Howlin' Wolf
From Wikipedia, the free encyclopedia
Remove ads
Howlin' Wolf (vlastným menom Chester Arthur Burnett; * 10. jún 1910, White Station, Mississippi, USA – † 10. január 1976, Hines, Illinois, USA)[1] bol americký bluesový spevák, skladateľ, gitarista a hráč na ústnu harmoniku. Z Mississippi sa presťahoval do Chicaga, aby sa tam stal úspešným hudobníkom. Spolu s Muddy Watersom patrí k hlavným predstaviteľom tzv. chicágskeho blues. Časopis Rolling Stone ho v roku 2011 umiestnil na 54 miesto vo svojom zozname 100 Greatest Artists of All Time (doslovne „100 najväčších umelcov všetkých čias“).[2]
Remove ads
Životopis
Chester Arthur Burnett sa narodil 10. júna 1910 vo White Station (Mississippi), Gertrude Jonesovej a Leonovi „Dockovi“ Burnettovi. Meno dostal po Chesterovi A. Arthurovi, 21. prezidentovi Spojených štátov amerických. Burnettovi rodičia sa rozišli, keď mal rok. Jeho otec, ktorý sezónne pracoval ako robotník na farme v delte Mississippi, sa tam natrvalo presťahoval, zatiaľ čo matka sa so synom presťahovali do okresu Monroe. Spolu spievali v zbore Baptistického kostola Life Boat neďaleko Gibsonu v Mississippi a Burnett neskôr tvrdil, že svoj hudobný talent dostal práve od nej. Keď bol ešte dieťa, matka ho z neznámych dôvodov počas zimy vyhodila z domu. Presťahoval k svojmu prastrýkovi Willovi Youngovi, ktorý mal veľkú domácnosť, ale zle sa k mladému Burnettovi správal. Kým bol v rodine Youngových, takmer celý deň pracoval a nemohol navštevovať školu. Keď mal trinásť rokov, v zúrivosti zabil jednu z Youngových ošípaných po tom, ako mu prasa zničilo oblečenie; to Younga rozzúrilo tak, že ho za to zbičoval. Od prastrýka utiekol a podľa svojho tvrdenia prešiel 137 km bosý, aby sa pripojil k svojmu otcovi, kde konečne našiel šťastný domov s veľkou rodinou svojho otca. Bol to práve jeho otec Dock, kto mu vo veku 18 rokov daroval jeho prvú gitaru.
Chester Arthur Burnett strávil dva a pol roka v americkej armáde. Časť z toho bol pridelený k 9. jazdeckému pluku, ktorý bol jednou z jednotiek nazývaných „Buffalo Soldiers“ (Buffalských vojakov). V roku 1941 sa zúčastnil na najväčšom vojenskom cvičení, aké sa kedy v Spojených štátoch konalo, The Louisiana Maneuvers. Práve tam bola urobená jedna z prvých fotografií Wolfa, na ktorej je vidieť, ako čistí žabu z kopyta koňa a ako sa naňho pozerá starší poddôstojník. Jednotka konskej jazdy, ktorej bol Wolf členom, bola deaktivovaná v marci 1944. Vďaka tomu sa Burnett stal jedným z posledných skutočných vojakov kavalérie a zároveň jedným z posledných „Buffalo Soldiers“ v armáde.[3]
Wolf strávil väčšinu svojho raného života ako farmár v Mississippi aj v Arkansase. Počas tejto éry vystupoval pod menom "John D.". Pomocou pseudonymu sa snažil dištancovať sa od svojej minulosti. Vyrastanie v Delte mu však v tom čase umožnilo jedinečný prístup k bluesovým majstrom tejto oblasti. Gitarové techniky a šoumenské umenie sa naučil od Charleyho Pattona, hru na harmoniku od Sonnyho Boya Williamsona II (ktorý bol ženatý s Wolfovou nevlastnou sestrou Maggie) a snažil sa napodobniť jódlovanie svojho idola Jimmieho Rodgersa. Hral aj s Robertom Johnsonom, Johnnym Shinesom, Honeyboyom Edwardsom, Son Housem a Williem Brownom. Burnett bol tiež krátko ženatý s Brownovou sestrou. Burnett mal aj iné zamestnania, aby pomohol zaplatiť účty. Jedným z nich bol predaj reklamy na rádiu KWEM v západnom Memphise, Arkansas. Svoju hudbu hral aj počas 30-minútovej plantážnej šou na tejto stanici, čo mu nakoniec vynieslo nahrávaciu zmluvu.
Na vrchole svojho úspechu sa vrátil z Chicaga za svojou matkou do Mississippi a bol dohnaný k slzám, keď ho odmietla: odmietla si vziať peniaze, ktoré ponúkal, s tým, že to bolo z jeho hrania „diablovej hudby“.
V januári 1976 sa Burnett prihlásil do nemocnice Veterans Administration Hospital v Hines, Illinois na operáciu obličiek. Zomrel na pooperačné komplikácie 10. januára 1976, vo veku 65 rokov. Pochovali ho na Oakridge Cemetery pri Chicagu.[4]
Remove ads
Ocenenia
Ceny Grammy
Rock and Roll Hall of Fame
V zozname 50 piesní, ktoré fromovali rokenrol má rokenrolová sieň slávy tri nahrávky od Howlin' Wolfa.[6]
Ocenenia od Blues Foundation
Uvedenia do siení slávy
Remove ads
Diskografia
- Štúdiové albumy
- 1959: Moanin' in the Moonlight (Chess) 1951–1958 nahrávky
- 1962: Howlin' Wolf (Chess) 1957–1962 nahrávky
- 1962: Howling Wolf Sings the Blues (Crown) 1951–1952 nahrávky
- 1965: The Real Folk Blues (Chess) 1956–1965 nahrávky
- 1967: More Real Folk Blues (Chess) 1953–1956 nahrávky
- 1968: The Super Super Blues Band (Chess) spolu s Muddy Watersom a Bo Diddley
- 1969: The Howlin' Wolf Album (Cadet Concept)
- 1971: Message to the Young (Chess)
- 1971: The London Howlin' Wolf Sessions (Chess)
- 1972: Chester Burnett a/k/a/ Howlin' Wolf (Chess) 1951–1965 nahrávky
- 1972: Live and Cookin' (Chess)
- 1973: The Back Door Wolf (Chess)
- 1974: London Revisited (Chess) spoločný album s Muddy Watersom
- 1975: Change My Way (Chess) 1958–1966 nahrávky
- 1977: The Legendary Sun Performers (Charly)
- 1979: Heart Like Railroad Steel (Memphis & Chicago Blues 1951–57) (Blues Ball)
- 1979: Can't Put Me Out (Chicago 1956–72, Volume II) (Blues Ball)
- 1984: Muddy & the Wolf (Chess) spoločný album s Muddy Watersom
- 1984: His Greatest Sides, Volume One (Chess)
- 1991: Howlin' Wolf – The Chess Box (Chess)
- 1991: Howlin' Wolf Rides Again (Flair/Virgin)
- 1994: Ain't Gonna Be Your Dog: Chess Collectibles, Vol. 2 (Chess)
- 1997: His Best (Chess); znovu vydané ako The Definitive Collection (Geffen)
Referencie
Iné projekty
Wikiwand - on
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Remove ads