Slabika

Slabika alebo sylaba je najmenšia jednotka zvukového rečového prúdu. Podrobnejšie definície sa rôznia, napr.:

• fonicko-rytmická jednotka s jedným vrcholom zvučnosti, fungujúca ako nositeľ všetkých supragmentálnych javov daného jazyka
• nositeľ prozodických vlastností (prízvuk, kvantita, melódia) [pražská škola]
• najmenší celostný rytmický úsek zvukového útvaru jazyka, ktorý má začiatok, stred a koniec [Ľ. Novák 1978]
• jednotka, ktorej základnou funkciou je utvárať kontrastné spojenia foném [E. Pauliny 1979]

• základná syntagmaticko-paradigmatická fonotkatilná a fonicko-rytmická jednotka s jedným vrcholom sonority v ktorom sa manifestuje kontrastnosť a dištinktívne príznaky fonických prvkov a ktorý je nositeľom všetkých suprasegmentálnych javov v príslušnom jazyku.
• Každá slabika = 1 vrchol sonority (najzvučnejší vrchol = vokál)

O jednotke informácie pozri bajt.

Rozlišuje sa najmä:

• zatvorená slabika - je zakončená spoluhláskou, napr.: sed (v slove sused)
• otvorená slabika - je zakončená samohláskou alebo dvojhláskou, napr. su (v slove sused), die (v slove dieťa)

Iné projekty

Wikicitáty

Commons

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Slabika
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Slabika