Nangá parbat

Nangá parbat (iné názvy: Nángá parbat, nepresne Nanga parbat, nesprávne Nangáparvat; urd. نانگا پربت‎ – transliterácia nángá parbat/transkripcia nangá parbat; hind. नंगा परबत – nangá parbat; etymológia: zo sanskritského nanga parvata = „nahý vrch“, v hindčine by doslovný preklad tohto sanskritského názvu znel nangá parvat = „nahý vrch“) alebo Diámir (nepresne: Diamir) je deviaty najvyšší vrch Zeme, vysoký 8 125 m n. m. Leží v Pakistane, v Kašmírskych Himalájach, v horskej skupine Nanga Parbat, 125 km severne od Šrínagaru. Je to najzápadnejšia osemtisícovka.

Nangá parbat
vrch
Štát	Pakistan
Pohorie	Himaláje
Horská skupina	Nanga Parbat
Nadmorská výška	8 125 m n. m.
Súradnice	35°14′15″S 74°35′21″V
Najľahší výstup	Kinshoferova cesta zo severozápadu
Prvovýstup	Hermann Buhl (Rakúsko)
- dátum	1953
Slov. prvovýstup	Ivan Fiala, Michal Orolin
- dátum	1971
Poloha v rámci Pakistanu
Wikimedia Commons: Nanga Parbat
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Nangá parbat tvorí šesťvrcholový masív:

• hlavný vrchol – 8 125 m n. m.
• južný vrchol – 8 042 m n. m.
• predvrchol – 7 910 m n. m.
• severný vrchol – 7 861 m n. m.
• „strieborné zuby“ – 7 597 m n. m.
• juhovýchodný vrchol – 7 530 m n. m.

Jeho juhovýchodná (rupálska) stena je najväčšou stenou na svete. Je vysoká 4 700 (4 500) m. Ďalšie vysoké steny sú severná (rakiotská) – 3 300 m a západná (diamirská) – 3 000 m. Z doliny rieky Indus na hlavný vrchol je vzdialenosť 25 km pri prevýšení 7 000 m, čo je najväčšie prevýšenie na Zemi.

Nangá parbat patrí v Himalájach k najnebezpečnejším vrchom. Okrem technicky náročného terénu je známy aj veľmi nepriaznivým počasím. Okolité vrchy prevyšuje o viac, ako 1 000 metrov, takže nie je nijako chránený pred vetrom, ani monzúnovými zrážkami. Sú tu časté lavíny a silné búrky.

Prvý pokus o výstup na Nangá parbat urobili v roku 1895 britskí horolezci. Traja z nich zahynuli.

V roku 1934 sa pokúsila o výstup nemecká výprava, počas niekoľkodňovej búrky zahynulo 10 ľudí. V roku 1937 zahynulo po páde lavíny 16 členov nemeckej výpravy.

Prvovýstup na vrchol sa podaril v roku 1953. Na vrchole stál rakúsky horolezec Hermann Buhl, ktorý v záverečnom úseku liezol sám a bez pomoci kyslíkového prístroja.

Slovenskí horolezci I. Fiala a M. Orolin vystúpili na Nangá parbat v roku 1971, keď urobili aj prvovýstup na predvrchol. V roku 1978 urobili slovenskí horolezci prvovýstup na severný vrchol.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nangá parbat