Knihovníctvo

Knihovníctvo je sociálny jav, ktorý zahŕňa knižnice a knižničné systémy, ako aj teoretické, odborné, vzdelávacie, profesné, sociálne, kultúrne, právne a iné súvislosti ich existencie.^[1]

Pojem sa používa najčastejšie na označenie^[1] :

1. sústavy knižníc
2. činnosti v knižniciach
3. zamestnania (knihovník, knihovníčka)
4. vedeckej disciplíny a študijného odboru

Obsahom knihovníctva ako sociálneho javu je špecifický typ sociálnej komunikácie, ktorá predstavuje sprístupňovanie zaznamenaného fixovaného a kódovaného poznania prostredníctvom knižníc podľa potrieb spoločnosti, sociálnych skupín a jednotlivcov. Rozvoj knihovníctva v jednotlivých historických epochách závisí od spoločensko-kultúrneho a ekonomického stavu spoločnosti. Úroveň knihovníctva je produktom spoločnosti, knihovníctvo zároveň pôsobí aj na jej rozvoj. knihovníctvo patrí k sociálnym inštitúciam univerzálneho obsahu a dosahu. Za spoločenské ocenenie knihovníctva možno považovať fakt, že knižnice sú financované zo spoločenských zdrojov. Ciele knihovníctva sú : uspokojovanie informačno-komunikačných potrieb, ochrana kultúrneho dedičstva národa, vzdelávanie, pomoc vede a výskumu, relaxácia a oddych, výchova detí a mládeže. Tieto ciele dosahujú jednotlivé knižnice prostredníctvom svojich funkcií, ktoré sa menia podľa typov (napr. ochrana kultúrneho dedičstva národa sa oveľa silnejšie realizuje v národnej knižnica ako vo vysokoškolskej knižnici). ^[1]