Dvojklíčnolistové

Dvojklíčnolistové (iné názvy pozri nižšie; lat. Dicotyledonopsida, Dicotyledoneae, Dicotyledones) alebo magnólie^[1] (iný názov: magnóliokveté^[2], lat. Magnoliopsida) je veľký parafyletický taxón (tradične trieda) magnóliorastov. Niekedy sa čisto formálne dvojklíčnolistové klasifikujú ako nadtrieda a magnólie potom ako jediná trieda tohto taxónu.

Dvojklíčnolistové
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) rastliny (Vegetabilia) Podríša (subregnum) zelené rastliny (Viridiplantae, Chlorobionta) Vývojová línia cievnaté rastliny (Tracheophyta) Vývojová vetva semenné rastliny (Spermatophyta) Oddelenie krytosemenné rastliny (magnóliorasty) (Angiospermae (Magnoliophyta)) Trieda (classis) dvojklíčnolistové (Dicotyledonopsida)
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Názvy

Slovenské ekvivalenty vedeckého názvu Dicotyledones (a pod. - pozri vyššie) sú: dvojklíčnolistové^[2][1], dvojklíčnolistové rastliny^[3], staršie dvojklíčne rastliny ^[4], zriedkavo dvojklíčnolisté rastliny^[5], zriedkavo dikotyledony^[6]. Nesprávny alebo starší názov je: dvojdeložné (rastliny)^[7][8][9]. Zastarané názvy sú: dvojmaternicové rastliny^[10][11], dvojklolisté rastliny^[11], dvoj- a viackeľničné rastliny^[12], rozrastliny^[12].

Charakteristika

Dvojklíčnolistové sú vývojovo staršie krytosemenné rastliny. Majú hlavný koreň zväčša vyvinutý, listy s perovitou alebo dlaňovitou žilnatinou, kvety najčastejšie päťpočetné, kvetný obal rozlíšený na kalich a korunu a zárodok s dvoma klíčnymi listami. Väčšina z nich má tiež v sitkoviciach plastidy so škrobovými zrnami.

Dnes je známych okolo 199 350 druhov týchto rastlín a zahŕňajú 75 % všetkých krytosemenných rastlín.^{[chýba zdroj]} Fosílie prvých pravých dvojklíčnolistových pochádzajú z ranej kriedy (pred 125 miliónmi rokov).

Systém

Dvojklíčnolistové sú taxón vyskytujúci sa v tradičných systémoch. Typický príklad je uvedený tu: Cronquistov systém. V Cronquistovom systéme sa dvojklíčnolistové delia na rôzne podtriedy a rady.

Alternatívny tradičný systém delí dvojklíčnolistové na najvyššej úrovni na dve veľké skupiny (a tie potom ďalej na podtriedy a/alebo rady)^[13][14][15]:

• "nižšie dvojklíčnolistové" (=magnólie v užšom zmysle/magnóliokveté v užšom zmysle; lat. Magnoliopsida v užšom zmysle [zodpovedá aj taxónu Magnoliidae sensu Takhtadjan 1980])
• vyššie dvojklíčnolistové (=trikolpátne/pravé dvojklíčnolistové rastliny; lat. Rosopsida, Tricolpates, Eudicotidae)

V systéme APG IV sa taxón dvojklíčnolistové už nevyskytuje explicitne, ale implicitne v ňom zodpovedá jednoducho všetkým krytosemenným rastlinám okrem vetvy jednoklíčnolistové rastliny. T.j. v systéme APG IV majú dvojklíčnolistové nasledujúci systém:

• rad amborelotvaré (Amborellales)
• rad leknotvaré (Nymphaeales)
• rad austrobejliotvaré (Austrobaileyales)
• magnoliidy - delenie pozri v príslušnom článku
• rad zelenokvetotvaré (Chloranthales)
• rad rožkatcotvaré (Ceratophyllales)
• pravé dvojklíčnolistové rastliny - delenie pozri v príslušnom článku

Z uvedených taxónov APG IV sú pravé dvojklíčnolistové rastliny to isté ako v tradičnom systéme vyššie dvojklíčnolistové a všetky ostatné uvedené taxóny APG IV zodpovedajú v tradičnom systéme nižším dvojklíčnolistovým.