Helvétska zóna

Helvétska zóna, H. systém alebo helvetikum, vo Francúzsku Dauphinoiská zóna je externá štruktúrna zóna Álp. Tvorí ju hercýnsky konsolidovaný šelf Európskej platformy skladajúci sa z kryštalinika a autochtónneho obalu zvrásnený spolu s horninami tethýdneho pôvodu, ktoré boli do oblasti presunuté vo forme príkrovov.

Geológia Álp
Alpy
Tektonické superjednotky
Helvétska zóna
Penninická zóna
Austroalpínska zóna
Južné Alpy
Petrografia
Bündnerské bridlice • flyš • molasa
Geologické jednotky
Periadriatická línia • Masív Aar-Gotthard • troska Dent Blanche • Engadinské okno • Flyšová zóna • Giudicárska línia • Grauwackenzone • okno Vysokých Taur • Molasová panva • Penninický násun • Ivreská zóna • Lepontinské anitiklinóruim • Rechnitzké okno • Rhônsko-simplonská línia
Paleogeografické termíny
Valaiský oceán
Briançonnaiský mikrokontinent
Piemontsko-ligurský oceán
Apulská platňa
Pozri aj Geovedný portál

Helvétska zóna tvorí hlavne rozsiahle masívy kryštalinika a vytvára prvé z vysokých Alpských hrebeňov. Nachádza sa najmä v Západných Alpách. V Švajčiarsku horniny helvetika vystupujú na povrchu na severnej strane Álp v masíve Aar a Gotthard. Tu vznikli aj 3 vrásové príkrovy Morcle (spodný) a Diableret (stredný) a Wildhorn (vrchný)^[1]. Vo Francúzsku tvorí prakticky celé Francúzske Alpy s masívmi Aiguilles Rouges, Écrins, Mont Blanc, Belledonne, Mercantour, Pelvoux a Argentera^[2]. V Nemecku podobne ako vo Východných Alpách v Rakúsku tvorí helvetikum rovný pás, ktorý postupne prechádza do grestenskej jednotky^[1].

Označenie helvetikum, predtým tiež helvetidy je odvodené od latinského názvu Švajčiarska, kedysi Helvetica.

Členenie

Helvétska zóna sa skladá z radu tektonicky odlišných jednotiek. Helvétske príkrovy sú skupinou príkrovov presunutých až do oblasti alpskej predoblúkovej tzv. Molasovej panvy a pohoria Jura severne od Álp, v ich predpolí. Tvoria ich druhohorné morské sedimenty, hlavne vápence, sliene a bridlice. Tieto príkrovy sú kompletne odlepené od svojho pôvodného podložia. K tomuto odlepeniu došlo počas miocénu^[3].

Helvétske príkrovy sú presunuté cez infrahelvetikum, čo je dobre viditeľné najmä vo východnom Švajčiarsku. Infrahelvétsky komplex sa skladá z autochtónnych druhohorných sedimentov (obal) ležiacich na staršom hercýnskom kryštaliniku. Autochtónny druhohorný obal je zhodný s horninami helvétskych príkrovov. Obal sa usádzal severnejšie ako príkrovy, ktoré ho v súčasnosti prekrývajú, na plytšom šelfe alebo kontinentálnom svahu. Infrahelvetikum je samo deformované a zvrásnené na miestach staršej hercýnskej deformácie. V priebehu druhohôr a treťohôr došlo na mnohých miestach k vyklenutiu masívov^[2]. Tieto vytvorili rozsiahle antiklinória, najmä na južnej prípadne vo Francúzsku aj na východnej strane Helvétskej zóny.