From Wikipedia, the free encyclopedia
Písmo má v jazykovede viacero definícií, konkrétne ich možno zhrnúť takto:
Podrobnosti k vyššie uvedeným definíciám pozri nižšie a v článku typ písma (jazykoveda) pri vysvetľovaní rozsahu pojmu "písmo". Ďalšie definície písma pozri v článku písmo.
Špeciálna náuka o systéme skutočného písma sa volá grafematika (alebo grafémika či teória grafických sústav). Všeobecný odbor študujúci písmo v najširších súvislostiach sa volá gramatológia. Gramatológia zahŕňa popri grafematike aj metagrafematiku (študuje grafické prostriedky iné než vlastné písmo) a prípadne aj subgrafematiku (študuje protopísmo). Niekedy sa pre náuku o grafických systémoch, vnímaných z funkčného hľadiska, odporúča názov grafológia (pozor na zámenu so pseudovedou rovnakého mena). Okrem toho sa písmom zaoberajú aj ďalšie disciplíny - najmä epigrafia a paleografia.[1]
Ďalšie definície sú uvedené napr. tu:
Jedna možnosť klasifikácie je podľa genetických (teda vývojových) vzťahov písiem a/alebo podľa geografických regiónov písiem a/alebo podobného výzoru znakov.
Druhá možnosť klasifikácie je podľa typu písma. Pri tejto klasifikácii je problematická okrem spornosti definície termínu písmo a definícií jednotlivých typov písiem aj nejednotnosť terminológie používanej na označenie jednotlivých typov písiem. Možno to jasne vidieť napríklad v článku typ písma (jazykoveda). Tu nasleduje len malé veľmi zjednodušené zhrnutie:
Väčšina autorov medzi písma zaraďuje tieto typy písma:
Logografické písmo (slovné písmo) je písmo, ktorého jednotlivé znaky (grafémy) označujú celé slová alebo (podľa nepresnej, ale veľmi častej definície aj) len celé morfémy. Pre toto písmo je charakteristické, že sa síce tak ako slabičné písmo, abugida spoluhláskové písmo a pravé hláskové písmo pevne viaže na nejaký konkrétny jazyk, ale ešte sa na rozdiel od týchto písiem nevzťahuje na zvukovú stránku jazyka. Treba však dodať, že v starších textoch sa niekedy logografické písma uvádzajú definované ako písma, ktorých grafémy označujú celé slová, pričom slová sa chápu ako zvuky a nie významy týchto slov. Táto druhá definícia je zrejme následkom skutočnosti, že sa ako príklad logografického písma často uvádza čínske písmo, ktoré však je pri bližšom pohľade zmesou logografického písma a znakov označujúcich zvuky jazyka (tzv. logofonetické písmo). Ozajstné čisto logografické písmo dnes neexistuje.
Slabičné písmo je písmo, ktorého jednotlivý znak (graféma) vyjadruje jednotlivú slabiku jazyka. Príkladom sú japonské písma.
Abugida je písmo, ktorého jednotlivý znak (graféma) vyjadruje spojenie spoluhláska + samohláska, pričom táto samohláska je pevne stanovená (typicky samohláska a), a ak chceme vyjadriť inú samohlásku, je potrebné grafému v písme mierne modifikovať. Patria sem skoro všetky indické písma (napr. dévanágarí). Abugida sa často zvykne zaraďovať pod slabičné písmo.
Spoluhláskové písmo je písmo, ktorého jednotlivý znak (graféma) vyjadruje len spoluhlásku. Samohlásky sa buď vôbec nezapisujú (alebo sa zapisujú len niektoré), alebo sa môžu alternatívne vyznačiť diakritickými znamienkami. Príkladom je arabské písmo a hebrejské písmo.
Pravé hláskové písmo je písmo, ktorého jednotlivý znak (graféma) vyjadruje buď spoluhlásku alebo samohlásku, pričom v písme existujú znaky aj pre všetky spoluhlásky, aj pre všetky samohlásky. Príkladom je latinské písmo (napr. aj slovenské písmo), cyrilika a grécke písmo.
Termín hláskové písmo sa najčastejšie vzťahuje na posledné dva typy písma; myslí sa ním teda písmo, v ktorom jednotlivý znak (graféma) vyjadruje jednotlivú (aj keď nie nevyhnutne každú) hlásku.
Termín abecedné písmo alebo abeceda sa používa na označenie buď len posledného typu (t.j. pravého hláskového písma) alebo na označenie posledných dvoch typov alebo na označenie posledných troch typov alebo menej často aj na označenie posledných štyroch typov.
U písem (či "písem") uvedených v tejto podkapitole je už sporné, či ich zaradiť pod termín písmo. Niekedy sa označujú ako protopísma či semaziografia. Spolu s písmom v užšom zmysle tvoria písmo v širšom zmysle. Patria sem najmä:
Predmetné písmo je písmo tvorené fyzickými predmetmi, napr. rováše, juhoamerické kipu, severoamerické wampumy, predmety na špagáte kmeňa Ewe, mušle kmeňa Jorubov. zaslanie symbolických fyzických predmetov adresátovi správy a pod.
Piktografické písmo (obrázkové písmo) má v literatúre tri typy definícií:
V niektorých textoch sa ako typ písma uvádza ideografické písmo. Tento termín je veľmi problematický. Myslí sa ním:
Väčšina odborných textov o písme výslovne zdôrazňuje, že je lepšie sa tomuto termínu úplne vyhýbať.
Podľa statusu (postavenia) sa rozlišuje:
Rozlišuje sa:
Ďalšia možnosť klasifikácie je podľa smeru písania:
Podľa podoby čiar či oblúkov, z ktorých sú zložené jednotlivé znaky písma, sa rozlišuje:
Kódy pre rôzne písma sveta stanovuje norma ISO 15924 z roku 2004 s názvom Codes for the representation of names of scripts. Každému písmu priraďuje štvorpísmenový a súčasne trojciferný kód. Začiatočné číslo kódu udáva aj typ písma (abecedné, abugida atď.). Tieto kódy možno používať v terminológii, lexikografii, bibliografii, lingvistike a podobne.
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.