Saľut 1

Saľut 1 (oficiálne iba Saľut (DOS-1); rus. Салют-1 – Saljut-1) bola kozmická stanica typu Zaria (DOS) vypustená 19. apríla 1971 presne o jednej hodine štyridsiatej minúte svetového času z kozmodrómu Bajkonur raketou Proton-K. Prevádzkovateľom stanice bolo ministerstvo obrany ZSSR. Po vypustení bola stanica navedená na obežnú dráhu vo výške 200-222 km, dráha bola neskôr upravovaná za pomoci korekčného motora.

Saľut (DOS-1)
Údaje o stanici
Volací znak:	Saľut 1
Posádka:	3
Štart:	19. apríl 1971, 01:40:00 UTC
Štartovacia rampa:	Bajkonur (Pl. č. 81)
Návrat:	11. október 1971
Hmotnosť:	18 425 kg
Dĺžka:	~20 m
Priemer:	~4 m
Obytný priestor:	99 m³
Atmosférický tlak:	1 013 hPa
Perigeum:	200 km
Apogeum:	220 km
Sklon:	51,6°
Doba obehu:	88,5 minút
Počet dní na orbite:	175 dní
Počet dní s posádkou:	24 dní
Počet obletov:	2 929
Prejdená vzdialenosť:	118 602 524 km
Zostava
Nákres Saľutu 1 s kozmickou loďou Sojuz
Saľut (DOS-1)
Kozmonautický portál

Stanica Saľut 1 bola dlhá 20 metrov, maximálnu šírku mala 4 metre a spolu s kozmickou loďou Sojuz vážila okolo 25 ton. Skladala sa z niekoľkých rôzne veľkých valcov (úsekov).

Časti stanice

• Prechodový úsek - mal priemer 2 m a dĺžku 3 m vrátane spojovacieho uzla pre pripojenie Sojuzu. Slúžil na uskutočňovanie vedeckých experimentov a prestup do transportnej lode. Na povrchu tejto časti boli dva solárne panely, ktoré dodávali elektrickú energiu. Mohol byť hermeticky uzavrený od ostatných častí stanice.
• Pracovný úsek - mal dĺžku 9,1 m a bol vybavený 1522 priezormi pre navigačné merania, vizuálne pozorovania a fotografovania. V tejto časti sa nachádzalo hlavné riadiace stredisko, v prednej časti hlavná palubná doska, niklokadmiové akumulátory, zásobovanie pitnou vodou (osobitne pre každého kozmonauta) a chladničky pre zásoby potravy.
• Prístrojový úsek - mal dĺžku 3,5 m, boli tu dva korekčné motory stanice, 32 motorov orientačného a stabilizačného systému. Z vonkajšej strany boli dva panely slnečných batérií.

Stanica mala observatórium ORION umožňujúce fotografovanie objektov v krátkovlnnom spektre. Aparatúra sa nachádzala v prechodovom úseku, a mala dva ďalekohľady: vonkajší a vnútorný. Pre fotografovanie sa musela celá stanica zorientovať. V stanici sa mohli uskutočňovať biologické a lekárske experimenty a astronomické pozorovania. Toaleta bola vo zvlášť vetranej časti stanice. Saľut strávil na obežnej dráhe 175 dní a 11. októbra spadol do Tichého oceánu.

Lety k stanici

Ku kozmickej stanici boli vyslané dve kozmické lode.

• Sojuz 10, ktorý bol pri stanici 24. apríla s kozmonautmi Vladimir Alexandrovič Šatalov, Alexej Stanislavovič Jelisejev a Nikolaj Nikolajevič Rukavišnikov. Pre problémy s bezpečným spojením so stanicou však posádka Sojuzu 10 nebola schopná prejsť do Saľutu. Loď sa však nemohla od stanice ani odpojiť a po dlhých hodinách pokusov o odpojenie hrozilo, že loď ostane so stanicou spojená a let sa skončí tragédiou. Našťastie sa neskôr stanica samovoľne, bez zásahu kozmonautov od lode odpojila a Sojuz 10 mohol bezpečne pristáť.
• Sojuz 11, ktorý sa pripojil k stanici 7. júna a opustil ju 29. júna. Vo vesmírnej lodi Sojuz boli kozmonauti Georgij Timofejevič Dobrovoľskij, Vladislav Nikolajevič Volkov a Viktor Ivanovič Pacajev. Posádka zahynula pri návrate kvôli predčasnému otvoreniu ventilu pre vyrovnávanie tlaku vzduchu.

Pozri aj

• Saľut

Externé odkazy

• Saľut 1 v malej encyklopédii kozmonautiky (po česky)