Nota

Nota je základná jednotka dĺžky trvania tónu. Označuje sa prázdnym oválom („hlavička noty“). Táto doba trvania sa nazýva aj ako jedna doba. Kratšie noty sa označujú modifikáciou oválu nasledovne:

Nota	Pomlčka (Pauza)	Názov noty alebo pomlčky, dlžka	Doby
		celá	4 doby
		polová	2 doby
		štvrťová	1 doba
		osminová	1⁄2 doby
		šestnástinová	1⁄4 doby
		dvaatridsatinová	1⁄8 doby
		štyriašeťdesiatinová	1⁄16 doby
		stodvadsaťosminová	1⁄32 doby

O iných významoch výrazu Nota pozri Nota (rozlišovacia stránka).

Všetky noty okrem celej majú okrem „hlavičky“ aj tzv. „nožičky“, ktoré píšeme smerom nahor vpravo od noty, ak je nota maximálne v druhej medzere notovej osnovy. Ak je na tretej linajke, alebo vyššie, palička sa píše smerom nadol, vľavo od hlavičky.

Noty osminové a kratšie majú navyše zástavku, ktorá smeruje vždy vpravo.

Ak za sebou nasleduje viac nôt so zástavkou, tak ich spájame „trámcom“.

Za notou sa môže nachádzať bodka, ktorá predlžuje notu o polovicu jej dĺžky. Tak napr. štvrťová nota s bodkou bude mať dĺžku ¹⁄₁ + ¹⁄₂ = ³⁄₂ doby (zratúvame podľa matematických pravidiel počtov so zlomkami). Predĺžiť notu môžeme aj tak, že spojíme dve rovnako vysoké noty oblúčikom (ligatúrou). Dĺžka noty je v tom prípade súčtom dĺžok spojených nôt. Ďalšou možnosťou predĺženia tónu je korunka (fermáta) „“, ktorá predlžuje notu o bližšie nešpecifikované trvanie (závisí to viac-menej od vkusu interpreta).

Špecifickým prípadom nôt sú tzv. trioly, ktorých dĺžka je ¹⁄₃ z najbližšej dlhšej noty. Najčastejším prípadom je rozdelenie štvrťovej noty na tri trioly (v tomto prípade vyzerajú trioly ako osminové noty, ale sú označené číslicou „3“:

(– triola má dĺžku jednej štvrťovej noty)

Existujú tiež málo používané iné dĺžky nôt – kvintoly (¹⁄₅ z najbližšej dlhšej noty), sextoly (¹⁄₆ z najbližšej dlhšej noty), septoly (¹⁄₇) a pod.

Zvláštnym typom noty je pauza, ktorá označuje dĺžku času, v ktorom nástroj nevydáva žiaden zvuk. Dĺžky pauzy sú rovnaké ako dĺžky nôt a sú odlíšené graficky (pozri prechádzajúcu tabuľku).

Označenie výšky tónu

Výška tónu sa označuje polohou noty v notovej osnove. Závisí v prvom rade od použitého kľúča, ktorý sa nachádza na začiatku každého riadku notovej osnovy (najbežnejší je husľový kľúč v označujúci základný tón g¹ na druhú linajku zospodu). Okrem toho môže byť výška tónu upravená tzv. posuvkami, ktoré sa v notách môžu nachádzať buď priamo pred notou, alebo aj na začiatku riadku (v tom prípade ide o predznamenanie). Každá posuvka platí pre všetky noty danej výšky, ktoré sa za ním (t. j. vpravo od neho) nachádzajú. Predznamenanie platí pre celý riadok a to nie len pre notu danej výšky, ale aj pre všetky noty o oktávu vyššie alebo nižšie.

Posuvky

Viac v hlavnom článku: Posuvka

Posuvky môžu byť

• krížik „${\displaystyle \sharp }$“ (zvyšuje notu o poltón)
• béčko „${\displaystyle \flat }$“ (znižuje notu o poltón)
• odrážka, znak rušiaci predošlé predznamenania alebo posuvky „${\displaystyle \natural }$“

Názov nôt s krížikom sa tvorí pridaním prípony „-is“. Napr. C${\displaystyle \sharp }$= cis, D${\displaystyle \sharp }$= dis, E${\displaystyle \sharp }$= eis…

Názvy nôt s béčkom sa tvoria príponou „-es“ pre C${\displaystyle \flat }$ = ces, D${\displaystyle \flat }$= des, F${\displaystyle \flat }$= fes a G${\displaystyle \flat }$= ges. V prípade E a A sa tvorí len príponou „-s“, teda E${\displaystyle \flat }$= es a A${\displaystyle \flat }$= as. Výnimku tvorí aj H${\displaystyle \flat }$, ktoré sa väčšinou označuje ako b a len zriedka ako hes.

Niekedy sa pred notou môžu nachádzať aj dva krížiky alebo béčka, ktoré potom upravujú výšku noty o celý tón. Názov takejto noty sa potom tvorí zdvojením príslušnej koncovky. Napr. D${\displaystyle \sharp }$${\displaystyle \sharp }$= disis (jeho výška je rovnaká, ako E), alebo D${\displaystyle \flat }$${\displaystyle \flat }$= deses (výška je zhodná s C). Posuvky sa v notovej osnove píšu pred notu, ktorú chceme upraviť (zvýšiť, znížiť alebo zrušiť účinok).

Pozri aj

• Notácia
• Notová osnova
• Stupnica
• Tempo
• Takt