Santiago Ramón y Cajal

Santiago Ramón y Cajal (* 1. máj 1852, Petilla de Aragón, Španielsko - † 17. október 1934, Madrid)^[1] bol španielsky histológ, lekár a nositeľ Nobelovej ceny za fyziológiu a medicínu (1906)^[2] za štúdium štruktúry nervovej sústavy.^[1] Je považovaný za jedného zo zakladateľov modernej vedy o nervovom systéme.

Nositeľ Nobelovej ceny

Santiago Ramón y Cajal
španielsky lekár a histológ
Narodenie	1. máj 1852 Petilla de Aragón, Španielsko
Úmrtie	17. október 1934 (82 rokov) Madrid, Španielsko
Podpis
Odkazy
Commons	Santiago Ramón y Cajal
Biografický portál

Životopis

Vyučil sa za obuvníka. Študoval na výtvarnej škole odkiaľ ho vyhodili pre karikovanie profesorov. Otec anatóm ho priviedol k medicíne. V roku 1873 promoval na univerzite v Zaragoze, kde jeho otec prednášal anatómiu.^[1]

V roku 1877 spravil doktorát z medicíny v Madride. V roku 1879 sa oženil so Silveriou Fañanás García, narodili sa im štyri dcéry a traja synovia.^[1] V roku 1883 dostal miesto profesora anatómie na univerzite vo Valencii^[1], v roku 1887 sa stal profesorom v Barcelone a v roku 1892 sa stal profesorom histológie v Madride^[1], kde bol v roku 1899 menovaný za riadieľa ústavu pre biologický výskum Instituto Nacional de Higiene. V roku 1922 založil Laboratorio de Investigaciones Biológicas, neskôr premenované na Instituto Cajal.^[1]

Jeho najdôležitejšie práce sa týkajú štruktúry centrálnej nervovej sústavy. Jeho ilustrácie mozgových buniek sa stále používajú na účely vzdelávania a odbornej prípravy.^[3]

V mikroskopickej anatómii bol po ňom pomenovaný typ neurónov mozgovej kôry – horizontálne nervové bunky Ramóna y Cajal. V stene čreva opísal Ramón y Cajal zvláštnu populáciu buniek, o ktorých predpokladal, že majú charakter nervových buniek, keďže ich bolo možné zobraziť metódami bežne používanými v neurohistológii. Až neskôr sa ukázalo, že aj keď tieto bunky nemajú charakter nervových buniek, zohrávajú veľmi dôležitú úlohu v peristaltike ako tzv. udávače kroku (z angl. pacemaker cells). Na počesť Ramóna y Cajala boli eponymicky pomenované ako intersticiálne Cajalove bunky^[4]