From Wikipedia, the free encyclopedia
RMS Lusitania bol luxusný zaoceánsky parník (R.M.S. – Royal Mail Ship), vlastnený Cunard Line a postavený v rokoch 1904 – 1907 v lodenici John Brown & Company v škótskom Clydebanku. Loď bola pomenovaná podľa rímskej provincie Lusitania, ktorá je dnes súčasťou Portugalska. Počas prvej svetovej vojny bola 7. mája 1915 torpédovaná nemeckou ponorkou U-20. Incident, ktorý si vyžiadal až 1 198 životov, sa odohral 18 kilometrov od írskeho Old Head of Kinsale, loď sa potopila počas osemnástich minút. Potopenie lode vyvolalo verejné odsúdenie Nemecka a bolo využívané v rámci americkej vojnovej propagandy.
Lusitania pláva do New Yorku na konci panenskej plavby 13. septembra 1907 | |
Základné údaje | |
---|---|
Typ: | zaoceánsky parník |
Majiteľ: | Cunard Line |
Domovský prístav: | Liverpool, Spojené kráľovstvo |
Objednaná: | John Brown & Co. Ltd, Clydebank, Škótsko |
Začiatok stavby: | 16. júna 1904 |
Spustená na vodu: | 7. júna 1906 |
Panenská plavba: | 7. septembra 1907 |
Osud: | potopený 7. mája 1915 nemeckou ponorkou U-20 |
Poloha vraku: | 51°25′00″S 8°33′00″Z |
Sesterské lode: | Mauretania |
Technické dáta | |
Hrubá tonáž (BRT): | 31 550 BRT |
Výtlak: | 44 767 ton (44 060 long tons) |
Dĺžka: | 239,9 m |
Šírka: | 26,5 m |
Ponor: | |
Pohon: | 25 parných kotlov 4 parné turbíny 76 000 hp (56,67 MW) |
Palivo: | uhlie |
Rýchlosť: | Cestovná (po výmene propelerov v r. 1909): 25 uzlov (46,3 km/h) Maximálna: 28 uzlov (51,8 km/h) |
Dosah: | neznámy |
Posádka: | 850 |
Kapacita: | Cestujúci a posádka (plne naložený): 2 198 Cestujúci: |
Lusitania aj jej sesterská loď Mauretania boli postavené za pomoci britskej Admirality, ktorá Cunard Line poskytla cez 2 500 000 libier výmenou za to, že v prípade vstupu Spojeného kráľovstva do vojny, budú obe lode poskytnuté Royal Navy k prestavbe na pomocné krížniky.
Obe lode, hoci mali trochu rozdielny pohon (Mauretania bola o pol uzla rýchlejšia), boli poháňané štyrmi skrutkami priamo napojenými na parné turbíny. Dosahovali rýchlosť cca 28 uzlov. V prvej svetovej vojne mali byť zabavené Admiralitou, ale nestalo sa tak. Iba Mauretania bola neskôr zabavená a slúžila ako nemocničná loď (po vojne sa vrátila do služieb lodiarskej spoločnosti Cunard a v roku 1935 bola rozobraná).
V rokoch 1907 až 1909 sa Lusitania stala päťnásobným držiteľom Modrej stuhy Atlantiku. Za prvej svetovej vojny i naďalej slúžila ako pasažierska loď.
Pasažieri boli od cesty odrádzaní inzerátom[1] z 22. apríla 1915, ktorý varoval, že medzi Spojeným kráľovstvom a Nemeckom existuje vojnový stav a loď môže byť v britských vodách potopená. Toto upozornenie vydala samotná nemecká ambasáda vo Washingtone.
Dňa 1. mája 1915 Lusitania opustila New York. 7. mája o 13:30, týždeň po opustení New Yorku, bola na svojej ceste do Liverpoolu torpédovaná nemeckou ponorkou U-20. Po zásahu jedným torpédom (občas sa mylne uvádzalo dvoma – zrejme v dôsledku prekvapivo rýchleho potopenia počas 18 minút) sa Lusitania naklonila provou a pravobokom pod hladinu. Kormidlo sa zaseklo a loď plávala rýchlo aj počas veľkého náklonu, čo znemožnilo spustenie záchranných člnov. Akékoľvek pokusy o ich spustenie boli márne - člny sa vždy prevrátili a cestujúci sa vysypali do vody. Po zastavení lode už bolo neskoro, lebo kvôli veľkému náklonu boli člny na pravoboku ďaleko od člnovej paluby a väčšina člnov na ľavoboku sa rozpárala a veľké nýty na oceľových plátoch. 18 minút po explózii sa Lusitania potopila. Z vraku je jasne viditeľné, že loď bola v takom veľkom náklone, že jej predok sa v takmer 100 m hlbokej vode pri potápaní dotkol dna a loď sa neskôr prevrátila. Celkom pri potopení zahynulo 1 198 osôb. Potopenie Lusitanie je opradené mnohými konšpiračnými teóriami, keďže sa na tak veľkú loď potopila veľmi rýchlo. Najpravdepodobnejšie je, že loď viezla muníciu do ručných zbraní, ktorej prítomnosť bola uvedená aj v zozname prepravovaného tovaru, ale žiadne výbušniny.[2][3] Nemecká strana kvôli tejto skutočnosti poukazovala na Lusitaniu ako na legitímny cieľ, zároveň však mylne tvrdila, že loď bola vyzbrojená.[4]
Smrť toľkých cestujúcich (z ktorých bolo 128 Američanov) zdvihla u svetovej verejnosti vlnu antipatie voči Nemecku a prispela k vstupu Spojených štátov do prvej svetovej vojny po boku štátov Dohody.
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.