Perún

Perún, po slovensky aj Parom, je staroslovanský boh hromu, blesku, vojny, spravodlivosti a oblohy. V mnohých indo-európskych náboženstvách sú bohovia (funkciou a postavením v panteóne) podobní Perúnovi. Veľmi podobný je napríklad baltský boh Perkunas, indický Varuna (sans. वरुण), grécky Zeus, prípadne Uranus (starogr. Οὐρανός) ale aj fínsky Ukko.^[1] Hoci býva všeobecne označovaný ako najvyšší slovanský boh, zmienky o ňom pochádzajú iba z východoslovanského prostredia. Nestor ho v Rozprávaní o dávnych časoch opisuje ako muža drsného výrazu s medenou bradou, niekedy so striebornou hlavou a zlatými fúzmi. Jazdí na voze ťahanom kozlom alebo lieta po rozbúrenej oblohe na veľkom mlynskom kameni. Jeho atribútom je jeho sekera, ale niekedy aj kladivo, ktorým metá ohnivé strely – blesky.

M. Presniakov (1998). Perún.

Perún bol ochrancom poľnohospodárstva. Ako boh plodnosti sa potuloval po zemi, šíril žiaru letného slnka, rozháňal mraky a roztápal sneh. Polia zlých ľudí zasypával krúpami. Z Ruska sú známe obrady privolávania dažďa, pri ktorých nahá čistá panna ovenčená kvetmi tancovala v magickom kruhu. Zdá sa, že tanec a pitie boli dôležitou súčasťou ruského kultu Perúna. V Kyjeve hrál istú dobu tiež rolu politického božstva a ako patrón družiníkov mimo iného sankcionoval zmluvy Rusov s Byzantskou ríšou. Jeho významný chrám tam stál až do 10. storočia. Perún je často porovnávaný s germánskym hromovládcom Thorom kvôli dôležitej úlohe, ktorú pred christianizáciou Rusmi v roku 988 v tejto oblasti zohrávali Varjagovia.
K jeho atribútom patrila ohnivá sekera, jeho posvätným stromom bol dub a zvieraťom býk. Z dní je mu zasvätený štvrtok alebo utorok.