Malta
ostrovný štát v Európe From Wikipedia, the free encyclopedia
Malta, dlhý tvar Maltská republika (po maltsky Repubblika ta’ Malta, angl. Republic of Malta), je malý ostrovný štát v Stredozemnom mori medzi Sicíliou a severnou Afrikou.
O iných významoch výrazu Malta pozri Malta (rozlišovacia stránka).
| Maltská republika | |||||
| |||||
| Národné motto: Virtute et constantia (lat. Sila a vytrvalosť) | |||||
| Štátna hymna: L-Innu Malti | |||||
 | |||||
| Miestny názov | |||||
| • dlhý | Repubblika ta' Malta Republic of Malta | ||||
| • krátky | Malta | ||||
| Hlavné mesto | Valletta 35°53′ s.š. 14°30′ z.d. | ||||
| Najväčšie mesto | Birkirkara | ||||
| Úradné jazyky | maltčina, angličtina
| ||||
| Štátne zriadenie hlava štátu predseda vlády |
parlamentná republika Myriam Spiteri Debono Robert Abela | ||||
| Vznik | 21. september 1964 | ||||
| Susedia | - | ||||
| Rozloha • celková • voda (%) |
316[1] km² (186.) km² (0,001 %) | ||||
| Počet obyvateľov • odhad (2014) • sčítanie (2011) • hustota (2014) |
445 426 (171.) 416 055 1 410/km² (7.) | ||||
| HDP • celkový • na hlavu (PKS) |
2018 13,329 mld. $ (?.) 45 127 $ (?.) | ||||
| Mena | euro (EUR) | ||||
| Časové pásmo • Letný čas |
(UTC+1) (UTC+2) | ||||
| Medzinárodný kód | MLT / MT | ||||
| Medzinárodná poznávacia značka | M | ||||
| Internetová doména | .mt | ||||
| Smerové telefónne číslo | +356 | ||||
Strategická poloha Malty v Stredozemskom mori definovala jej významnosť ako dôležitý obchodný uzol.[2] V priebehu histórie bola ovládaná Feničanmi, Kartágom, Rímom, Byzantskou ríšou, Francúzmi a Spojeným kráľovstvom ako námorná základňa. Nezávislosť od Spojeného kráľovstva získala v roku 1964, stále je však členom Spoločenstva národov. V roku 2004 sa stala členským štátom Európskej únie a v roku 2008 prijala euro.[3]
Hlavným mestom Malty je Valletta. Oficiálnym jazykom je maltčina a angličtina. Dôležitým ekonomickým odvetvím sú stavba lodí a spotrebný priemysel, ktorý z veľkej časti vyrába na vývoz. Ďalším zdrojom príjmov je najmä v posledných rokoch cestovný ruch.
Pôvod slova „Malta“ je neistý. Najčastejšie je predpokladaný grécky pôvod, a to od slova μέλι („meli“, v preklade „med“). Gréci nazývali ostrov menom Μελίτη („Melité“, v preklade „med“ alebo „sladký ako med“), pravdepodobne pre jedinečnú produkciu medu na Malte – na ostrove totiž žije endemický druh včely.[4]
Ďalší možný etymologický pôvod je fenický. Fenické meno pre Maltu (Maleth) v preklade znamená „prístav“, lebo vo svojich starovekých prístavoch Malta poskytovala ochranu lodiam pred búrkami. Rovnako tak to možno interpretovať ako poukaz na množstvo zálivov a zátok nachádzajúcich sa na Malte.
Maltské súostrovie leží na strategickom mieste v Stredozemnom mori, 82 km južne od Sicílie a 288 km východne od Tuniska.[5] Má rozlohu 316 km2. Osídlené sú tri väčšie ostrovy:
- Malta, 246 km²,
- Gozo (po maltsky Għawdex), 67 km² (okolo 30 000 obyvateľov),
- Comino (po maltsky Kemmuna), 3 km² (obývaný predovšetkým počas turistickej sezóny).
Ďalšie ostrovy ako Cominotto, Filfla Island alebo St. Paul's Island sú neobývané. Prevažná väčšina pobrežia všetkých ostrovov je skalnatá. Povrch sa skladá z rôznych druhov priepustného vápenca, ktorý sa používa ako stavebný materiál. Geograficky aj geologicky patrí Malta k Európe.
Geológia
Geologicky patrí Malta šelfu Apeninského polostrova. Od Tuniského pobrežia ju oddeľuje pliocénno-kvartérny Maltský gráben, ktorý zrejme vznikol ako zaoblúková panva pri rozpínaní Tyrrhenského mora. Maltské súostrovie tvoria prevažne neskorooligocénne až miocénne vápence, íly a piesky. Usadzovali sa na treťohornej karbonátovej platforme. Treťohorné horniny boli v štvrtohorách vynorené a erodované. Vodné toky vymodelovali v krajine mierne vrchy do výšky 255 m. Vyššie, skrasovatené oblasti sú pokryté iba tenkým pôdnym pokryvom s červenými pôdami. Nižšie oblasti majú vyvinuté svetlé pôdy.[6]
Povrch a vodstvo
_01_ies.jpg)
Povrch ostrovov je pahorkovitý, tvorený najmä vyzdvihnutými vápencovými plošinami. Najvyšším bodom je Dingli (Bingemma Heights 253 m n. m.) na ostrove Malta. Riečna sieť ani pramene na ostrovoch neexistujú. Veľkým problémom na Malte sú zásoby vody, keď v čase najväčšej spotreby vody v letných mesiacoch prakticky neprší. Na zásobovanie boli preto vybudované nádrže na zachytávanie dažďovej vody. Voda sa však na ostrovy dováža.[7]
Podnebie
Malta má stredomorské podnebie subtropického pásmo. Striedajú sa tu mierne a vlhké zimy s horúcimi a suchými letami. Teplotné výkyvy sú pomerne malé. Priemerné januárové teploty sa pohybujú medzi 11 − 12°C, najvyššie priemerné teploty sú v auguste (26 až 27°C). Priemerné ročné teploty dosahujú 18 − 19°C. Najviac zrážok spadne v novembri, letné mesiace sú úplne bez zrážok. Priemerný ročný úhrn zrážok sa pohybuje okolo 500 − 560 mm. Na ostrovoch vanie často silný vietor.[7]
| Priemerné počasie pre Malta | |||||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Mesiac | Jan | Feb | Mar | Apr | Máj | Jún | Júl | Aug | Sep | Okt | Nov | Dec | Rok |
| Najvyššia priemerná teplota °C (°F) | 15 (59) |
15 (59) |
16 (61) |
18 (64) |
22 (72) |
26 (79) |
30 (86) |
30 (86) |
27 (81) |
23 (73) |
19 (66) |
16 (61) |
21 (70) |
| Priemerná denná teplota °C (°F) | 12 (54) |
12 (54) |
13 (55) |
15 (59) |
18 (64) |
22 (72) |
26 (79) |
26 (79) |
24 (75) |
21 (70) |
16 (61) |
13 (55) |
18 (64) |
| Najnižšia priemerná teplota °C (°F) | 9 (48) |
9 (48) |
10 (50) |
12 (54) |
15 (59) |
18 (64) |
21 (70) |
22 (72) |
20 (68) |
17 (63) |
13 (55) |
11 (52) |
15 (59) |
| Zrážky cm (palce) | 8 (3.1) |
5 (2) |
4 (1.6) |
2 (0.8) |
1 (0.4) |
0 (0) |
0 (0) |
0 (0) |
3 (1.2) |
7 (2.8) |
9 (3.5) |
10 (3.9) |
53 (20,9) |
| Zdroj: Weatherbase[8] | |||||||||||||
Rastlinstvo a živočíšstvo
Pôvodná vegetácia bola zničená už v staroveku. S odlesnením sa rozšírila erózia pôdy. Súostrovie nemá v podstate žiadnu lesnú pokrývku, oveľa častejšie sú krovinaté porasty. Trávnaté spoločenstvá sú silne zmenené, na väčšine plochy ostrovov je nesúvislý vegetačný kryt s ostrovčekmi slanomilnej a teplomilnej vegetácie. Živočíšne druhy zastupujú najmä plazy a hmyz. Ochrana krajiny sa usiluje zachovať súčasný stav prírody. Malta nemá veľkoplošné chránené územia. Chránené oblasti sú väčšinou na pobreží (morské zruby, jaskyne a pod.), vo vnútrozemí sú to slané jazerá.[7]
- Pozri hlavný článok: Dejiny Malty
Strategická poloha ostrovov v strede Stredozemného mora mala vplyv na ich bohatú históriu. Malta bola vždy ohniskom mocenských záujmov a vďaka tomu sa môže pochváliť históriou dlhou takmer 7000 rokov. Po stále ešte záhadnom období megalitických chrámov sa na ostrove vystriedali Feničania, Kartágo, Rím, Byzantská ríša, Arabi, Normani, vládcovia Kastílie, johaniti, Napoleon, v novšom období potom Briti, pre ktorých sa Malta v obidvoch svetových vojnách stala neoceniteľnou námornou základňou.
Starovek
Maltské ostrovy boli prvýkrát obývané v období neolitu okolo roku 5200 pred Kr. pravdepodobne Sikanmi, ktorí sa na Maltu dostali zo Sicílie. Vyhynutie trpasličieho hrocha a trpasličieho slona nastalo pravdepodobne v dôsledku príchodu týchto prvých ľudí.[9] Obývanie Malty neolitickými farmármi sa uskutočnilo v troch vlnách, ktoré rozlišuje rôzny typ keramiky charakteristický pre danú migračnú vlnu (Ghar Dalam, šedá Skorba, červená Skorba).[10]
K najvýznačnejšiemu obdobiu v histórii Malty patrí tzv. obdobie chrámov, ktorého začiatok sa datuje rôzne (napríklad 4100 rokov pred Kr.[10] alebo 3600 rokov pred Kr.[11]). Okolo roku 3500 pred Kr. boli postavené najstaršie megalitické chrámy na svete, a to Ġgantija na ostrove Gozo [12] a Ħaġar Qim a Mnajdra na ostrove Malta.[13] Potom sa maltské ostrovy na niekoľko desaťročí vyľudnili a takými zostali až do príchodu ľudí, ktorí svojich mŕtvych spopolňovali a stavali menšie megalitické stavby nazývané dolmeny.[14]
Približne v roku 700 pred Kr. sa na Malte usadili starovekí Gréci (hlavne v oblasti, kde v súčasnosti leží Valletta).[15] O storočie neskôr sa na Malte usadili aj fenickí obchodníci,[16] pre ktorých bol ostrov zastávkou na obchodných cestách z východných oblastí Stredozemného mora do Cornwallu.[17] Feničania obývali oblasť dnes známu ako Mdina a priľahlé mesto Rabat, ktoré vtedy nazývali Maleth (pozri vyššie sekciu etymológia).[18] Toto mesto malo význam aj pre Rimanov, ktorými bolo pomenované ako Melita.[19]
Po páde Feničanov sa maltské ostrovy približne v roku 400 pred Kr. dostali pod vládu bývalej fenickej kolónie, Kartága.[20] V tejto dobe ľudia na Malte pestovali hlavne olivy a rohovník a produkovali textil.[20] V priebehu druhej púnskej vojny sa Malťania vzbúrili proti Kartágu a odovzdali kontrolu nad svojou pevnosťou do rúk rímskeho konzula Sempronia.[19] Malta zostala Rímu lojálna počas celej druhej púnskej vojny, za čo ju Rím odmenil titulom Foederata Civitas – označenie, ktoré znamenalo oslobodenie od platenia tribútu alebo výnimku spod rímskeho práva, hoci v tej dobe Malta spadala pod jurisdikciu Sicílskej provincie.[19]
V roku 117 boli maltské ostrovy za vlády Hadriána povýšené na municípium.[19] V roku 60 na severe ostrova v Zálive sv. Pavla stroskotal jeden z apoštolov Ježiša Krista, sv. Pavol.[19] Podľa tradície zostal na Malte tri mesiace. Šíril kresťanstvo a údajne vykonal niekoľko zázrakov (pozri Skutky apoštolov).[19]
Keď sa Rímska ríša v 4. storočí rozštiepila na Východorímsku a Západorímsku ríšu, Malta sa stala súčasťou grécky hovoriacej Byzantskej ríše, ktorá bola riadená z Konštantínopolu.[21] Aj keď Malta bola pod vládou Byzantskej ríše štyri storočia, o tomto období toho vieme málo. Existujú dôkazy, podľa ktorých germánske kmene nakrátko ovládli maltské ostrovy, ale o istý čas na to boli vytlačené Byzantskou ríšou, ktorá tu vládna v rokoch 395 až 870.[21]
Stredovek a novovek
V rokoch 870 − 1090 bola Malta pod nadvládou Arabov, ktorí silne ovplyvnili jazyk a kultúru. Posilnila sa obchodná funkcia ostrovov. Roku 1090 bola dobytá Normanmi zo Sicílie, ktorí ju začlenili do svojho stredomorského panstva. Od roku 1266 bola Malta pripojená ku Kráľovstvu oboch Sicílií. Pod hrozbou expanzie Osmanskej ríše ju dostali johaniti (neskôr rád maltézskych rytierov) ako léno od cisára Karola V. Ich úlohou bolo chrániť Maltu a zabezpečovať ju ako vojenskú základňu proti tureckým výbojom. Odvtedy sa považovala za hlavný oporný bod v Stredozemnom mori.[7]
Po dobytí Malty Napoleonom roku 1798 rád stratil svoje územie, udržal si však svoju suverenitu. V septembri 1800 súostrovie dobyl admirál Nelson. Malta sa stala v rokoch 1800 − 1964 súčasťou Britskej ríše, od roku 1814 bola jej korunnou kolóniou. V rokoch 1921 až 1936 jej bola priznaná obmedzená vnútorná samospráva. Počas druhej svetovej vojny sa posilnil vojenský význam Malty (tri roky bola ostreľovaná nemeckým a talianskym vojskom). V povojnovom období bola Malta opäť dôležitou vojenskou základňou Veľkej Británie a NATO. V rokoch 1947 − 1964 mala úplnú vnútornú samosprávu.[7][22]
Bývalá britská kolónia získala nezávislosť 21. septembra 1964. Po osamostatnení nastalo obdobie ekonomickej prosperity, založenej na úzkej ekonomickej spolupráci s Veľkou Britániou. Dňa 13. decembra 1974 sa vyhlásila za nezávislú republiku a v roku 1979 bola zrušená vojenská základňa britských vojsk. Krajina však aj naďalej zostala členom Spoločenstva národov (Commonwealth of Nations). Po vnútropolitických sporoch (napr. spor štátu o majetky katolíckej cirkvi) a hľadaní smeru zahraničnej orientácie sa po roku 1987 definovala politika vojenskej neutrality a inklinácia k politicko-morálnym hodnotám západoeurópskej orientácie. V ekonomike sa posilňoval význam cestovného ruchu a služieb súvisiacich s námornou dopravou.[7]
V referende o začlenení Malty do Európskej únie, ktoré sa konalo 8. marca 2003, sa v prospech tohto kroku vyslovilo 53,65 percenta voličov. Proti bolo 46,35 percenta hlasujúcich. Volebná účasť bola tradične vysoká (91 %). Malta sa tak stala pridruženým štátom Európskej únie od 1. mája 2004. Dňa 1. januára 2008 prijala menovú jednotku euro a vstúpila do Eurozóny.[3]
Malta je parlamentná republika.[23] Na čele štátu stojí prezident republiky, volený parlamentom; prezident vymenúva predsedu vlády a podieľa sa na zložení vlády. V minulosti sa však ukázalo, že vodca jednej z dvoch hlavných strán, ktorý sa spravidla stáva aj predsedom vlády, určuje, kto bude zvolený prezidentom, a tak si zaisťuje aj svoje vymenovanie za predsedu vlády. Prezidentom republiky je od 4. apríla 2024 Myriam Spiteri Debono, predsedom vlády od 13. januára 2020 Robert Abela. Voľby do jednokomorového parlamentu (Kamra tar-Rappreżentanti) sa podľa ústavy konajú najmenej každých päť rokov.
Ešte pred získaním nezávislosti bola maltská politika určovaná dvoma politickými stranami: socialistickou a neutralisticky zameranou Stranou práce (Labour Party, Partit Laburista, MPL ako skratka pre Maltese Labour Party) a konzervatívnou Nacionalistickou stranou, Nationalist Party (Partit Nazzjonalista, so skratkou PN). Ostatné strany nemajú väčší politický význam, aj keď po posledných voľbách posilňuje Demokratická alternatíva (Alternattiva Demokratika, AD), obdoba európskych „Zelených“. Všetky parlamentné voľby majú na Malte tradične veľmi tesné výsledky a obidve hlavné strany sa pravidelne pri vláde striedajú.
S politickými stranami sa v minulosti striedalo aj zameranie maltskej zahraničnej politiky. Zatiaľ čo konzervatívna PN sa orientovala jednoznačne na Západ, teda na Európsku úniu, Labour Party tradične presadzovala neutralitu Malty voči členstvu v Európskej únii. Od roku 1987 je Malta podľa svojej ústavy neutrálna.
Administratívne členenie
Od roku 1993 sa Malta administratívne delí do 68 takzvaných miestnych rád (local council), ktoré sú volené raz za tri roky. Každá miestna rada je do určitej miery zodpovedná za administratívne vedenie jej prináležiaceho mesta alebo oblasti. Zodpovednosť za administráciu sa delí medzi miestnu radu a vládu, medzi ktorými neexistujú žiadne medzistupne; existencia šiestich okresov (päť z nich sa nachádza na hlavnom ostrove) a troch regiónov (dva na hlavnom ostrove) slúži predovšetkým štatistickým účelom.
Zákon o miestnych radách nadobudol účinnosť 30. júna 1993. Rozdelil Maltu do 54 miestnych rád na ostrove Malta a 14 miestnych rád na ostrove Gozo. Obyvatelia registrovaní v registri voličov volia svojich zástupcov každé tri roky. Na čele miestnej rady stojí primátor. Úradujúci tajomník, ktorý je volený radou, je výkonnou, administratívnou a finančnou hlavou miestnej rady. Všetky rozhodnutia sú však robené spoločne s ostatnými členmi rady.
Malta a Európska únia
Cesta Malty do Európskej únie bola dlhá. Dôvodom je, že prívrženci a odporcovia členstva v Európskej únii sa zhodujú s voličmi obidvoch hlavných politických strán. To znamená, že každá zmena vlády na Malte so sebou priniesla aj zvrat v politike voči Európskej únii a vstupu do nej. Maltská konzervatívna PN bola zásadne za, Labour Party (a niektoré odbory) zasa zásadne proti členstvu v Európskej únii.
Prvú žiadosť o členstvo podala Malta už v roku 1990. Po víťazstve Labour Party vo voľbách roku 1996 Malta žiadosť o členstvo stiahla. Po predčasných voľbách roku 1998, keď opäť zvíťazila PN, bola žiadosť obnovená.
O vstupe Malty do Európskej únie bolo rozhodnuté na konferencii v Kodani 13. decembra 2002. V referende o členstve v Európskej únii 8. marca 2003 sa 53,65 % voličov vyslovilo za členstvo. V rámci rozšírenia Európskej únie o desať štátov sa tak 1. mája 2004 stala Malta členom Európskej únie a vystriedala Luxembursko ako najmenší členský štát.
)_03_ies.jpg)
Malta je vyspelý priemyselný štát s výrazným zastúpením služieb. Do roku 1979 bola ekonomika silno závislá od príjmov a prenájmu územia britskej námornej základni. Po odchode britských vojsk sa uskutočnila reštrukturalizácia hospodárstva. Vládne zákazky smerovali do vybudovania komunikácií, moderného medzinárodného letiska a lodeníc. V 90. rokoch 20. storočia sa dosiahli určité úspechy aj v oblasti zásobovania vodou a elektrickým prúdom. Na Malte pôsobí aj množstvo zahraničných firiem. Najvýznamnejšie ekonomické aktivity sa sústreďujú na pobrežie valettského zálivu. Najviac ekonomicky aktívnych pracuje v službách (77,7 %), potom v priemysle (20,7 %) a poľnohospodárstve (1,6 %).[7][24]
Poľnohospodárstvo je málo rozvinuté. Rozvoju bráni najmä nedostatok vody a pôdy. Prevláda rastlinná výroba zameraná na pestovanie viniča, južného ovocia, kvetov, obilia a skorej zeleniny. Poľnohospodárska výroba sa sústreďuje hlavne na trochu zelenší ostrov Gozo. Napriek tomu sa musí zelenina dovážať, najmä v letnom suchom období. Živočíšna výroba trpí na nedostatok krmovín. Chová sa najmä hovädzí dobytok. ovce, kone, ošípané a hydina. Tradičný rybolov nepostačuje spotrebe, pretože sa prevádzkuje stále ešte zastaraným spôsobom hlavne ako pobrežný lov. Navyše tu hrá úlohu aj skutočnosť, že vody v okolí Malty sú už dlhší čas vylovené.
Malta má nedostatok energetických zdrojov. Neťaží suroviny, hoci sa ropa hľadá v okolitých pobrežných vodách, nemá veľa dreva ani hydropotenciál. Elektrická energia sa vyrába v tepelných elektrárňach na báze importovanej ropy. Na ostrovoch sa uprednostnil ľahký priemysel pred ťažkým.[25] Priemyselná výroba sa špecializuje predovšetkým na strojárske výrobky, elektrotechniku, potravinárstvo, textilníctvo, stavbu a opravu lodí. Najdôležitejšie priemyselné odvetvie je strojárstvo. Lodenice sú zamerané na opravy a servisné údržby lodí.
Dôležitým zdrojom príjmov sa stávajú služby spojené s cestovným ruchom. Krajina okrem príjemnej klímy láka aj kultúrno-historické pamiatky na rozhraní európskej a severoafrickej civilizácie. Tri z nich sa nachádzajú na Zozname kultúrneho dedičstva UNESCO: hlavné mesto Valletta ako celok, megalitické chrámy na Malte a Gozu, starobylé mesto Mdina a takzvané Hypogeum v Hal Saflieni. Aktuálne krajinu navštevujú až takmer dva milióny turistov ročne, čo je oveľa viac ako vlastných obyvateľov. Malta využíva skutočnosť, že jej obyvateľstvo ovláda angličtinu ako druhý jazyk a zameriava sa napr. na organizovanie jazykových študijných pobytov. Dôležitá je najmä letná sezóna. Turizmus sa na tvorbe HDP podieľa zhruba 35 percentami.
Zahraničný obchod má dlhodobú pasívnu bilanciu. pripadá 60 až 70 percent vývozu a dovozu na Nemecko, Francúzsko, Taliansko, USA a Spojené kráľovstvo. V dovoze tvoria značnú položku potraviny, voda a fosílne zdroje na výrobu elektriny.
Na ostrovoch je hustá cestná sieť a veľa áut, neexistujú však železnice.[25] Malta patrí k štyrom európskym štátom, kde sa jazdí na ľavej strane cesty. Vlastníctvo automobilov je na ostrovoch pomerne rozšírené, počet áut bol v roku 1990 182 254. K rozlohe ostrovov tvorí hustota automobilov 582 áut /km², kvôli čomu Malte patrí v Európe v tomto ukazovateli štvrté miesto. Malta má 2 254 km ciest, z čoho je 1 972 (87,5 %) dláždených.[26]
Typickou formou hromadnej dopravy sú maltské autobusy, ktoré spájajú dôležité miesto na ostrovoch Malta a Gozo. Autobusy na ostrove premávajú od roku 1905 a postupne sa stali turistickou atrakciou. V súčasnosti prepravujú každoročne približne 31 miliónov obyvateľov.[27]
V rokoch 1883 až 1931 bola na ostrove železničná trasa, ktorá spájala Valettu s kasárňami Mtarfa a Mdina a s inými miestami na ostrove. Po zavedení električiek a autobusov sa železničná doprava obmedzila a v roku 1931 zatvorila.
Malta ako ostrovná krajina má vysoko rozvinutú námornú dopravu. Na hlavnom ostrove sa nachádzajú tri veľké prírodné prístavy. Na východnej časti mesta Valetta sa nachádza Veľký prístav (Il-Port il-Kbir), ktorý bol používaný ešte za rímskych čias. Ďalšími prírodnými prístavmi sú Marsamxett v západnej časti mesta a prístav na juhovýchode ostrova v meste Marsaxlokk. Na severnom cípe ostrova sa nachádza prístav Ċirkewwa a na ostrove Gozo prístav Mġarr. Medzi hlavnými ostrovmi, ale aj na Sicíliu premávajú trajekty.
Ostrovy sú tiež tranzitným leteckým cieľom. Na maltských ostrov sa nachádza jediné moderné letisko, Maltské medzinárodné letisko, známe aj ako letisko Luqa. Pôvodne bolo postavené ako letecká základňa pre RAF. Počas druhej svetovej vojny a 60. rokoch boli na ostrove aj letiská Ta'Qali a Ħal Far, ale v súčasnosti sú uzavreté. Národnou leteckou spoločnosťou je Air Malta, ktorá spája Maltu s 36 destináciami.
Malta podľa sčítania v roku 2011 má 416 055 obyvateľov. Väčšina žije na hlavnom ostrove Malta, tu prevažne v mestských aglomeráciách (viac ako 90 %). Ostrovy sú ľudnaté. Vzhľadom na malú rozlohu je hustota zaľudnenia takmer 1 410 obyvateľov na km². Po Monaku a Vatikáne je to tretí najhustejšie zaľudnený štát Európy.[7]
Na rozdiel od hlavného ostrova má Gozo viac zelene a skôr poľnohospodársky charakter s príslušnou štruktúrou obyvateľstva a zároveň aj s menšou hustotou zaľudnenia. Comino je obývané iba v turistickej sezóne (hostia jedného hotela, inak má mimo sezóny približne štyroch obyvateľov).
- prírastok obyvateľstva: 0,64 percent
- priemerný vek obyvateľstva: celkový 38 rokov, muži 36,6 a ženy 39,5 rokov
- pôrodnosť: 10,09 na 1000 obyvateľov
- úmrtnosť: 7,91 na 1000 obyvateľov
- detská úmrtnosť: 5,69 na 1000 živo narodených
- priemerný vek dožitia: 76,39 rokov u mužov, 80,43 rokov u žien
- (číselné údaje: stav koncom roka 2003)
Etnické zloženie
V národnostnej štruktúre prevládajú Malťania (96 %). Približne 3 percentá obyvateľov sú cudzinci, najmä Briti, Taliani, Francúzi, Arabi a i. Malťania sú potomkovia Feničanov, Arabov a ostatných stredomorských národov.
O pôvodnom obyvateľstve z megalitického obdobia existujú iba domnienky. Osídlenie dnešným obyvateľstvom začalo okolo roku 2000 pred Kr., potom, čo bola Malta asi 500 rokov neobývaná. Podľa jednej stále neoverenej teórie bola Malta osídlená zo Sicílie, pričom v priebehu ďalšieho vývoja došlo čiastočne k premiešaniu obyvateľstva s inými národmi.
Jazyk
Úradným jazykom na Malte je maltčina (Malti), prevažná väčšina obyvateľov však hovorí aj po anglicky, mnohí aj po taliansky. Angličtina je pritom druhý úradný jazyk.
Maltčina, ktorá je ústavne zakotvená ako národný jazyk, je semitský jazyk, geneticky pochádzajúci z arabčiny (podľa niektorých menšinových názorov priamo z jazyka Feničanov).[28] V priebehu vývoja bola maltčina silne ovplyvnená románskymi jazykmi (hlavne sicílčinou a taliančinou), v neskoršom období mala (a dodnes má) značný vplyv aj angličtina.[29][30] Etymologický rozbor viac než 40 000 maltských slov ukázal, že viac ako polovica slovnej zásoby má taliansky alebo sicílsky pôvod a len menej než tretina slov pochádza z arabčiny.[31]
Maltčina je jediným semitským jazykom, ktorý používa latinské písmo. Abeceda je obohatená o niekoľko vlastných písmen (diakriticky pozmenené písmeno ż, používané aj v poľštine), ċ a ġ (porovnateľné so španielskymi písmenami ĉ a ĝ), għ, ħ a ie, ktoré sú porovnateľné s arabskými písmenami ح, غ a ي).
Náboženstvo
Malta je kresťanská krajina, a preto takmer 99 % obyvateľstva vyznáva rímskokatolícku vieru. Na Malte existuje 364 kostolov, vzhľadom na počet obyvateľov má Malta viac kňazov, mníchov a mníšok ako ktorýkoľvek iný štát na svete. Katolicizmus je zakotvený v ústave a hrá v živote aj v politike Malty významnú úlohu. Aj vďaka tomu ide o modernú spoločnosť, napr. podiel žien s vyšším vzdelaním a ich podiel na pracujúcom obyvateľstve dnes zodpovedá podielu vo väčšine vyspelých európskych krajín.
Najviac zastúpeným menšinovým náboženstvom na Malte je islam, ktorý vyznáva asi jedno percento obyvateľov.[32][33] Jediná maltská mešita sa nachádza v meste Paola (Raħal Ġdid).
Mestá
Pre Maltu sú typické tradičné sídla mestského typu vo vnútrozemí. Pobrežným sídlam bol mestský charakter vtlačený výstavbou hotelov a ostatných zariadení cestovného ruchu. K najväčším a najznámejším mestám patria:
- Valletta (tiež: La Valletta), hlavné mesto; je to predovšetkým historická pevnosť
- Sliema, obchodné a nákupné stredisko Malty,
- Birkirkara, najväčšie mesto (2002: 22 334 obyvateľov)
- Mdina, bývalé hlavné mesto s historickým centrom, dnes tiež nazývané „tiché mesto“ (je prístupné iba pre chodcov), s živým predmestím Rabat
- Victoria (v skorších časoch tiež a dnes iba čiastočne: Rabat), hlavné mesto ostrova Gozo
- takzvané „Tri mestá“ (The Three Cities), ako sa nazývajú mestá Vittoriosa (tiež Birgu), Senglea a Cospicua ležiace oproti Vallette na východnej strane zálivu Grand Harbour.
Malta patrí do európskeho aj severoafrického kultúrneho regiónu. Na mnohých miestach sa udržujú kresťanské zvyky a tradície. Kultúrny vývoj zasiahli vplyvy talianskej, arabskej aj britskej kultúry, ktoré sem v minulosti prúdili. Vznikla tak zmes viacerých prvkov, ktoré dali vznik maltskej ľudovej kultúre. Tradičný spôsob života je bežný najmä na vidieku, v mestách prevláda západný životný štýl.
V oblasti populárnej kultúry sa preslávil spisovateľ Frans Sammut či komiksový tvorca Joe Sacco. Ku známym spisovateľom patrí tiež "maltský bard" Dun Karm či Mark A. Sammut. Najznámejšími hudobnými skladateľmi sú Nicolas Isouard a Girolamo Abos, sochári potom Melchiorre Cafà a Lorenzo Gafà. Manieristický architekt Girolamo Cassar navrhol rad stavieb v hlavnom meste Valletta, napr. konkatedrálu sv. Jána či veľmajsterský palác. Vo svete najznámejším maltským vedcom je psychológ Edward de Bono. Zo športovcov vyniká hráč biliardu Tony Drago.
- Malta bola dejiskom natáčania mnohých filmov (Gladiátor, Trója, Súboj titánov, Gróf Monte Christo) či populárneho seriálu Hry o tróny
- Na ostrove Gozo sa nachádza jaskyňa Calypso, v ktorej pravdepodobne Homér napísal jedno z najväčších diel všetkých čias - Odysea
- V roku 2017 sa do mora zrútil skalný útvar Azurové okno, ktorý patril medzi najväčšie atrakcie Malty[34]
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
