Eliška Přemyslovna

Eliška Přemyslovna alebo Alžbeta Přemyslovna (po česky Eliška/Alžběta Přemyslovna; * 20. január 1292, Praha – † 28. september 1330, Vyšehrad) bola dcéra českého a poľského kráľa Václava II. a jeho prvej manželky Guty Habsburskej, manželka Jána Luxemburského a česká kráľovná (ako posledná z rodu Přemyslovcov).

Eliška Přemyslovna
česká kráľovná
Narodenie	20.01.129220. január 1292 Praha, České kráľovstvo
Úmrtie	28. september 1330 (38 rokov) Vyšehrad, České kráľovstvo
Rodičia	Václav II., Guta Habsburská
Manžel	Ján Luxemburský
Deti	Margaréta Jitka Karol IV. Přemysl Otakar Ján Henrich Anna Eliška
Odkazy
Commons	Eliška Přemyslovna
Biografický portál

Detstvo

Keď mala päť rokov, zomrela jej matka. Z desiatich detí, ktoré priviedla na svet Guta Habsburská, žili už len štyri – Václav III., Anna Přemyslovna a Markéta Přemyslovna. Šesť rokov po smrti jej matky sa Eliškin otec Václav II. znovu oženil. Jeho vyvolenou sa stala poľská princezná Richenza z rodu Piastovcov – v Čechách ju volali Eliška Rejčka. S jej rukou Václav II. získal poľskú korunu a Eliška macochu, s ktorou však nemala dobrý vzťah.

Jej mladosť poznamenalo mnoho vecí – ničivý požiar na Pražskom hrade roku 1303, dlhé otcovo zomieranie, atentát na jej brata Václava III. v Olomouci (ním vymrel rod Přemyslovcov po meči).

Boj o trón

Roku 1306 po zavraždení Eliškinho brata Václava III. sa Eliška ako jediná slobodná princezná, v primeranom veku pre prípadný sobáš, stala jedným z kľúčových aktérov mocenských sporov o ovládnutie Českého kráľovstva.

Z hádky o český trón medzi Henrichom Korutánskym, manželom Anny Přemyslovny, a Rudolfom Habsburským vyšiel neskôr víťazne Rudolf. Ten dokonca Elišku vysťahoval z Pražského hradu. No roku 1307 sa na trón vrátil jej švagor Henrich a sestra Anna. Tí chceli Elišku vydať za bezvýznamného pána z Bergova (Oto z Löbdaburgu), pretože pre ich spôsob vlády bola nevydatá Přemyslovna rizikom.

Proti Henrichovi sa začala vytvárať opozičná skupina, ktorá sa spojila s princeznou Eliškou. K nim sa pridali aj vplyvní opáti bohatých cisterciánskych kláštorov Heidenreich Sedlecký a Konrád Zbraslavský, ktorí sa roku 1309 stali iniciátormi Eliškinho sobáša so synom nového rímskonemeckého kráľa Henricha VII. Luxemburského Jánom Luxemburským.

Manželstvo s Jánom Luxemburským

Přemyslovská princezná Henricha aj kráľovnú Markétu očarila. Záujem o českú korunu prekonal Henrichove obavy o jediného syna i to, že ženích mal štrnásť rokov a Eliška bola o štyri roky staršia (pôvodne navrhoval, aby sa vydala za jeho brata Walrama, toho ale odmietli českí zástupcovia).

Svadba s Jánom sa konala 1. septembra 1310 v Speyeri, potom bol Jan nútený vojensky obsadiť Čechy. Henrich Korutánsky s manželkou znovu ušli do Korutánska. Korunovácia v tej dobe ešte obľúbeného Jána a Elišky sa konala 7. februára 1311.

Manželstvo Elišky a Jána po dynastickej stránke fungovalo dobre. Eliška v priebehu desiatich rokov priviedla na svet sedem detí. Po citovej stránke to bolo iné, jednak preto, že Eliška bola príliš hrdá a príliš žiarlivá, ale aj kvôli rozdielnym názorom na politiku. Spočiatku vyspelá mladá kráľovná svojho manžela ovládala, a on konal to, čo mu našepkala (ako napríklad uväznenie Jindřicha z Lipé, milenca jej nenávidenej macochy), ale neskôr, keď kráľ dospel a začal prejavovať svoju vôľu, nastali problémy.

K vyvrcholeniu manželskej krízy došlo v roku 1319. Kráľ sa dozvedel o predpokladanom sprisahaní, ktoré síce nebolo ničím podložené, ale hodilo sa mu. Hlavou sprisahania mala byť Eliška, ktorá ho mala zvrhnúť z trónu a namiesto neho mal na trón zasadnúť ich spoločný syn Václav (neskorší cisár Karol IV.). Ján toto sprisahanie odhalil a domnelých vinníkov potrestal – Elišku zavrel na hrade Mělník, zobral jej deti a syna Václava poslal do Francúzska (Eliška sa so synom už nikdy nestretla).

Rozhodol sa zabrániť manželke zasahovať do výchovy ich detí a zbaviť ju akéhokoľvek vplyvu. Vzal jej aj mladšiu dcéru Gutu a poslal ju na výchovu k durínskemu landgrófovi na jeho hrad Wartburg. V tom istom čase odlúčil od matky i staršiu Markétu, ktorá putovala do Landshutu, na dvor dolnobavorského vojvodu.

Posledné roky

Celkom izolovaná a všetkými opustená, stále viac prenasledovaná predstavou, že sa sama stane obeťou šľachtickej nenávisti a úkladnej vraždy, rozhodla sa Eliška uniknúť z českého prostredia. Ušla do Bavorska za svojou dcérou. Niektorí jej konanie považovali za otvorený prejav nepriateľstva voči Jánovi a jeho šľachtickým obľúbencom. V bavorskom exile priviedla na svet svoje posledné deti – dvojčatá Annu a Elišku. V tom čase si narobila viac ako dvetisíc hrivien striebra dlhov, pretože manžel jej zakázal posielať akékoľvek finančné prostriedky. Do Čiech sa vrátila až začiatkom roku 1325. Namiesto sebavedomej a ctižiadostivej panovníčky Ján našiel zlomenú a chorú ženu. Trpela na tuberkulózu – zostávalo jej ešte päť rokov života.

Manželstvo Elišky a Jána sa neskončilo rozvodom. Pred svetom tvorili pár, ale úplné odcudzenie už nikdy neprekonali. Eliška dožila svoj nešťastný osud v úplnej izolácii. Posledné roky trávila ako typická žena gotiky. Zbierala ostatky svätých, korešpondovala s pápežskou kúriou, snažila sa dosiahnuť kanonizáciu svojej pratety Anežky Českej, podporovala stavbu zbraslavského kláštora.

Jej manžela stále viac a viac strhával vír európskej politiky, deti boli zasnúbené a rozišli sa po celej Európe, ona zostala sama a opustená. Zomrela 28. septembra 1330 vo veku 38 rokov vo Vyšehrade v prepoštovom dome, veľmi dlho trápená horúčkami a pľúcnou chorobou. Jej manžel pri nej nebol a nezúčastnil sa ani uloženia jej telesných pozostatkov v zbraslavskom kláštore. Smutná správa ho zastihla v Tridente uprostred príprav na vojenskú výpravu.

Potomstvo

• Margaréta (* 8. júl 1313 – † 11. júl 1341) ∞ 1328 vojvoda Henrich II. Dolnobavorský (1305 – 1339)
• Jitka/Bona (* 20. máj 1315 – † 11. september 1349) ∞ 1332 francúzsky dauphin Ján II. (1319 – 1364)
• Karol IV. (* 14. máj 1316 – † 29. november 1378), kráľ a cisár ∞
  • 1/ 1323 Blanka z Valois (1316 – † 1348), dcéra grófa Karola z Valois a Mahaut de Châtillon, sestra francúzskeho kráľa Filipa VI.
  • 2/ 1349 Anna Falcká (1329 – † 1353), dcéra rýnskeho falcgrófa Rudolfa II. a Anny Tirolskej
  • 3/ 1353 Anna Svídnická (1339 – † 1362), dcéra kniežaťa Henricha II. Svídnického a Kataríny Uhorskej, dcéry kráľa Karola I.
  • 4/ 1363 Alžbeta Pomoranská (* 1346/1347 – † 1393), dcéra pomoranského vojvodu Bohuslava V. a Alžbety Poľskej, dcéry kráľa Kazimíra III.
• Přemysl Otakar (* 1318 – † 1320)
• Ján Henrich (* 12. február 1322 – † 12. november 1375), moravský markgróf ∞
  • 1/ 1330 Margaréta Tirolská (* 1318 – † 1369), tirolská grófka, dcéra vojvodu Henricha Korutánskeho a Adelheid Brunšvickej
  • 2/ 1349/1350 Margaréta Opavská (1325/1330 – † 1363), dcéra Mikuláša II. Opavského a Anny Ratibořskej
  • 3/ 1364 Margaréta Habsburská (1346 – † 1366), dcéra rakúskeho vojvodu Albrechta II. a Jany z Pfirtu
  • 4/ 1366 Alžbeta Oettingenská († 1409), dcéra grófa Albrechta Oettingenského
• Anna (* 27. marec 1323 – † 3. september 1338) ∞ Oto Habsburský (* 1301 –  † 1339), syn cisára Albrechta I. a Alžbety Goricko-Tirolskej
• Eliška (* 27. marec 1323 – † pred 1330)

Genealógia

Přemysl Otakar II. * asi 1233 † 26. august 1278

Kunhuta Uhorská * asi 1246 † 9. september 1285

Rudolf I. Habsburský * 1. máj 1218 † 15. júl 1291

Gertrúda z Hohenbergu * 1225 † 16. február 1281

Václav II. * 27. september 1271 † 21. jún 1305

Guta Habsburská * 13. marec 1271 † 18. jún 1297

		Ján Luxemburský * 10. august 1296 † 26. august 1346 OO   1. september 1310		Eliška Přemyslovna * 20. január 1292 † 28. september 1330
Margaréta * 1315 † 1349		Jitka (Bona) Luxemburská * 1315  † 1349		Karol IV. * 1316  † 1378		Přemysl Otakar * 1318  † 1320		Ján Henrich * 1322  † 1375
Anna * 1323  † 1338		Eliška * 1323  † pred 1330

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Eliška Přemyslovna

Externé odkazy

• Majestátní pečeť Elišky, české a polské královny, 1330
• Eliška Přemyslovna v KDO BYL KDO Archivované 2020-06-08 na Wayback Machine
• Příběh posledních Přemysloven
• Eliška Přemyslovna na www.e-stredovek.cz