlovú rovinu, v ktorej sa nachádza medzijadrová os a druhú uzlovú rovinu kolmú na túto os medzi atómami. U δ väzby prechádzajú obe roviny medzijadrovou osou.

Zápis „δ“ prvýkrát použil Robert Mulliken v roku 1931.^[6][7] Prvá zlúčenina, u ktorej bola pozorovaná δ väzba, bol oktachlórodirenitan draselný. V roku 1965 F. A. Cotton poznamenal, že delta väzba je prítomná v Re-Re štvoritej väzby v anióne [Re₂Cl₈]²⁻.^[8] Ďalšm zaujímavým príkladom delta väzby je trikarbonyl cyklobutadiénželeza, kde je delta väzba medzi d orbitálom železa a štyrmi p orbitálmi prítomnej molekuly cyklobutadiénu.^{[chýba zdroj]}