From Wikipedia, the free encyclopedia
Republikánska strana, známa tiež ako GOP (Grand Old Party), je jednou z dvoch hlavných súčasných politických strán v Spojených štátoch. Vznikla v 50. rokoch 19. storočia ako hlavný politický súper vtedy dominantnej Demokratickej strany a odvtedy tieto dve strany dominujú americkej politike.
| Republikánska strana | |
 | |
| Základné informácie | |
|---|---|
| Skratka | GOP (Grand Old Party) |
| Založenie | 20. marec 1854 |
| Predseda | Michael Whatley |
| Ideológie | Väčšina: konzervativizmus pravicový populizmus Frakcie: centrizmus[1] kresťanská pravica[2] libertarianizmus[3] |
| Politické spektrum | stredopravica[4] až pravica[5] |
| Riadiaci orgán | Republican National Committee |
| Líder v Senáte | Mitch McConnell |
| Líder v Snemovni rep. | Steve Scalise |
| Medzinárodné organizácie | |
| Medzinárodné organizácie | Medzinárodná demokratická únia |
| Ďalšie informácie | |
| Mládežnícka organizácia | Young Republicans Teen Age Republicans |
| Študentská organizácia | College Republicans High School Republican National Federation |
| Ženská organizácia | National Federation of Republican Women |
| Sídlo | 310 First Street SE, Washington, D. C., USA |
| Farby | červená |
| Web | gop.com |
Republikánsku stranu založili v roku 1854 aktivisti proti otroctvu, ktorí sa postavili proti územnému zákonu Kansas-Nebraska Act, ktorý umožňoval potenciálne rozšírenie otroctva na západné územia.[6] Strana podporovala klasický liberalizmus a hospodárske reformy[7] zamerané na priemysel, podporovala investície do výroby, železníc a bankovníctva. Na severe bola strana úspešná, pričom do roku 1858 získala väčšinu bývalých whigov a členov Strany slobodnej pôdy, a vytvorila väčšinu takmer vo všetkých severných štátoch. Bielych južanov z triedy plantážnikov znepokojilo ohrozenie budúcnosti otroctva v USA. Po zvolení Abrahama Lincolna za prvého republikánskeho prezidenta Spojených štátov v roku 1860 sa južné štáty oddelili od USA. Republikánska strana následne viedla pod vedením Lincolna a republikánskeho kongresu boj za porážku Konfederácie v americkej občianskej vojne, čím sa zachovala Únia a zrušilo otroctvo.
Po vojne strana do veľkej miery dominovala v celoštátnej politike až do Veľkej hospodárskej krízy v 30. rokoch 20. storočia, kedy stratila väčšinu v kongrese a programy demokratov Nový údel sa ukázali ako populárne. Zvolenie Dwighta D. Eisenhowera v roku 1952 bolo zriedkavým prelomom medzi demokratickými prezidentmi a po druhej svetovej vojne stál na čele obdobia zvýšenej hospodárskej prosperity. Po ére legislatívy o občianskych právach v 60. rokoch, ktorú prijali demokrati, sa Juh stal spoľahlivo republikánsky, a Richard Nixon získal v roku 1972 49 štátov, ktoré označil za „mlčiacu väčšinu“. Zvolenie Ronalda Reagana v roku 1980 zmenilo smerovanie národnej politiky a pod zástavou republikánov spojilo zástancov ekonomiky voľného trhu, sociálnych konzervatívcov a zahraničnopolitických jastrabov studenej vojny.[8] Od roku 2009 strana čelila výraznému frakcionárstvu vo vlastných radoch a posunula sa smerom k pravicovému populizmu, ktorý sa napokon stal jej dominantnou frakciou. Po víťazstve Donalda Trumpa v prezidentských voľbách v roku 2016 sa strana priklonila k trumpizmu.[9]
V 21. storočí získava Republikánska strana najväčšiu podporu od vidieckych voličov, evanjelických kresťanov, mužov, starších občanov a voličov bez vysokoškolského vzdelania.[10] V ekonomických otázkach si strana od svojho vzniku zachováva propodnikateľský postoj. Podporuje nízke dane a dereguláciu a zároveň je proti socializmu, odborom a jednotnej zdravotnej starostlivosti.[11] Populistická frakcia podporuje hospodársky protekcionizmus vrátane ciel.[12][13] V sociálnych otázkach sa zasadzuje za obmedzenie legálnosti potratov, odrádzanie od rekreačného užívania drog a často aj ich zákaz, podporu vlastníctva zbraní a zmiernenie obmedzení týkajúcich sa zbraní a vystupuje proti hnutiu za práva transsexuálov. V zahraničnej politike je stranícky establišment intervencionistický, zatiaľ čo populistická frakcia podporuje izolacionizmus a v niektorých prípadoch neintervencionizmus.
K roku 2021 sa na tomto poste vystriedalo celkovo 19 republikánskych prezidentov.
| # | Meno (dĺžka života) | Portrét | Štát | Začiatok prezidentovania | Koniec prezidentovania | Čas v úrade |
|---|---|---|---|---|---|---|
| 16. | Abraham Lincoln (1809 – 1865) |  |
Illinois | 4. marec 1861 | 15. apríl 1865 | 4 roky, 42 dní |
| 18. | Ulysses S. Grant (1822 – 1885) |  |
Illinois | 4. marec 1869 | 4. marec 1877 | 8 rokov, 0 dní |
| 19. | Rutherford B. Hayes (1822 – 1893) |  |
Ohio | 4. marec 1877 | 4. marec 1881 | 4 roky, 0 dní |
| 20. | James A. Garfield (1831 – 1881) |  |
Ohio | 4. marec 1881 | 19. september 1881 | 199 dní |
| 21. | Chester A. Arthur (1829 – 1886) |  |
New York | 19. september 1881 | 4. marec 1885 | 3 roky, 166 dní |
| 23. | Benjamin Harrison (1833 – 1901) |  |
Indiana | 4. marec 1889 | 4. marec 1893 | 4 roky, 0 dní |
| 25. | William McKinley (1843 – 1901) |  |
Ohio | 4. marec 1897 | 14. september 1901 | 4 roky, 194 dní |
| 26. | Theodore Roosevelt (1858 – 1919) |  |
New York | 14. september 1901 | 4. marec 1909 | 7 rokov, 171 dní |
| 27. | William Howard Taft (1857 – 1930) |  |
Ohio | 4. marec 1909 | 4. marec 1913 | 4 roky, 0 dní |
| 29. | Warren G. Harding (1865 – 1923) |  |
Ohio | 4. marec 1921 | 2. august 1923 | 2 roky, 151 dní |
| 30. | Calvin Coolidge (1872 – 1933) |  |
Massachusetts | 2. august 1923 | 4. marec 1929 | 5 rokov, 214 dní |
| 31. | Herbert Hoover (1874 – 1964) |  |
Kalifornia | 4. marec 1929 | 4. marec 1933 | 4 roky, 0 dní |
| 34. | Dwight D. Eisenhower (1890 – 1969) | .jpg) |
Kansas | 20. január 1953 | 20. január 1961 | 8 rokov, 0 dní |
| 37. | Richard Nixon (1913 – 1994) | .jpg) |
Kalifornia | 20. január 1969 | 9. august 1974 | 5 rokov, 201 dní |
| 38. | Gerald Ford (1913 – 2006) | .jpg) |
Michigan | 9. august 1974 | 20. január 1977 | 2 roky, 164 dní |
| 40. | Ronald Reagan (1911 – 2004) |  |
Kalifornia | 20. január 1981 | 20. január 1989 | 8 rokov, 0 dní |
| 41. | George H. W. Bush (1924 – 2018) | .jpg) |
Texas | 20. január 1989 | 20. január 1993 | 4 roky, 0 dní |
| 43. | George W. Bush (narodený 1946) |  |
Texas | 20. január 2001 | 20. január 2009 | 8 rokov, 0 dní |
| 45. | Donald Trump (narodený 1946) | .jpg) |
Florida | 20. január 2017 | 20. január 2021 | 4 roky, 0 dní |
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
