Ladislav Škultéty-Gabriš

Ladislav Škultéty-Gabriš alebo Ladislav Škultéty-Gábriš (* 27. jún 1738, Mojtín, vtedy Uhorsko ako súčasť habsburskej monarchie – † 19. august 1831, Sânnicolau Mic [= Svätý Mikuláš, dnes súčasť Aradu], Rumunsko) bol uhorský vojak habsburskej armády, husár, jeden z najdlhšie slúžiacich vojakov histórie vojenstva sveta.

Ladislav Škultéty-Gabriš
uhorský vojak
Narodenie	27. jún 1738 Mojtín, vtedy Uhorsko
Úmrtie	19. august 1831 (93 rokov) Sânnicolau Mic, Rumunsko, vtedy Uhorsko
Profesia	husár
Aktívne roky	1750 – 1831
Odkazy
Commons	Ladislav Škultéty-Gabriš
Biografický portál

Životopis

Narodil sa 27. júna roku 1738 v Mojtíne. Už ako 12-ročný sa v roku 1750 stal dobrovoľníkom v armáde. Väčšinu svojho života pôsobil v husárskom pluku. Jeho vojenská kariéra sa začala počas sedemročnej vojny. Prvá bitka, ktorej sa zúčastnil bola pri Lovosiciach. Počas svojho života bol trikrát zranený. Po prvýkrát utrpel zranenie v bitke pri Kolíne. V roku 1768 bol jeho pluk rozpustený a prešiel do husárskeho pluku grófa Baranya, kde pôsobil až do konca svojho života. V roku 1775 sa stal vicekaprálom, v roku 1778 kaprálom. V roku 1790 bol povýšený na strážmajstra a stal sa i zástavníkom pluku. Počas rokov 1787 až 1791 sa Gabriš zúčastnil vojny proti Turkom. Ako 77-ročný sa zúčastnil vojenskej výpravy do Ruska. Ladislav Škultéty-Gabriš bol v armáde 81 rokov a zúčastnil sa za toto obdobie 22 vojenských ťažení. Zvlášť sa vyznamenal pri dobytí Berlína^[1] v sedemročnej vojne (v rokoch 1756 – 1763) a pri obliehaní Belehradu (v rokoch 1789 – 1790). Bol držiteľom dvoch významných vojenských vyznamenaní: Striebornej medaily za hrdinstvo a delového kríža. Svojimi činmi a enormne dlhou službou v armáde sa stal ako „večný vojak“ známym v celej rakúskej armáde.^[1] Je jedným z hrdinov románov Jána Martiša: Cisársky večný vojak a V službách štyroch cisárov. Podľa všetkého bol najdlhšie slúžiacim vojakom v histórii. Zomrel v Arade, kde bol aj pochovaný. V roku 2006 boli jeho pozostatky prevezené do rodnej obce, kde má postavený aj pamätník. Jeho výnimočnosť nebola len v tom, že bol najdlhšie slúžiacim vojakom na svete, ale najmä v tom, že celý svoj majetok, ktorý mu darovala cisárovná Mária Terézia, venoval rodnej obci.^[2]