Nomos geórgikos

Nomos geórgikos (byzant. Νόμος γεωργικός, iný prepis nomos georgikos; lat. Lex Rustica^[1]; slov. roľnícky zákon^[2], poľnohospodársky zákon^[3][4]) bola zbierka právnych noriem platná na byzantskom vidieku. Nie je jasné, či predstavoval cisársky zákon alebo súkromnú právnu zbierku noriem obyčajového práva.^[3] „Zákon“ býva datovaný do 7. alebo 8. storočia, hoci sa zachoval iba na manuskriptoch z konca 10. storočia. V niektorých manuskriptoch sa nachádza meno cisára Justiniána (II.). Zaoberal viacerými otázkami spojenými so životom na vidieku, ako napríklad s krádežami, prekračovaním hraníc či škodou spôsobenou na dobytku a dobytkom. Celkovo pozostával z 85 článkov. Okrem toho obsahoval aj pár pravidiel o sporoch medzi dvoma dedinami. Keďže sa v ňom nespomína pestovanie olív a chov koní, uvažovalo sa, že vznikol vo vnútrozemskom hornatom prostredí. Niekedy bol spájaný s Itáliou alebo Konštantínopolom. Uvažovalo sa aj o slovanskom pôvode ustanovení (t.j, že išlo o zachytenú slovanskú právnu obyčaj), avšak text neobsahuje žiadne slovanské jazykové výpožičky. Neskôr bol nomos geórgikos znovu oživený Kónstantinom Harmenopoulom a preložený do rumunčiny a slovanských jazykov.^[5]

Podľa Daniša „bol kódexom obyčajového práva byzantskej slobodnej roľníckej občiny, doplnený o rímsko-byzantské právne normy.“^[6]