Operácia Deliberate Force

Operácia Deliberate Force (Rozhodná sila) je názov bombardovania Republiky srbskej leteckými silami Organizácie Severoatlantickej zmluvy v auguste až septembri 1995. Tejto operácie sa zúčastnilo osem krajín NATO: Taliansko, Nemecko, Turecko, Francúzsko, Španielsko, Holandsko, Spojené kráľovstvo a Spojené štáty. Anglo-francúzsko-holandské sily rýchlej reakcie OSN na hore Igman južne od hlavného mesta Sarajevo takisto bombardovali pozícií bosnianskych Srbov. Intervencia NATO a OSN bola vykonaná kvôli obvineniu, že v júli roku 1995 vojsko Republiky Srbskej zorganizovalo etnické čistky Srebrenici a Žepi, ktoré boli vyhlásene za bezpečné zóny OSN pod ochranou mierových jednotiek UNPROFOR. Bezprostrednou príčinou tejto akcie bola explózia na sarajevskom trhovisku Markale (28. august 1995). NATO oficiálne oznámilo, že bosnianski Srbi sú zodpovední za smrť 43 ľudí na Markalách a 30. augusta 1995 začalo letecké útoky proti pozíciám Srbov.^[1][2][3]

Operácia Rozvážna sila
Súčasť Vojny v Bosne a Hercegovine
Dátum 30. august - 20. september 1995 Miesto Republika srbská Výsledok Strategické víťazstvo NATO Daytonská mierová zmluva Vojsko Republiky Srbskej začalo sťahovať ťažké zbrane z srbskej časti Sarajeva Chorvátsko-moslimské sily organizovali etnické čistky a vyhnali 150.000 Srbov Rádioaktívne zamorenie (používanie ochudobneného uránu)
Protivníci
NATO UNPROFOR	Republika srbská
Velitelia
Michael E. Ryan Leighton Smith Stuart Peach Bernard Janvier Rupert Smith	Ratko Mladić
Sila
400 lietadiel 5000 vojakov 500 francúzskych mierových síl 320 britských mierotvorcov	80 000 vojakov
Straty
1 Mirage 2000D zostrelený 2 piloti zajatí	25 - 27 zabitých vojakov 338 rozličných objektov zasiahnutých, väčšina zničených
Historický portál

Dohra

Sily rýchlej reakcie OSN na hore Igman bombardujú srbskú časť Sarajeva (30. august 1995)

Na začiatku vojny (1992) mala Republika Srbská okolo 68% bývalej Socialistickej republiky Bosny a Hercegoviny. Avšak lietadlá NATO paktu tri týždne bombardovali Republiku Srbskú s cieľom rozbiť srbské sily a podporiť Chorvátov a Bosniakov. Letecká podpora NATO pomohla spoločným chorvátsko-moslimským silám organizovať etnické čistky a dobyť mestá Jajce, Drvar, Šipovo, Vozuća, Bosanska Krupa, Bosanski Petrovac, Ključ, Donji Vakuf, Otoka, Sanski Most a Mrkonjić Grad.^[4][5]

V dôsledku etnických čistiek zahynulo 1 000 civilistov a vojnových zajatcov a z domovov bolo vyhnaných 150 000 Srbov. ^{[6][7][8][9][10][11]} Cieľom rozsiahlej chorvátsko-moslimskej ofenzívy bola tiež snaha dobyť Banja Luku. Táto hrozba prinútila Srbov ustúpiť a zasadnúť k rokovaciemu stolu. Krátko po tom, 21. novembra 1995, bola v americkom Daytone uzatvorená mierová dohoda, ktorá vojnu v bývalej Juhoslávii ukončila. Ako dôsledok Daytonskej zmluvy územie Republiky Srbskej zredukovaná na 49% teritória bývalej Socialistickej republiky Bosny a Hercegoviny, a to podľa vôle americkej vlády moslimom bol daný koridor zo Sarajeva do Goražde.

Bezpečnostná rada OSN následne prijala rezolúciu o rozmiestnení mierových síl v BaH pod vedením NATO pod názvom Implementačné sily.

Česko sa zapojilo tým, že vláda povolila prelety lietadiel NATO nad našim územím. V roku 1995 už obidve krajiny (Česko aj Slovensko) povolili prelety. Vláda SR na svojom mimoriadnom neverejnom rokovaní 6. apríla 1999 odsúhlasila neobmedzený prístup vzdušného priestoru SR lietadlám NATO.^[3][12]

Pozri aj

• Operácia Allied Force (Spojenecká sila, 1999)