Jordánsko
štát na Blízkom východe From Wikipedia, the free encyclopedia
štát na Blízkom východe From Wikipedia, the free encyclopedia
Jordánsko, dlhý tvar Jordánske hášimovské kráľovstvo, je štát ležiaci na Blízkom východe. Susedí zo štátmi ako je Izrael zo západu, Saudská Arábia zo juhovýchodu, Irak zo severovýchodu a s Sýriou zo severu.
Jordánske hášimovské kráľovstvo | |||||
| |||||
Národné motto: nie je | |||||
Štátna hymna: As-salám al-malakí al-urduní "Nech žije kráľ" | |||||
Miestny názov | |||||
• dlhý | Al Mamlakah al Urduniyah al Hashimiyah | ||||
• krátky | Al-Urdunn | ||||
Hlavné mesto | Ammán 31°57′ S.š. 35°56′ V.d. | ||||
Najväčšie mesto | Ammán | ||||
Úradné jazyky | arabčina
| ||||
Štátne zriadenie Kráľ Premiér |
konštitučná monarchia Abdalláh II. Bisher Al-Khasawneh | ||||
Vznik | 25. máj 1946 | ||||
Susedia | Sýria, Irak, Saudská Arábia, Egypt, Izrael, Palestínske okupované územia | ||||
Rozloha • celková • voda (%) |
89 341 km² (110.) km² (0,6 %) | ||||
Počet obyvateľov • odhad (2017) • sčítanie (2015) • hustota (2017) |
10 011 820 (90.) 9 531 712 107/km² (100.) | ||||
HDP • celkový • na hlavu (PKS) |
2016 39 453 mil. $ (92.) 11 124 $ (86.) | ||||
Index ľudského rozvoja (2014) | 0,748 (80.) – vysoký | ||||
Mena | jordánsky dinár (JOD) | ||||
Časové pásmo • Letný čas |
+ 2 (UTC+ 2) + 3 (UTC+ 3) | ||||
Medzinárodný kód | JOR | ||||
Medzinárodná poznávacia značka | JOR | ||||
Internetová doména | .jo | ||||
Smerové telefónne číslo | ++ 962 |
Od 9. storočia pred Kr. Jordánsko ovládali Asýrčania, Peržania a Babylončania. Neskôr sa stalo súčasťou Rímskej ríše. V 7. storočí sa tu usídlili moslimskí Arabi, čo viedlo ku križiackym výpravám. Arabom sa podarilo kresťanov z krajiny vytlačiť. V 16. storočí sa krajina stala súčasťou Osmanskej ríše. Tí krajinu ovládali až do 1. svetovej vojny. Po vojne sa krajina dostala do správy Britov. Tí tu v roku 1921 vytvorili Zajordánsko, v roku 1923 Transjordánsko. V roku 1946 získalo Jordánsko nezávislosť, ale už v roku 1948 bojovalo v arabsko-izraelskej vojne, v ktorej získalo územia za riekou Jordán. V roku 1967 po vypuknutí novej vojny o Západný breh prišli. Oblasť spravuje Izrael. Na konci 80. rokov v iracko-iránskom konflikte sa Jordánsko priklonilo na stranu Iraku. V roku 1988 sa kráľ Husajn bin Talál vzdal Západného brehu Jordánu v prospech OOP. V 90. rokoch pri operácii Púštna búrka zachovalo neutralitu, následkom čoho sa zlepšili vzťahy s Izraelom a podpísalo mierovú dohodu. Na Západnom brehu vznikla obmedzená autonómia.
Na pobreží Mŕtveho mora je stredomorské podnebie. Na zvyšku územia typické púštne, keďže až 95 % územia tvorí púšť a polopúšť. Zrážková činnosť je veľmi malá. Krajinou preteká rieka Jordán. Na západe krajiny sa nachádzajú vysoké vápencové kopce. Na juhu krajiny sa nachádza najvyššia hora Džabal Ran 1 754 m n. m. Krajina je rozdelená do 12 oblastí. Najväčším mestom je hlavné mesto Ammán, v ktorom žije tretina obyvateľstva. Ďalšie väčšie mestá sú Aqaba – prístav na pobreží Červeného mora, Irbid, Jerask a Kerak s nádhernou križiackou citadelou z roku 1142.
Aj keď v roku 1967 prišlo Jordánsko o časť poľnohospodárskej pôdy, pestujú tabak a južné ovocie. Najvyššie príjmy pre krajinu zabezpečujú fosfáty, finančníctvo a turizmus.
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.