Fotolýza

Fotolýza je:^{[1][2][3][4][5]}

• v užšom zmysle: štiepenie jednej alebo viacerých kovalentných väzieb v molekulárnej entite (molekulárna entita je atóm, molekula, radikál, ión alebo podobný útvar) v dôsledku absorpcie svetla (resp. v širšom ponímaní aj iného elektromagnetického žiarenia, t.j. akéhokoľvek fotónu), alebo akýkoľvek fotochemický proces (napr. laserová fotolýza), ktorého základnou súčasťou je takéto štiepenie;
• v širšom zmysle: rozpad molekúl chemickej zlúčeniny (resp. v širšom ponímaní rozklad akejkoľvek látky) v dôsledku absorpcie svetla (resp. v širšom ponímaní aj iného elektromagnetického žiarenia)

V druhom vyššie uvedenom význame je viac-menej synonymom výraz fotodisociácia (známy najmä z astronómie), ktorý je definovaný ako štiepenie molekuly na menšie molekuly a/alebo atómy a/alebo radikály v dôsledku absorpcie svetla (resp. v širšom ponímaní aj iného elektromagnetického žiarenia)^[6][2]

Fotolýza je aj súčasťou fotosyntézy.

Pôsobenie fotónu

Pretože energia fotónu je nepriamo úmerná jeho vlnovej dĺžke, charakteristické pre fotolýzu sú elektromagnetické vlny s energiou viditeľného svetla alebo vyššou, napríklad UV žiarenie, röntgenové žiarenie a gama žiarenie.

Fotodisociácia v atmosfére

Absorpcia žiarenia v atmosfére môže spôsobovať fotodisociáciu.^[7]

• N₂ → 2N
• O₂ → 2O
• CO₂ → C + 2O
• H₂O → 2H + O
• 2NH₃ → 3H₂ + N₂