Kyslíkatá kyselina

Kyslíkatá kyselina^[1] alebo oxokyselina^[1][2] je kyselina tvorená vodíkom, kyslíkom a ďalším centrálnym kyselinotvorným prvkom (N, S, P, ...). Všeobecný vzorec je H_aZ_bO_c, kde Z je kyselinotvorný prvok, a koeficienty a, b, c nadobúdajú bežne hodnoty a od 1 do 4, b od 1 do 2, c od 1 do 7 (existujú aj vyššie čísla, ale tie nie sú také bežné). Označujú sa ako kyslíkaté kyseliny kvôli prítomnosti kyslíka v ich chemickej štruktúre, na rozdiel od anorganických kyselín bez kyslíka (bezkyslíkatých kyselín, napr. halogénovodíkových alebo sulfánu).^[3]

Medzi oxokyseliny patria kyselina sírová (H₂SO₄), kyselina siričitá (H₂SO₃), kyselina dusičná (HNO₃), kyselina dusitá (HNO₂), kyselina trihydrogénfosforečná (H₃PO₄), kyselina chlórna (HClO), kyselina chloritá (HClO₂), kyselina chlorečná (HClO₃), kyselina chloristá (HClO₄), kyselina trihydrogénboritá (H₃BO₃) a mnohé iné.

Príprava oxokyselín

Oxokyseliny sa pripravujú reakciou vody a kyselinotvorného alebo amfotérneho oxidu:

${\displaystyle {\ce {SO3 + H2O -> H2SO4}}}$

${\displaystyle {\ce {SO2 + H2O -> H2SO3}}}$

${\displaystyle {\ce {2 NO2 + H2O -> HNO2 + HNO3}}}$

${\displaystyle {\ce {CO2 + H2O -> H2CO3}}}$

Pripravovať sa môžu aj "vytlačením" zo soli silnejšou kyselinou (a následnou destiláciou):

${\displaystyle {\ce {2 KNO3 + H2SO4 -> 2 HNO3 + K2SO4}}}$

Počas Berzeliovej dualistickej teórie sa uprednostňovali adičné vzorce, kde sa oxokyseliny považovali, za hydráty oxidov:

${\displaystyle {\ce {SO3}}}$•${\displaystyle {\ce {H2O}}}$ , ${\displaystyle {\ce {SO2}}}$•${\displaystyle {\ce {H2O}}}$ , ${\displaystyle {\ce {N2O5}}}$•${\displaystyle {\ce {H2O}}}$ , ${\displaystyle {\ce {P2O5}}}$•${\displaystyle {\ce {3 H2O}}}$

Tieto vzorce však nezodpovedajú skutočnej štruktúre oxokyselín, preto sa v súčasnosti používajú vzorce už uvedeného tvaru.

Deriváty oxokyselín

Poznáme viacero derivátov: oxokatióny, oxoanióny a soli. Oxokatióny vznikajú odčlenením OH^- skupiny (napríklad nitrónium, NO₂⁺, ktoré vzniká z kyseliny dusičnej, HNO₃), oxoanióny vznikajú odštiepením H⁺ (napríklad hydrogénsíran, HSO₄^-, ktorý vzniká z kyseliny sírovej, H₂SO₄) a soli vznikajú nahradením vodíka za kovový prvok (napríklad chlorečnan draselný, KClO₃, ktorý vzniká z kyseliny chlorečnej, HClO₃).