Koeficient plnosti indikátorového diagramu

From Wikipedia, the free encyclopedia

Koeficient plnosti indikátorového diagramu

Koeficient plnosti indikátorového diagramu je špecifická porovnávacia veličina v oblasti spaľovacích motorov. Používa sa na opis účinnosti skutočného pracovného obehu motora, oproti jeho teoretickému modelu. Vypočíta sa z pomeru hodnôt práce zodpovedajúcej teoretickému obehu pri rovnakých podmienkach a indikovanej práce vypočítanej z meraných-indikovaných hodnôt tlaku priamo v spaľovacom priestore skutočného obehu.

Thumb
Význam koeficienta plnosti indikátorového diagramu ilustruje zobrazenie indikovaného a teoretického priebehu tlakov v p-V diagrame Ottovho cyklu. Biela plocha vnútri plochy 1-2-3-4 predstavuje čitateľ a plocha 1-2-3-4 menovateľ vo vzorci pre výpočet koeficienta. Farebne sú označené straty spôsobené konečným (nenulovým) časom reálneho spaľovania (zelená), prestupom tepla do stien spaľovacieho priestoru (červená) a pneumatické straty pri výmene náplne (modrá).

Definícia koeficientu plnosti indikátorového diagramu zodpovedá všeobecnému chápaniu účinnosti, preto sa označuje obvyklým symbolom pre účinnosť ηp. Doplnok (výraz 1 - ηp) opisuje tepelné straty reálneho obehu dané nevratnosťou dejov, prestupom tepla, konečnou rýchlosťou spaľovania, zmenami tepelných kapacít plynu, časovaním rozvodov, netesnosťami a podobne.

Príklad:

Koeficient plnosti indikátorového diagramu sa vypočíta ako:

ηp =

  • Wi - indikovaná práca (v kJ) t. j. práca ktorú je schopný vykonať pracovný plyn vo valci závisiaca od priebehu tlaku počas zdvihu piesta.
  • Wt - teoretická práca zodpovedajúceho teoretického pracovného cyklu

Zdroje

Trnka J., Urban J.: Spaľovacie motory. Alfa Bratislava, 1992.

Loading related searches...

Wikiwand - on

Seamless Wikipedia browsing. On steroids.