Louis de Funès

Louis Germain David de Funès de Galarza (* 31. júl 1914, Courbevoie, Francúzsko – † 27. január 1983, Nantes, Francúzsko), známejší ako Louis de Funès, bol francúzsky herec a komik.^[1][2] Po účinkovaní v takmer stopäťdesiatich filmoch bol jedným z najznámejších komických hercov francúzskej kinematografie druhej polovice 20. storočia a taktiež dosiahol najlepšie finančné výsledky vo francúzskej kinematografii od 60. do začiatku 80. rokov 20. storočia.^[3]

Louis de Funès
Louis de Funès v roku 1970
Celé meno	Louis Germain David de Funès de Galarza
Narodenie	31. júl 1914 Courbevoie, Francúzsko
Úmrtie	27. január 1983 (68 rokov) Nantes, Francúzsko
Prezývky	Fufu
Povolanie	herec, komik
Roky pôsobenia	1945 – 1982
Manželka	Germaine Louise Elodie Carroyer (1936 – 1942) Jeanne Barthelémy de Maupassant (1943 – 1983)
Deti	Daniel Patrick Olivier
Otec	Carlos Luis de Funès de Galarza
Matka	Leonor Soto Reguera
Výška	1,64 m
Oficiálna webstránka	louisdefunes.com
Filmový portál  Divadelný portál  Francúzsky portál  Biografický portál

Život

Mladosť

Louis de Funès sa narodil 31. júla 1914 vo francúzskom meste Courbevoie. Jeho rodičia boli Španieli, ktorí zo španielskej Sevilly do Francúzska utiekli v roku 1904, pretože rodina s ich svadbou nesúhlasila. Jeho otec bol v Španielsku známy advokát, po príchode do Francúzska sa stal brusičom diamantov. Louis v mladosti rád kreslil a hrával na klavír. Ovládal francúzštinu, španielčinu a angličtinu. Než sa stal hercom, vystriedal rad zamestnaní: bol kožušník, dekoratér, aranžér, účtovník, predavač. Do showbiznisu vstúpil koncom tridsiatych rokov ako pianista v parížskej štvrti Pigalle. Tu rozosmieval svoje publikum vždy, keď urobil grimasu. Rok navštevoval hereckú školu Le Cours Simon. Tu si okrem iných spravil kontakty s Danielom Gélinom. V roku 1936 si zobral Germaine Louise Elodie Carroyerovú, s ktorou mal jedno dieťa, syna Daniela. Pár sa rozviedol v roku 1942. Za nemeckej okupácie počas 2. svetovej vojny pokračoval v štúdiách na hudobnej škole. Tu sa zamiloval do sekretárky menom Jeanne Barthelémy de Maupassant, ktorá sa zamilovala do „mladého muža, ktorý hral jazz ako boh“. V roku 1943 sa zobrali a mali dvoch synov: Patricka, narodeného 27. januára 1944, a Oliviera, narodeného 11. augusta 1949.^[4][5]

Začiatok kariéry

Pred kamerou sa po prvýkrát objavil v roku 1946 vo filme Pokušenie z Barbizonu (La tentation de Barbizon). Išlo o epizódnu rolu a vo filme sa celkovo objavil len po dobu menej ako 40 sekúnd.^[4] Počas nasledujúcich 20 rokov účinkoval v 130 filmových rolách. Kým dostal ponuku na prvé hlavné roly, hral vo viac ako 80 filmoch. Medzi rokmi 1945 a 1955 sa objavil v 50 filmoch, väčšinou ako komparz. V roku 1954 hral vo filmoch ako Poprask v kabarete a Baránok s piatimi nohami. Okrem filmu sa venoval aj dabingu a hrával v divadle.

Prelom v kariére

Prelom v kariére nastal v roku 1956 vďaka známej komédii parodujúcu druhú svetovú vojnu Naprieč Parížom. Jeho ďalším úspechom bol film Pouic-Pouic z roku 1963 v réžii Jeana Giraulta. Rola v tomto filme mu zabezpečila úspech. V roku 1965 sa objavil vo veľmi úspešnej filmovej komédii Smoliar. Dvojica Funès-Bourvil sa o rok neskôr objavila aj vo filme Veľký flám. Išlo o mimoriadne úspešný film, ktorý si pozrelo vo francúzsku 17,27 milióna divákov.^[4][6]

Žandár zo Saint-Tropez či komisár Juve

Skutočne slávnym sa stal ale až omnoho neskôr, v zrelom veku. Celú Európu si získal rolou nervózneho strážnika Cruchota v sérii komédií o žandárovi zo Saint-Tropez a ako komisár Juve, prenasledujúci záhadného Fantomasa.

Zatiaľ čo vo Francúzsku bol veľa rokov enormne úspešný, v USA bol takmer neznámy s výnimkou komédie Dobrodružstvá rabína Jakoba z roku 1973. V Československu jeho popularite napomohol vynikajúci dabing Františka Filipovského. V slovenskom znení ho v niektorých filmoch nadaboval herec Ľubo Gregor.^[7]

Jeho herecký štýl sa opieral o živelnú komiku a neuveriteľné mimické a gestické schopnosti, ktoré mu vyniesli prezývku Muž tisícich tvárí. Svoje typické grimasy odpozeral z grotesiek s káčerom Donaldom.

Louis de Funès miloval svoju rodinu, záhradu a film. Žil na zámku Clermont na Loire pri Nantes, rád trávil čas vo svojom rozáriu. Šľachtiteľ Meilland pomenoval na jeho počesť jednu zo svojich odrôd „Louis de Funès“.

Smrť

De Funès mal problémy so srdcom a s každou svojou rolou, v ktorých predstavoval rôzne cholerické postavy, riskoval srdcový infarkt, ktorý prekonal po skončení natáčania filmu Dobrodružstvá rabína Jakoba a na ktorý nakoniec 27. januára 1983 taktiež zomrel.^[8]

Filmografia

Herecká filmografia

1982 – Žandár a žandárky 1981 – Kapustnica 1980 – Lakomec 1979 – Žandár a mimozemšťania 1978 – Ani z voza, ani na voz 1976 – Krídielko alebo stehienko 1973 – Dobrodružstvá rabína Jakoba 1971 – Jo 1971 – Na strome 1971 – Rozmary mocných 1970 – Piti Piti Pa 1970 – Žandár vo výslužbe 1969 – Hibernatus 1968 – Tetovaný 1968 – Žandár sa žení 1967 – Oskar 1967 – Senzačné prázdniny 1967 – Topiaci sa slamky chytá 1967 – Fantomas kontra Scotland Yard 1966 – Grand restaurant pána Septima 1966 – Veľký flám 1965 – Fantomas sa hnevá 1965 – Les Bons Vivants 1965 – Smoliar 1965 – Žandár v New Yorku 1964 – Fantomas 1964 – Žandár zo Saint Tropez 1964 – Ako vykradnúť banku 1963 – Karamboly 1963 – Pui pui 1963 – Des pissenlits par la racine 1962 – Diabol a desatoro 1962 – Gentleman z Epsomu 1962 – Nous irons à Deauville 1962 – Un clair de lune à Maubeuge 1962 – Les veinards 1961 – La belle Américaine 1961 – Candide ou l'optimisme au XXe siècle 1961 – Le Crime ne paie pas 1961 – La Vendetta 1960 – Kapitán Fracasse 1960 – Les tortillards 1960 – Dans l'eau qui fait des bulles 1959 – Mon pote le gitan 1959 – Certains l'aiment froide 1959 – Totò, Eva e il pennello proibito 1959 – I Tartassati 1958 – La vie à deux 1957 – Comme un cheveu sur la soupe 1956 – Bébés a gogo 1956 – Courte tête 1956 – La Famille Anodin 1956 – La Loi des rues 1956 – Naprieč Parížom 1956 – Otec, matka, moja žena a ja 1955 – Baránok s piatimi nohami 1955 – Bonjour sourire 1955 – La bande à papa 1955 – Les hussards 1955 – L'impossible Monsieur Pipelet 1955 – Les impures 1955 – Ingrid – Die Geschichte eines Fotomodells 1955 – Napoléon 1954 – Tourments 1954 – Poprask v kabarete 1954 – La reine Margot 1954 – Les pépées font la loi 1954 – Le mouton à cinq pattes 1954 – Otec, matka, slúžka a ja

1954 – Mam'zelle Nitouche 1954 – Les intrigantes 1954 – Huis clos 1954 – Les hommes ne pensent qu'à ça 1954 – Fraternité (TV) 1954 – Escalier de service 1954 – Les corsaires du Bois de Boulogne 1954 – Le chevalier de la nuit 1954 – Le blé en herbe 1954 – Ah! Les belles bacchantes 1954 – Poisson d'avril 1953 – Mon Frangin du Sénégal 1953 – Faites-moi confiance 1953 – Le secret d'Hélène Marimon 1953 – Capitaine Pantoufle 1953 – Légère et court vêtue 1953 – Au diable la vertu 1953 – Dortoir des grandes 1953 – L'étrange désir de Monsieur Bard 1953 – Le rire (film)|Le rire 1953 – La vie d'un honnête homme 1952 – La putain respectueuse 1952 – L'amour n'est pas un péché 1952 – Moineaux de Paris 1952 – Le huitième art et la manière 1952 – Monsieur Leguignon Lampiste 1952 – Monsieur Taxi 1952 – Je l'ai été trois fois 1952 – Elle et moi 1952 – Innocents in Paris 1952 – La fugue de Monsieur Perle 1952 – Agence matrimoniale 1952 – Les dents longues 1952 – Ils étaient cinq 1952 – Les sept péchés capitaux 1951 – Adresát neznámy 1951 – Folie douce 1951 – L'amant de paille 1951 – Le dindon 1951 – Pas de vacances pour Monsieur le Maire 1951 – La poison 1951 – Le roi du bla bla bla 1951 – Champions Juniors 1951 – La rose rouge 1951 – Sans laisser d'adresse 1951 – Boîte à vendre 1951 – Boniface Somnambule 1951 – Bibi Fricotin 1951 – Un amour de parapluie 1951 – Les joueurs 1951 – Knock 1950 – Adémaï au poteau-frontière 1950 – La rue sans loi 1949 – Le jugement de Dieu 1949 – Je n'aime que toi 1949 – Un certain monsieur 1949 – Pas de week-end pour notre amour 1949 – Rendez-vous avec la chance 1949 – Au revoir M. Grock 1949 – Millionnaires d'un jour 1949 – Mission à Tanger 1949 – Mon ami Sainfoin 1949 – Vient de paraître 1948 – Du Guesclin 1947 – Croisière pour l'inconnu 1947 – Antoine et Antoinette 1946 – Dernier refuge 1946 – Six heures à perdre 1945 – Pokušenie Barbizonu

Režijná filmografia

• 1980 – Lakomec

Podiel na scenári

• 1981 – Kapustnica
• 1980 – Lakomec
• 1979 – Žandár a mimozemšťania
• 1969 – Hibernatus
• 1967 – Oskar
• 1966 – Grand restaurant pána Septima