From Wikipedia, the free encyclopedia
Jana II. (* 28. január 1312 – † 6. október 1349, Navarra) bola v rokoch 1328 až 1349 navarrskou kráľovnou. Bola jedinou dcérou francúzskeho kráľa Ľudovíta X. (v Navarre panoval ako Ľudovít I.) a jeho prvej manželky Margaréty Burgundskej.
Jana II. Navarrská | |
Navarrská kráľovná | |
Panovanie | |
---|---|
Dynastia | Kapetovci |
Panovanie | 1328 – 6. október 1349 |
Predchodca | Karol I. |
Nástupca | Karol II. |
Biografické údaje | |
Narodenie | 28. január 1312 |
Úmrtie | 6. október 1349 (37 rokov) Navarra |
Rodina | |
Manžel |
Filip III. |
Potomstvo |
Mária, aragónska kráľovná Blanka, francúzska kráľovná Karol II. Agnesa Filip Ľudovít |
Otec | Ľudovít X. |
Matka | Margaréta Burgundská |
Odkazy | |
Jana II. (multimediálne súbory na commons) | |
Po smrti svojho otca a nevlastného brata Jána I., ktorí obaja zomreli v roku 1316, bola vylúčená z nástupníctva a novým kráľom sa stal jej strýko Filip V. (v Navarre vládol ako Filip II.), brat Ľudovíta X. a syn Filipa IV..
Filip sa dostal k vláde z niekoľkých dôvodov – Jana bola v tom čase veľmi mladá, ďalej spochybnil, že je dcérou Ľudovíta X. a navyše vládnuce vrstvy boli toho názoru, že ženy by nemali mať dovolené, aby mohli Francúzsku vládnuť. Tento posledný dôvod sa však nemohol uplatniť v Navarre, pretože tam už existoval precedens, ktorý povoľoval aj ženám nastúpiť na trón.
Po Filipovi V. nastúpil na trón ďalší strýko (brat Filipa V. a Ľudovíta X.) Jany II. Navarreskej, Karol IV. (v Navarre vládol ako Karol I.), ktorý zomrel v roku 1328. Po jeho smrti už neboli žiadny ďalší dediči trónu, ktorí by boli v priamej príbuzenskej línii s Filipom IV. Na trón si však úspešne nárokoval vzdialený príbuzný Filip, ktorý bol synom mladšieho brata Filipa IV., Karola z Valois. Tým predbehol v nástupníctve nielen Janu, ako priamu nástupníčku, ale aj niekoľko ďalších žien, ktoré boli v bližšom príbuzenskom vzťahu k Filipovi IV., ako on. Na trón nastúpil ako Filip VI..
Jana sa stala navarrskou kráľovnou vďaka zmluve s Filipom VI., ktorý nebol potomkom skoršieho navarrského kráľa Garciu Ramíreza, a teda nemohol vystúpiť proti ženským následníkom trónu v Navarre. Jana sa v zmluve musela vzdať svojho nároku na francúzsky trón a aj majetkov svojej starej mamy vo francúzskych regiónoch Brie a Champagne, ktoré boli spojené s francúzskymi kráľovskými panstvami. Ako náhradu získala panstvá Angoulême, Mortain a časť Cotentinu (Longueville). Neskôr vymenila panstvo Angoulême za tri majetky vo Vexine – Pontoise, Beaumont-sur-Oise, a Asnière-sur-Oise.
Ako navarrská kráľovná vládla až do svojej smrti v roku 1349. Vládla spolu s manželom, Filipom III.. Filip bol taktiež aj Évreuxským grófom ako dedič grófa Ľudovíta z Évreux (ten bol mladším synom francúzskeho kráľa Filipa III.). Vďaka jeho zdedenými územiami spolu s Janinými majetkami v Normandii a jej právami v Champagne, mali manželia rozsiahle majetky v severnom Francúzsku.
Jana a Filip mali spolu osem detí. Jej nástupcom sa stal ich syn Karol II.. Ich dcéra Blanka d'Evreux sa stala druhou manželkou francúzskeho kráľa Filipa VI..
Hoci Jana nikdy nezískala francúzsky trón, jej potomkovia a dediči, navarrskí králi, nakoniec získali francúzsku korunu, keď Henrich IV. zdedil o dve storočia neskôr (v roku 1589) trón. Všetci ďalší francúzski králi mali už Janinu krv a boli jej potomkami.
Vladárske tituly | ||
---|---|---|
Predchodca Karol I. |
Navarrská kráľovná 1328 – 1349 |
Nástupca Karol II. |
Predchodca Guy Akvitánsky |
Angoulêmeská grófka 1328–1349 |
Nástupca Karol de la Cerda |
Predchodca Jana de Dammartinová |
Mortainská grófka 1328–1349 |
Nástupca Peter d'Évreux |
Predchodca - |
Longuevilleská grófka 1328–1349 |
Nástupca Filip Longuevilleský |
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.