Zamestnanosť a mzdy

Východné Slovensko patrí k chudobnejším regiónom Európskej únie, no ekonomické ukazovatele za samotné mesto Košice sa v 1. a 2. dekáde 21. storočia výrazne zlepšili a sú konkurencieschopné s ukazovateľmi západoslovenských miest. V roku 2016 dosahoval hrubý domáci produkt východoslovenského regiónu 69 % priemeru Slovenska.^[158] Samotný Košický kraj dosahoval 78 % priemeru hrubého domáceho produktu Slovenska.^[158]

Podľa indexu konkurencieschopnosti okresov Slovenska (najlepšie podmienky na rozvoj podnikateľských aktivít) sa košické okresy umiestnili nasledovne: Košice II. na 11. mieste, Košice I. na 14., Košice IV. na 20. a Košice III. na 31. mieste.^[159]

Nezamestnanosť v Košickom kraji bola k 31. decembru 2008 13,50 %, v okrese Košice-okolie 17,37 % a samotné mesto vykazovalo 7,19 % percentnú nezamestnanosť. V roku 2010 miera nezamestnanosti v meste Košice dosiahla hodnotu 9,57 %, no v roku 2018 už len 4 %.^[160]

Nezamestnanosť v Košickom kraji dosiahla k 31. januáru 2019 8,38 %, v okrese Košice-okolie 9,97 % a samotné mesto vykazovalo po spriemerovaní jednotlivých okresov Košíc iba 3,84 % percentnú nezamestnanosť.^[161] V roku 2018 klesol počet dlhodobo evidovaných uchádzačov o zamestnanie na 2 019 osôb.^[162]

V roku 2019 v Košiciach evidovali priemerný počet zamestnaných osôb 97 409. Z toho v druhom sektore (priemysel a stavebníctvo) pracovalo 22 118 osôb (22,7 %) a v treťom sektore (bez štatistických kategórií informácie a komunikácie, odborné vedecké a technické činnosti, administratívne a podporné služby) pracovalo 56 366 osôb (57,9 %). Potom vo štvrtom sektore v kategóriách informácie a komunikácie, odborné vedecké a technické činnosti, administratívne a podporné služby pracovalo 17 144 osôb (17,6 %).^[163]

Priemerná mesačná mzda v Košickom kraji v roku 2000 dosahovala 369 €, v roku 2007 zase 668,7 €, v roku 2018 982 €.^[164]

Priemerná mesačná mzda v meste Košice bola v roku 2019 na úrovni 1303 €.^[163]

Vývoj miery nezamestnanosti v Košiciach k 31.12.2019

Graf je z technických dôvodov dočasne nedostupný.

Zdroj údajov: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny^[165]

Priemyselná produkcia a stavebníctvo

Košice sú najdôležitejším priemyselným centrom východného Slovenska so zastúpením ťažkého hutníckeho, elektroenergetického, strojárenského a stavebného priemyslu.

V období štátneho socializmu (1948 – 1989) vzniklo v meste viacero etablovaných závodov kovospracujúceho, potravinárskeho a strojárenského priemyslu, ktoré neprežili neoliberálnu ekonomickú transformáciu po roku 1989. Medzi tieto patrili Slovenské magnezitové závody – závod Košice-Ťahanovce, ktorý bol zrušený v roku 1997 a Východoslovenské strojárne s exportnou výrobou strojov a nákladných automobilov do krajín Rady vzájomnej hospodárskej pomoci. Tento podnik definitívne zanikol v roku 2013.

U. S. Steel Košice

Hutnícky kombinát Východoslovenské železiarne, založený v roku 1959, odkúpil v roku 2000 americký koncern United States Steel Corporation (Pittsburgh, Pensylvánia) a v súčasnosti funguje pod názvom U. S. Steel Košice, s.r.o. S výrobnou kapacitou 4,5 ton ocele ročne je U. S. Steel Košice najväčším producentom plochých valcovaných výrobkov v strednej Európe. Výroba podniku sa sústreďuje prevažne na produkty s vyššou pridanou hodnotou pre obalový, elektrotechnický, spotrebný, stavebný a automobilový priemysel ako sú oceľ valcovaná za tepla, oceľ valcovaná za studena, elektrotechnická oceľ, žiarovo pozinkovaná oceľ, oceľ s organickými povlakmi, pocínovaná oceľ alebo špirálovo zvárané rúry. V roku 2008 spoločnosť zamestnávala 12 227 pracovníkov, čo ju radilo medzi najväčších zamestnávateľov na Slovensku a na prvé miesto medzi najväčšími súkromnými (neštátnymi) zamestnávateľmi na Slovensku.^[166] V roku 2017 sa podnik s 12 028 zamestnancami radil na druhú priečku najväčších súkromných zamestnávateľov na Slovensku.^[167]

Tepláreň Košice

Bližšie informácie v hlavnom článku: Tepláreň Košice

Od roku 1967 funguje v mestskej časti Juh tepelná elektráreň TEKO Košice, ktorá patrí medzi najväčších výrobcov a distributérov tepla vo forme horúcej vody a pary v sústave centralizovaného zásobovania teplom na Slovensku. Podnik tiež vyrába elektrickú energiu a poskytuje podporné služby a regulačnú elektrinu pre potreby elektrizačnej sústavy Slovenskej republiky.^[168]

Kosit Košice

Bližšie informácie v hlavnom článku: KOSIT

Spoločnosť KOSIT, a.s. od roku 2001 pôsobí v oblasti zberu a spracovania komunálneho odpadu, pričom vlastní jedno zariadenie na energetické využitie odpadov, t. j. spaľovňu odpadov na území mestskej časti Barca v blízkosti obce Kokšov-Bakša. Spoločnosť zhodnotí 195 000 ton odpadu ročne, vyprodukuje 48 000 MWh elektrickej energie pre 20 000 domácností a v čase zimného obdobia zabezpečuje vykurovanie pre 2400 domácností.^[169]

Colas Slovakia

V období socialistickej industrializácie v roku 1955 vznikol v Košiciach stavebný podnik Inžinierske stavby zameraný na výstavbu ciest, mostov, vodných nádrží, železničných a električkových tratí na východnom Slovensku. V roku 2004 sa podnik stal členom francúzskeho stavebného koncernu COLAS a v súčasnosti spolu s ostatnými slovenskými divíziami patrí medzi lídrov vo výstavbe a údržbe dopravnej infraštruktúry v krajine.^[170]

Priemyselný park Immopark

Pri medzinárodnom letisku Košice na území mestskej časti Barca bol založený priemyselný a logictický park Immopark. Prvými investormi na jeho 60 hektárovom území sú globálne firmy vyrábajúce automobilové súčiastky: U-Shin Slovakia (prístupové systémy do automobilov a vývojové centrum), Faurecia Slovakia (interiéry a príslušenstvo do automobilov), Howe (kožené sedadlá) a Windsor Maschine Group (operadlá). V roku 2018 tu otvorila svoj závod japonská spoločnosť Minebea Mitsubi pre 2000 zamestnancov, ktorých zamestná do roku 2022. Firma vyrába elektronické a strojárske súčiastky pre automobilový priemysel.^[171] Okrem toho tu sídli rad logistických a prepravných spoločností.

Priemyselný park Kechnec

Najvýznamnejší a najväčší priemyselný park v regióne Košíc sa nachádza pri obci Kechnec. Priemyselný park Kechnec s rozlohou 332 ha je od Košíc vzdialený 18 km a má v ňom prevádzku okolo 14 podnikov: Getrag Ford (výroba prevodoviek), Kuenz-SK (výroba oceľových konštrukcií), Magneti Marelli Slovakia (výroba komponentov pre automobilový priemysel), Crown Bevcan Slovakia (výroba obalových materiálov), Schelling Slovakia (výroba oceľových konštrukcií), Gefko Slovakia (logistické služby), Swep Slovakia (výroba výmeníkov tepla), Ave SK (recyklácia odpadov), Evans Slovakia (výroba plastových obalov), Molex Slovakia (výroba elektro komponentov pre automobilový priemysel).^[172]

Priemyselný park Veľká Ida

Priemyselný park Veľká Ida s rozlohou 30 ha je od Košíc vzdialený 10 km a majú v ňom prevádzku štyri firmy. Strojárskou výrobou sa zaoberajú podniky firiem Energyco a Steelcon Slovakia. Predmetom výroby firmy Oerlikon Balzers je plazmová úprava súčiastok a firma IEE Sensing Slovakia podniká v oblasti senzoriky.^[173]^[174]

Priemyselný park Valaliky

Budovaním nového strategického priemyselného parku južne od Košíc od roku 2021 sledovala vláda SR zníženie regionálnych rozdielov. Park s rozlohou 910 ha sa má zaradiť medzi najväčšie na Slovensku. V roku 2022 švédsky výrobca osobných automobilov Volvo oznámil, že v priemyselnom parku Valaliky vybuduje svoj nový európsky závod na výrobu elektromobilov v hodnote 1,2 miliardy eur. Piata automobilka na Slovensku s 3300 zamestnancami má spustiť prevádzku v roku 2026.^[175]^[176]

Tretí sektor, informačné služby a inovácie

Košice IT Valley

Bližšie informácie v hlavnom článku: Košice IT Valley

Po období intenzívneho budovania ťažkého hutníckeho a strojárenského priemyslu v období štátneho socializmu v 2. polovici 20. storočia sa Košice v 21. storočí profilujú predovšetkým ako centrum špičkových informačných a telekomunikačných technológií a kreatívneho priemyslu. Svoje kancelárie do mesta umiestnili globálne spoločnosti ako Deutsche Telekom IT Solutions Slovakia (Nemecko), AfB (Nemecko), FPT Slovakia (Vietnam), Accenture Slovensko, GlobalLogic Slovakia, Deloitte, Ness Košice, Siemens PSE, VSE IT služby, AT&T, ESET, IBM, FPT Software, Cisco Systems Slovakia, Embraco, Microsoft Slovakia, Freudenberg IT aj mobilní operátori Orange, Slovak Telekom a O2.

V roku 2007 sa košický IT sektor pod záštitou Košického samosprávneho kraja združil do inovatívneho klastra Košice IT Valley s cieľom podpory vzájomnej spolupráce v oblasti spoločných vedecko-výskumných projektov a zlepšovania kvality IT vzdelávacích programov na košických univerzitách. Od svojho vzniku v roku 2007 klaster narástol z desiatich zakladajúcich členov na 55 subjektov. V roku 2009 zamestnával IT sektor okolo 3000 a^[177] v roku 2015 už vyše 7000 kvalifikovaných odborníkov. Z nich najvýznamnejšia spoločnosť Deutsche Telekom zamestnávala v roku 2016 okolo 3850 pracovníkov a radí sa tak do priečky druhého najväčšieho zamestnávateľa v Košiciach. Košická prevádzka predstavuje druhé najväčšie centrum zdieľaných služieb na Slovensku a zároveň patrí do prvej pätnástky najväčších zamestnávateľov na Slovensku.^[178]

V roku 2020 vznikla v Košiciach štátna akciová spoločnosť Slovensko IT, ktorej štátne orgány zverili budovanie lacnejších, modernejších a flexibilnejších štátnych informačných systémov.^[179]

Cassovia Medi Valley

Cassovia Medi Valley je klaster zdravotníckych, vzdelávacích, vedeckých a administratívnych subjektov zameraných na koordinovanie výskumno-vedeckých, vývojových a inovačných aktivít v oblasti biomedicíny, farmácie a kozmetiky. Zakladajúcimi členmi klastra sú spoločnosť MM Medical, orientovaná na výrobu a vývoj dermatologických laserov, a Juhapharm, firma podnikajúca v oblasti estetickej medicíny. Hlavnými vývojovými partnermi súkromného sektora sú Technická univerzita v Košiciach, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a Univerzita veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach.^[180]

Inovačné centrum Košického kraja

V lete 2021 vznikne v Košiciach koordinačný orgán rozvoja inovácií a nových technológií s názvom Inovačné centrum Košického kraja, ktoré si kladie za cieľ rozvinutie nového high-tech priemyslu v kraji. Inovačné centrum zakladá v areáli košickej Tabačky na Strojárenskej ulici päť partnerov, medzi ktorých patrí Košický samosprávny kraj, mesto Košice, Technická univerzita v Košiciach, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a Univerzita veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach. V rámci pripravovaného Košického klastra nového priemyslu partneri inovačného centra v spolupráci so Slovenskou akadémiou vied, Univerzitnou nemocnicou Louisa Pasteura a spoločnosťou Cassovia Discovery Park vytvoria podmienky pre biomedicínsky výskum a vývoj nových materiálov v oblasti životného prostredia a zelenej energetiky.^[181]

Prekladisko tovarov Interport

V mestskej časti Košice-Šaca v blízkosti medzinárodného letiska Košice vyrástlo v roku 1970 popri hutníckom kombináte s dnešným názvom U. S. Steel Košice prekladisko tovarov s napojením na železničnú trať č. 160 Košice - Zvolen a širokorozchodnú trať do Užhorodu s rozchodom koľajníc 1520 mm. Cez prekladisko sa pred rokom 1989 v rámci obchodnej výmeny medzi krajinami Rady vzájomnej hospodárskej pomoci importovali do Československa automobily typu Lada, Moskvič a Volga.

V súčasnosti na prekladisku spoločnosť Interport Service poskytuje služby logistického charakteru pri vývoze a dovoze produktov z Ruska, Ukrajiny a Bieloruska nadnárodným spoločnostiam ako sú U. S. Steel Košice, Volkswagen, OFZ, Budamar, SMZ Jelšava, Rail Cargo Operator, AS Trade, Gefco, C&T, Cosmotrade, Investex groups a Zberko. Súčasťou prekladiska je kontajnerový terminál, nácestné stredisko a verejný colný sklad.^[182]

Iné podniky tretieho a štvrtého sektora

Ďalšími významnými podnikmi sídliacimi v Košiciach sú Východoslovenská vodárenská spoločnosť, ktorá zásobuje pitnou vodou takmer milión obyvateľov Slovenska, a Východoslovenská energetika, ktorá poskytuje komplexné služby spojené s odberom elektriny a plynu pre zhruba pol milióna obyvateľov Slovenska.

Štátne autority v roku 2020 poprorili v Košiciach vznik Centra výskumu vodíkových technológií, ktoré sa bude zaoberať využitím vodíkového pohonu v oblasti dopravy. Prostredníctvom aplikácie výsledkov výskumu sa od centra očakáva, že by sa Slovensko mohlo priblížiť požadovaným cieľom Európskej komisie do roku 2050 o uhlíkovej neutralite.^[183]

Dopravná infraštruktúra

Bližšie informácie v hlavnom článku: Doprava v Košiciach

Medzinárodné letisko Košice

Thumb — Paralelná k vnútornému mestskému okruhu I. je Kuzmányho ulica

Thumb — Vonkajší okruh mesta II. – Mimoúrovňová križovatka Prešovská-Sečovská

Na juhozápade mesta sa nachádza Medzinárodné letisko Košice, s pravidelnými linkami do Prahy (Ryanair), Viedne (Austrian Airlines), Varšavy (LOT), Varšavy Modlinu (Ryanair), Londýna Lutonu (Wizz Air), Londýna Stanstedu (Ryanair), Düsseldorfu (Eurowings), Liverpoolu (Ryanair), Doncaster Sheffieldu (Wizz Air) a letnými chartrovými letmi do niektorých stredomorských a čiernomorských dovolenkových destinácií.^[184] Z mesta je taktiež zabezpečovaný autobusový resp. transferový prípoj na budapeštianske letisko Ferihegy, letisko Viedeň-Schwechat aj na Letisko Jána Pavla II. Kraków-Balice.

Cestná doprava

Košice sú spojené diaľnicou s Prešovom, Popradom a Ružomberkom. Dokončenie jej nadväzujúcich úsekov, umožňujúcich diaľničné spojenie do Bratislavy a Žiliny, je predpokladané najskôr do roku 2030.^[185]

Kvalitné prepojenie južným ťahom cez Zvolen má priniesť rýchlostná cesta . Diaľničné spojenie na maďarské hranice smerom na juh na Budapešť a Miškovec priniesla rýchlostná cesta , ktorej výstavba prebehla v rokoch 2010 – 2013.^[186] Jej pokračovanie až do maďarského Miškolca bude zabezpečené dokončením diaľnice .

Vzhľadom na priaznivú urbanistickú štruktúru existujú v Košiciach dva mestské dopravné okruhy (sú označené zvislými informatívnymi dopravnými značkami) a vo výstavbe je diaľničný obchvat.^[187]

Vnútorný mestský okruh (I.) obkolesuje historické jadro a je tvorený širokými štvorpruhovými ulicami: Štefánikova, Protifašistických bojovníkov, Senný trh, Námestie osloboditeľov, Štúrova, Moyzesova a Hviezdoslavova (v opačnom smere Bačíkova-Továrenská).^[188]

Vonkajší mestský okruh (II.) prebieha okrajovými mestskými časťami štvorpruhovými komunikáciami: Alejová, Trieda SNP, Watsonova, Hlinkova, Prešovská, Južné nábrežie, Nižné Kapustníky. Východná časť mestského okruhu sa v rokoch 1987 – 2008 budovala ako diaľničný privádzač ku diaľnici mimoúrovňovo. Časť tohto okruhu je tvorená rýchlostnou cestou , ktorá dotvára terajší obchvat Košíc.^[188]

Diaľničný košický obchvat po vybudovaní obíde mesto a odkloní tranzitnú dopravu na všetky smery, spojí diaľnicu a rýchlostné cesty . Začína v križovatke Budimír, pokračovať bude v smere na východ, tam sa plánuje pokračovanie diaľnice na ukrajinskú hranicu, košický obchvat bude pokračovať ďalej na juh, tam sa napojí na pokračujúcu k maďarským hraniciam, následne vznikne priame napojenie na rýchlostnú cestu pre spoločnosť U. S. Steel Košice a západná časť košického obchvatu skončí v križovatke Košice, Šaca, tu sa plánuje pokračovanie rýchlostnej cesty až do Bratislavy. Výstavba obchvatu sa začala 11. novembra 2016. Ukončenie výstavby celého diaľničného obchvatu je naplánované na rok 2021.^[189]

Autobusová doprava je zabezpečovaná z autobusovej stanice susediacej so železničnou, na prímestských, štátnych i medzinárodných linkách prevádzkovaná spoločnosťou eurobus, a.s. Okrem tradičných západoeurópskych liniek je zabezpečované aj kvalitné spojenie s Ukrajinou do miest Užhorod a Mukačevo, ale aj s poľským mestom Krakov pomocou autobusových a mikrobusových liniek súkromného dopravcu Leo Express.^[190]

Pozri aj: Autobusová stanica Košice

Železničná doprava

Železničná doprava v Košiciach existuje od 14. augusta 1860, kedy bola predĺžená Potiská železnica od Miškovca do Košíc. Neskôr pribudli i ďalšie trate:

1870: Košicko-bohumínska železnica cez Žilinu do sliezskeho Bohumína, s odbočkou do Prešova.
1873: Zemplínska železnica do Michalian a ďalej na Čiernu nad Tisou.
1890: Turnianska železnica cez Turňu nad Bodvou a Tornanádasku do Miškovca, jej prepojením s Rožňavou od roku 1955 sa získalo aj južné spojenie so západom Slovenska.

Železničná stanica Košice vo východnej časti širšieho centra je hlavnou stanicou mesta, na ktorého území sa nachádzajú aj železničné stanice Barca, Krásna nad Hornádom a železničné zastávky Košice predmestie a Ťahanovce.

V Čermeľskom údolí na severovýchode mesta je v letnej sezóne v prevádzke úzkorozchodná Košická detská historická železnica.^[191]

V Košiciach končí širokorozchodná železničná trať, po ktorej sa dopravuje železná ruda z Ukrajiny do U. S. Steel Košice. V minulosti sa vážne uvažovalo o jej predĺžení až do Viedne.^[192]

Mestská hromadná doprava

Bližšie informácie v hlavnom článku: Mestská hromadná doprava v Košiciach

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dopravný podnik mesta Košice

V Košiciach je prevádzkovaná najstaršia mestská hromadná doprava na území dnešného Slovenska. Začiatok prevádzky koľajovej dopravy spadá do novembra 1891. Pomerne neskoro, až v 50. rokoch minulého storočia, sa v uliciach mesta objavuje nový dopravný prostriedok – autobus. V 60. rokoch bola vybudovaná veľkokapacitná električková rýchlodráha na prepravu zamestnancov do VSŽ (dnešný U.S. Steel). V rokoch 1993 – 2015 premávali v Košiciach i trolejbusy.^[193]

Mestskú hromadnú dopravu zabezpečuje Dopravný podnik mesta Košice, ktorý prevádzkuje spolu 65 liniek pravidelnej mestskej hromadnej dopravy týmito dopravnými prostriedkami:^[194]

autobusy (na 52 linkách, z toho 7 nočných liniek a jedna školská)
električky (na 15 linkách, z toho sedem mestských liniek a osem pre obsluhu železiarní)
trolejbusy (na 2 linkách, pozastavená prevádzka, nahradené autobusmi, občasné historické jazdy)

Bližšie informácie v hlavnom článku: Autobusová doprava v Košiciach

Bližšie informácie v hlavnom článku: Električková doprava v Košiciach

Bližšie informácie v hlavnom článku: Trolejbusová doprava v Košiciach

Mosty v Košiciach

Cez neveľkú rieku Hornád vedie v Košiciach niekoľko mostov pre cestnú a železničnú dopravu. Niektoré sú určené iba pre peších.

Pozri aj: Zoznam mostov v Košiciach.