From Wikipedia, the free encyclopedia
Filip III., známy ako Smelý (* 30. apríl 1245, Poissy, Francúzsko – † 5. október 1285, Perpignan) francúzsky kráľ v rokoch 1270 až 1285. Patril do hlavnej línie Kapetovcov. Bez úspechu sa uchádzal o korunu rímskeho kráľa a Dante Alighieri ho vo svojej Božskej komédii umiestnil do Očistca.[1]
Filip III. | |
Kráľ Francúzska | |
Panovanie | |
---|---|
Dynastia | Kapetovci |
Panovanie | 25. august 1270 – 5. október 1285 |
Korunovácia | 30. august 1271 |
Predchodca | Ľudovít IX. |
Nástupca | Filip IV. |
Biografické údaje | |
Narodenie | 30. apríl 1245 Poissy, Francúzske kráľovstvo |
Úmrtie | 5. október 1285 (40 rokov) Perpignan, Francúzske kráľovstvo |
Pochovanie | Bazilika Saint-Denis |
Rodina | |
Manželka | |
Otec | Ľudovít IX. |
Matka | Margaréta Provensalská |
Odkazy | |
Filip III. (multimediálne súbory na commons) | |
Narodil sa ako druhý syn[2] Ľudovíta IX. a Margaréty Provensalskej.
Pred svojim nástupom na trón mal titul grófa Orleánskeho. V roku 1270 sprevádzal svojho otca na ôsmej križiackej výprave do Tuniska. Jeho otec v Tunise zomrel a Filip bol ako 25-ročný vyhlásený za kráľa. Bol váhavej, mäkkej povahy, nesmelý a zrejme oslabený silnými osobnosťami jeho rodičov. Nazývali ho Smelý nie na základe jeho charakteru, ale jeho zručnosti v boji a pri jazde na koni. Mal sklon nechať sa ovládať inými silnými osobnosťami (svojím strýkom Karolom I. z Anjou).
Po svojom nástupe na trón sa vrátil do Francúzska, zatiaľ čo jeho strýko rýchlo rokoval s emirom o ukončení krížovej výpravy. Dňa 12. augusta 1271 bol Filip korunovaný vo Francúzsku za kráľa. O niekoľko dní neskôr (21. augusta) zomrel v Taliansku pri návrate z križiackej výpravy jeho strýko Alfonz, gróf z Poitou, Toulouse a Auvergne. Filip zdedil po ňom jeho grófstva a pripojil ich ku kráľovským dŕžavám s výnimkou nasledovných. Grófstvo Vennaissin bolo v roku 1274 v súlade s Alfonzovou vôľou udelené pápežovi Gregorovi X. Grófstvo Agenais vrátil v roku 1279 po uzavretí Amienského mieru s Eduardom I. Anglicku. V roku 1284 zdedil po svojom bratovi Petrovi grófstva Perche a Alençon. Ďalší územný zisk pre Francúzsko zabezpečil Filip svadbou svojho syna Filipa Pekného s dedičkou Navarry Janou I.
Filipovým nešťastím bol jeho strýko Karol Sicílsky, ktorého zámery v Taliansku podporoval po celú dobu svojej vlády a ktorý ho zaplietol do zbytočnej vojny s Aragónskom.
Keď v roku 1282, po Sicílskych nešporoch, Peter III. Aragónsky napadol a obsadil ostrov Sicília, ponúkol svojmu strýkovi k dispozícii všetky potrebné prostriedky na nápravu. Dobyvateľ bol exkomunikovaný (pápežom Martinom IV.) a jeho kráľovstvo skonfiškované.
V roku 1284 Filip a jeho synovia vstúpili na čele veľkej armády do Roussillonu. Táto vojna sa na základe pápežskej sankcie nazývala Aragónska križiacka výprava. 26. júna 1285 sa Filip Smelý opevnil pred Gironou pri pokuse dobyť ju. Odpor bol silný, ale mesto padlo 7. septembra. Čoskoro však došlo k obratu, pretože francúzsky tábor silno zasiahla epidémia dyzentérie. Postihla aj samotného Filipa. Francúzi sa stiahli a boli ľahko porazení. Sám francúzsky kráľ zomrel v Perpignane, hlavnom meste svojho spojenca Jakuba II. z Malorky, a pochovali ho v Narbonne. V súčasnosti je pochovaný spolu so svojou prvou manželkou Izabelou Aragónskou v Bazilike Saint Denis v Paríži.
28. mája 1262 sa v Clermonte oženil s [3] Izabelou Aragónskou (* 1247 -† 1271), dcérou Jakuba I. a Jolany Uhorskej. Mali nasledujúce deti:
Po Izabelinej smrti sa 21. augusta 1274 oženil s Máriou Brabantskou (* 1254 – † 1321), dcérou Henricha III. Brabantského a Adelaidy Burgundskej. Ich deti boli:
Filip III. | Otec: Ľudovít IX. |
Starý otec: Ľudovít VIII. |
Prastarý otec: Filip II. |
Prastará matka: Izabela Henegavská | |||
Stará matka: Blanka Kastílska |
Prastarý otec: Alfonz VIII. | ||
Prastará matka: Eleonóra Anglická | |||
Matka: Margaréta Provensalská |
Starý otec: Raimond Bérenger IV. |
Prastarý otec: Alfonz II. | |
Prastará matka: Garsende de Sabran | |||
Stará matka: Beatrix Savojská |
Prastarý otec: Tomáš I. | ||
Prastará matka: Margaréta Ženevská |
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.