Keramický materiál

Keramický materiál alebo keramika je anorganický tuhý materiál, vyrobený vysokoteplotnými chemickými reakciami z kremičitanov, hlinitokremičitanov, oxidov, nitridov, karbidov, boridov.^[1] Všeobecnými vlastnosťami keramických materiálov z chemického hľadiska je nereaktivita, z mechanických vlastností tvrdosť, vysoká tepelná stabilita a krehkosť a z elektrických nevodivosť. Ako tradičná keramika sú označované materiály na báze z (hlinito)kremičitanov (hlavne ílov) ako tehly, porcelán atď. (niektoré sú známe už od neolitu), ostatné materiály sa nazývajú technická alebo inžinierska keramika.

Ložiská vyrobené z nitridu kremičitého Si₃N₄.

Keramický materiál obsahuje výnimočne jeden druh kryštalickej fázy, spravidla obsahuje viac keramických fáz:

• zvyšky nezreagovaných surovín, 1 alebo viac druhov kryštálov, vzniknutých žiarovými reakciami a často sklo, vzniknuté roztavením tavív a ostatných sklotvorných zložiek
• poslednou fázou býva fáza plynná, uzavretá v póroch