Právny predpis

Právny predpis^{[1][2][3][4][5]} alebo všeobecne záväzný právny predpis^[6][7][1][8] môže byť:

• 1. (v užšom zmysle len písomný) normatívny právny akt, ktorý obsahuje aspoň jednu právnu normu, alebo
• 2. normatívny právny akt vydaný vnútroštátnym orgánom verejnej moci s normotvornou pôsobnosťou (v užšom ponímaní okrem všeobecne záväzných nariadení), čiže normatívny právny akt okrem najmä medzinárodných zmlúv, výsledkov referend a právne záväzných aktov EÚ, alebo
• 3. synonymum pojmu normatívny právny akt

Podrobnejšie o týchto definíciách a ich zdrojoch pozri v článku normatívny právny akt.

Na Slovensku sa všeobecne záväzné právne predpisy (a niektoré ďalšie právne akty) uverejňujú v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Podrobnosti o všeobecne záväzných právnych predpisoch rozoberá najmä zákon č. 400/2015 Z. z. (predtým zákon č. 1/1993 Z. z.), v ktorom je použitá definícia č. 2 (v užšom ponímaní).

Od právnych predpisov je potrebné odlíšiť normatívne zmluvy, ktoré zaväzujú iba jej strany, ďalej individuálne právne akty, teda výsledok aplikácie normatívnych aktov na konkrétny prípad a ktoré zaväzujú len adresátov, napr. rozsudok, správne rozhodnutie a pod. Nakoniec je potrebné od právnych predpisov odlíšiť aj interné normatívne akty (organizačné akty^[9]), čo sú inštrukcie v rámci organizácie a nemajú všeobecne záväznú povahu – napr. smernice, štatúty, organizačné poriadky, pracovné poriadky a pod. To sú akty súkromného práva a zaväzujú len členov alebo zamestnancov určitej právnickej osoby,^[10] hoci sa ako právne predpisy niekedy nesprávne označujú.

Druhy všeobecne záväzných právnych predpisov na Slovensku

Podľa definície všeobecne záväzného právneho predpisu uvedenej v knihe Procházka-Káčer 2013 a v zákone č. 400/2015 Z. z. (ale s doplnením o všeobecne záväzné nariadenia), čiže podľa vyššie uvedenej definície č. 2 (v širšom ponímaní), existujú na Slovensku v súčasnosti nasledujúce všeobecne záväzné právne predpisy ^[11][12][13]:

• Ústava Slovenskej republiky
• ústavný zákon
• (obyčajný) zákon
• nariadenie vlády
• vyhlášky orgánov štátnej správy a NBS
• opatrenia orgánov štátnej správy a NBS
• všeobecne záväzné nariadenie obce alebo samosprávneho kraja

Donedávna existovali okrem toho tieto všeobecne záväzné právne predpisy:

• do roku 2015: výnos orgánu štátnej správy alebo NBS (dnes tento predpis spadá pod predpis opatrenie)^[14][15]
• 1990-2003: všeobecne záväzná vyhláška okresného alebo krajského úradu (dnes sa predpis okresného úradu volá už len vyhláška a aj predpis bývalých obvodných úradov sa volal len vyhláška)^[16][17][18]

Treba dodať, že v Zbierke zákonov Slovenskej republiky sa neuverejňujú len všeobecne záväzné právne predpisy (s výnimkou všeobecne záväzných nariadení) podľa definície č. 2, ale aj akty medzinárodného práva (najmä medzinárodné zmluvy) a niektoré iné akty (najmä návrhy prijaté v referende a nálezy Ústavného súdu).^[19] Tie mimochodom zvyčajne spadajú pod definíciu všeobecne záväzného právneho predpisu č. 1 a/alebo 3.

Delenie

Bližšie informácie v hlavnom článku: Normatívny právny akt#Delenie normatívnych právnych aktov/právnych predpisov

Platnosť a účinnosť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Účinnosť právneho predpisu

Podľa zákona č. 400/2015 Z. z. (predtým podobne podľa zákona č. 1/1993 Z. z.)^[20] platí okrem iného:

• Všeobecne záväzné právne predpisy nadobúdajú platnosť dňom ich vyhlásenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
• Všeobecne záväzné právne predpisy nadobúdajú účinnosť pätnástym dňom po ich vyhlásení v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, ak nie je v nich ustanovený neskorší deň nadobudnutia účinnosti. Ak je to odôvodnené naliehavým všeobecným záujmom, môže sa v právnom predpise výnimočne ustanoviť skorší začiatok jeho účinnosti, najskôr však dňom vyhlásenia v zbierke zákonov.
• O všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlásené, sa má za to, že dňom vyhlásenia sa stalo známym každému, koho sa to týka.