Gilotína

Gilotína je mechanický nástroj, ktorým sa vykonávali popravy stínaním hláv. Pozostáva z vysokého rámu a ťažkej čepele, ktorá sa pohybuje vo zvislých koľajniciach. Tento nástroj bol hojne používaný počas Francúzskej revolúcie.

Gilotína používaná v nemeckom Badene (rekonštrukcia v Bruchsalskom múzeu)

Nástroje na podobnom princípe sa používali už pred rokom 1300 v Spojenom kráľovstve, Nemecku či Taliansku. Prvý raz bola poprava týmto spôsobom zaznamenaná v roku 1307 v Írsku. Počas francúzskej revolúcie francúzsky lekár a revolucionár Joseph Guillotin navrhol zavedenie tohto mechanického stínania hláv ako nástroja rovnocenných popráv pre všetky vrstvy obyvateľstva. Guillotin sám však nebol vynálezcom tohto nástroja.^[1]

Gilotína vážila okolo 600 kg, samotná čepeľ 40 – 60 kg, výška koľajnicového systému okolo 4 m, od ostria po spodný bod prešlo ostrie okolo 3 m. Od okamihu spustenia po dopad ubehlo asi pol sekundy.

Počas francúzskej revolúcie bolo gilotínou popravených desaťtisíce ľudí. Prvou obeťou z tohto obdobia bol lupič Nicolas Jacques Pelletier. Za násilnú lúpež bol 25. apríla 1792 sťatý gilotínou na parížskom Place de Grève.^[2] Najznámejšie takto popravené osoby boli francúzsky kráľ Ľudovít XVI. (v roku 1793) a jeho manželka, kráľovná Mária Antoinetta.

Gilotína sa používala takmer 2 storočia. Posledná verejná poprava sa vo Francúzsku konala v 1939, ďalej sa gilotína používala "za zatvorenými dverami". Posledná poprava takýmto spôsobom sa uskutočnila v roku 1977.^[3] V Európe je v súčasnosti trest smrti zakázaný.