Pyroklastický sediment

Pyroklastický sediment (iné názvy:pyroklastická hornina, pyroklastikum) je usadená hornina sopečného pôvodu, produkty sopečných explózií, ktoré neboli ďalej premiestnené (na rozdiel od epiklastických sedimentov). Zrná pyroklastických sedimentov (pyroklasty) tvoria kusy kryštálov, vulkanického skla a hornín.^[1] Odporúčanie IUGS definuje pyroklastické uloženiny ako nahromadenie pyroklastov, ktoré môže byť rovnako spevnené aj nespevnené, 75% ich objemu pri tom musia tvoriť napadané pyroklasty.^[2] Termín pyroklastická hornina sa používa pre spevnenú tefru.^[3]

Vrstvy tefry pri Weiberne v pohorí Eifel.

Termín pyroklastický materiál zaviedol americký geológ L. Pirsson roku 1915.^[4]

Klasifikácia

Pyroklastický materiál môžu tvoriť jednotlivé kryštály, kúsky sopečných hornín ale aj podložia (litické fragmenty), pemza - „spenená“, vysoko porézna hornina. Veľkosť častíc pyroklastických hornín sa môže pohybovať od najmenších častíc s priemerom niekoľko mikrónov až po bloky veľkosti rádovo niekoľko metrov.

Zrnitostná klasifikácia pyroklastických sedimentov^[5][6]

Priemer klastov	Označenie	Nespevnené: tefra	Spevnené: pyroklastické horniny
> 64 mm	blok, bomba	aglomerát	aglomerát, pyroklastická brekcia
< 64 mm	lapillus	lapillová tefra	lapillový tuf, lapillit
< 2 mm	hrubozrnný popol	hrubozrnný tuf	(popolový) tuf
< 0,063 mm	jemnozrnný popol (sopečný prach)	jemnozrnný popol	(popolový) tuf

Vznik

Pyroklastické uloženiny sú typické pre plínijské erupcie (Vezuv), alebo freatomagmatické erupcie. Pyroklastiká vznikajú spadom vulkanického popola, lapily, bômb a blokov, ktoré boli uvoľnené zo sopky pri erupcii. Pri usadzovaní sa mohli zmiešať s rozdrvenými fragmentmi okolitých hornín, tie však nemôžu tvoriť viac než 25% materiálu. Takéto javy sú zvlášť typické pre explozívne erupcie na súši, menej vo vode. Explozívny vulkanizmus je najčastejší pri viskóznych (kyslých a intermediárnych) lávach, pretože riedke (bázické) lávy majú skôr tendenciu tiecť vo forme lávových prúdov.^[7]

Pri explozívnych erupciách na svahoch sopiek bežne vznikajú pyroklastické prúdy. Suspenzie horúcich plynov a vulkanického materiálu, ktoré sa pohybujú dolu svahom sopky a môžu mať katastrofálne devastujúce účinky.