Pytón písmenkový

Pytón písmenkový alebo pytón africký alebo staršie pytón assala (lat. Python sebae) je druh hada z čeľade pytónovité. Je jedným z najväčších hadov sveta dorastajúcich dĺžky až 7 m a hmotnosti okolo 100 kg. Väčšinou však dorastajú iba 3 – 4,5 metra, samce necelé 4 metre.

Pytón písmenkový
dospelá samica pytóna písmenkového
Stupeň ohrozenia
[1]
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) živočíchy (Animalia) Vývojový stupeň epitelovce (Eumetazoa) Skupina dvojstranovce (Bilateralia) Vývojová vetva druhoústovce (Dueterostomia) Kmeň (phylum) chordáty (Chordata) Podkmeň (subphylum) stavovce (Vertebrata) Nadtrieda (superclassis) čeľustnatce (Gnathostomata) Trieda (classis) plazy (Reptilia) Rad (ordo) jašterotvaré (Squamata) Podrad (subordo) hady (Serpentes) Nadčeľaď (superfamilia) Pythonoidea Čeľaď (familia) pytónovité (Pythonidae) Rod (genus) Python Druh (species) pytón písmenkový (P. sebae)
Vedecký názov
Python sebae Gmelin, 1788
Synonymá
pytón africký, pytón assala
Areál rozšírenia
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Areál rozšírenia

Tento mohutný had obýva prevažne západnú Afriku od tropickej oblasti (Kongo, Uganda, Sudán a Etiópia), až po južný okraj Sahary. V dospelosti vyhľadáva skôr suchšie biotopy, otvorené roviny savanového typu a riedke kroviny. Pytón písmenkový je aktívny skôr v noci, kedy najčastejšie loví.

Opis

Sfarbenie pytóna písmenkového je hnedé až sivohnedé, s červenohnedými až čiernymi škvrnami na chrbte. Škvrny sú od stredu svetlé a smerom k okrajom tmavšie, až čierne. Podobné pravidelné škvrny tvaru polmesiaca sa tiahnu aj po bokoch hada. Klinovitá hlava s dvoma svetlými pruhmi pri oku, a výraznými receptormi na hornej i dolnej čeľusti, je len nevýrazne oddelená od tela.

Potrava

Jej korisťou sa stávajú prevažne potkany, zajace, vtáky, opice, niektoré druhy antilop a diviaky. Na korisť väčšinou číha z vyvýšeného miesta, odkiaľ sa jej bleskovým výpadom zmocní. Doma chované hady prijímajú potkany, králiky a morčatá, občas môžeme spestriť jedálniček sliepkou. Veľkí jedinci s chuťou zoberú aj zviera veľkosti 10 kg prasiatka.

Chov v teráriu

Tak ako všetky veľké hady, potrebuje aj pytón písmenkový veľké, dobre zaistené terárium, ktorého dĺžka by mala tvoriť aspoň polovicu dĺžky chovaného hada. Ako substrát môžeme použiť napr. zmes piesku a štrku, alebo zvoliť tzv. sterilný chov, kedy podlahu terária tvorí drevený rošt, alebo iný hladký a umývateľný materiál. Nevyhnutná je pevná a veľká vodná nádrž, ktorú pytón písmenkový často navštevuje. Teplotu udržiavame na 25 – 32 °C cez deň, v noci môžeme nechať klesnúť teplotu až k 18 °C. Jedinci z prírody – najmä z juhu Afriky – by mali 2 až 4 mesiace zimovať.

Rozmnožovanie

K páreniu dochádza zhruba v novembri až marci. Dospelé hady môžeme k páreniu stimulovať znížením teploty asi na 22 °C a skrátením dňa na 8 – 10 hodín pri častom, ale jemnom rosení. Samica nakladie asi 20 – 80 vajec (podľa veľkosti samice), ktoré po vzore mnohých pytónov zahrievajú vlastným telom. Mláďatá sa liahnu pri inkubačnej teplote 30 °C za 70 – 80 dní. Sú okolo 70 cm dlhé a ihneď po prvom vyzlečení s chuťou lovia dospelé myši. Zdržujú sa prevažne v okolí vodných zdrojov. Bývajú kúsavé a s pribúdajúcim vekom sa to väčšinou nelepší. Pohlavnej dospelosti dosahujú už v 2 – 4 rokoch, páriť sa začínajú približne vo veľkosti tesne cez 2 metre.

Pre chov pytóna písmenkového je potrebné povolenie. Vzhľadom k svojej agresivite a hryzavosti ho nemožno odporučiť pre chov v bytoch a jeho chov by mal byť obmedzený na skúsených teraristov a kompetentné pracovisko. Všeobecne sa má zato, že tento had je najagresívnejší zo všetkých pytónov a ani mláďatá odchované v zajatí na tom nebývajú až na výnimky o mnoho lepšie.