Slovensko
štát v strednej Európe From Wikipedia, the free encyclopedia
Slovensko, dlhý tvar Slovenská republika, je vnútrozemský štát v strednej Európe. Je členským štátom Európskej únie a NATO. Má rozlohu 49 036 km² a žije tu približne 5 447 270 (približne 5,5 milióna) obyvateľov.[9] V roku 2024 klesla populácia Slovenska o viac ako 4000.[chýba zdroj] Na severozápade hraničí s Českom, na juhozápade s Rakúskom, na severe s Poľskom, na východe s Ukrajinou a na juhu s Maďarskom.[10] Krajina je prevažne hornatá, pretože väčšinu povrchu zaberajú vysočiny. Zo severu sem z mohutného oblúka zasahujú Karpaty, na juhu sa rozprestiera Panónska panva. Hlavným a najväčším mestom je Bratislava, úradným jazykom je slovenčina.
O iných významoch výrazu Slovensko pozri Slovensko (rozlišovacia stránka). O iných významoch výrazu Slovenská republika pozri Slovenská republika (rozlišovacia stránka).
Prvý štátny útvar Slovanov na území dnešného Slovenska bola Samova ríša (7. storočie), neskôr Nitrianske kniežatstvo (začiatok 9. storočia), ktorého spojením s Moravským kniežatstvom vznikla v roku 833 Veľká Morava. Od polovice 10. do konca 11. storočia sa územie Slovenska postupne začlenilo do Uhorska, ktoré sa v roku 1526 stalo súčasťou habsburskej monarchie, od roku 1867 nazývanej Rakúsko-Uhorsko. Po rozpade Rakúsko-Uhorska v roku 1918 bolo Slovensko súčasťou Česko-Slovenska až do konca roku 1992 (okrem obdobia vojnovej Slovenskej republiky). Dňa 1. januára 1993 vznikla zánikom Česko-Slovenska samostatná Slovenská republika. Od 1. mája 2004 je Slovensko členom Európskej únie, od 21. decembra 2007 je členom Schengenského priestoru. Od 1. januára 2009 je 16. členom Eurozóny, oficiálnou menou sa stalo euro.
Slovensko je parlamentná demokracia, presnejšie parlamentno-prezidentská republika.[11] V hospodárstve sa vyznačuje modernizovaným priemyslom a rozvíjajúcim sa sektorom služieb, ktorý prevažuje v podiele tak hrubého domáceho produktu, ako aj pracovnej sily. Dopravná infraštruktúra je vzhľadom na geografický profil krajiny redšie rozložená, no v súčasnosti dochádza k jej rozšíreniu a modernizácii.
Z okolitých štátov má Slovensko pevné zväzky predovšetkým s Českom. Predtým konfliktné vzťahy s Maďarskom sa v posledných rokoch zlepšili. Na Slovensku žije maďarská a rómska menšina. Slovensko má bohatú kultúrnu tradíciu, ako i množstvo prírodných a historických pamiatok.
Vznik názvu Slovensko a etnonymá Slováci je pevne spätý s existenciou uhorského štátu. Tým, že sa vo väčšej miere spolu stýkali jednotlivé neslovanské národy Uhorska s pôvodnou slovenskou populáciou, došlo k vytvoreniu zárodkov slovenského povedomia. V oficiálnych prameňoch boli obyvatelia dnešného Slovenska nazývaní Slavus či Sclavus, aby tak boli odlíšení od ostatných slovanských národov. Toto označenie sa prvýkrát objavilo v roku 1029 a potom v rôznych variantoch a jazykoch často od 15. storočia. Pri starších výskytoch podobných tvarov je sporné, či sa myslí slovanské alebo slovenské územie. Moderný slovenský tvar Slovensko je prvýkrát doložený v roku 1675 v žiadosti broumovského panstva, adresovanej hajtmanovi kraja v Uhorskom Hradišti.[12]
Pozri články: Vanniovo kráľovstvo, Samova ríša, Nitrianske kniežatstvo, Veľká Morava, Uhorsko, Autonómne Slovensko, Rakúsko-Uhorsko, Česko-Slovensko, Slovenská ľudová republika, Slovenská republika rád, Prvá Slovenská republika, Slovenská socialistická republika, Politický vývoj Slovenska od roku 1989
Slovenská republika síce patrí do skupiny mladších štátov Európy, ale územie krajiny má dlhú a pohnutú históriu, po ktorej zostalo množstvo pamiatok. Máloktorá európska krajina si prešla zložitejším historicko-politickým vývojom ako práve Slovensko.
Staršie dejiny
Prvé známky o osídlení Slovenska pochádzajú z konca paleolitu približne spred 250 tis. rokov. O rozkvete ľudských spoločností na území Slovenska svedčí mnoho archeologických pamiatok ako napríklad nález lebky neandertálca v Gánovciach. Bohatšie doklady o živote prehistorických ľudí sa vzťahujú k neolitu. Našli sa zvyšky ich obydlí, keramiky, ale aj ich duchovného života vo forme obetných darov alebo kultových predmetov akými boli pravdepodobne aj venuše z Nitrianskeho Hrádku, Moravian nad Váhom a ďalších miest. Približne 5000-4000 rokov pred Kr. sa vyskytujú prví roľníci (zachované nálezy kamenných sekier, klinov, škrabadiel a nádob – jaskyňa Domica). Etnická príslušnosť týchto pravekých ľudí je však nejasná.
Od konca 4. storočia pred Kr. prichádzajú Kelti, ktorých možno považovať za prvé historicky známe etnikum na území dnešného Slovenska. O prítomnosti Keltov existujú písomné zmienky v rímskych prameňoch. V 1. storočí pred Kr. prichádzajú na Slovensko Dákovia, Kelti ustupujú ďalej na sever, dochádza k miešaniu keltského a dáckeho obyvateľstva a kultúry. Na prelome letopočtov sú dácke a keltské kmene vytláčané kmeňmi Germánov. Na dnešnom slovenskom území dočasne vzniklo napríklad ich Vanniovo kráľovstvo. Dunaj tvoril hranicu s Rímskou ríšou. V 2. storočí nášho letopočtu boli na území Slovenska rozmiestnené rímske vojenské posádky. Následne sa juhozápad Slovenska stal súčasťou rímskej provincie Pannonia.[13]
Koncom 4. storočia sa začalo sťahovanie národov, na Slovensku sa vystriedalo veľmi veľa národov. S utváraním Slovenska a Slovákov ako národa je spojený najmä príchod Slovanov. Prvé slovanské obyvateľstvo osídlilo hlavné územie Slovenska asi v 5. storočí. V druhej polovici 6. storočia sa Slovania dostali do područia kočovných kmeňov Avarov, v prvej polovici 7. storočia bolo miestne územie pripojené k Samovej ríši.
Prvým štátnym útvarom na väčšine územia Slovenska bolo Nitrianske kniežatstvo, ktoré sa roku 833 pripojilo k Veľkej Morave. V roku 862 veľkomoravský panovník Rastislav požiadal Byzanciu o kresťanských misionárov, byzantský cisár Michal III. na Veľkú Moravu poslal misiu vedenú solúnskymi bratmi Konštantínom (mníšskym menom sv. Cyril) a sv. Metodom, ktorí zostavili písmo hlaholiku, preložili Sväté písmo, bohoslužobné texty a ďalšie knihy do staroslovienčiny a pomáhali organizovať cirkevnoprávne pomery na Veľkej Morave.
Po zániku Veľkomoravskej ríše vtedajšie územie Slovenska ovládli Maďari (koniec 9. storočia), ktorí sa v tom čase presídlili do strednej Európy. V polovici 10. storočia postupne vznikol nový feudálny štát – Uhorské kráľovstvo (Uhorsko). Založila ho síce pôvodom maďarská dynastia Arpádovcov, ale krajina zostávala mnohonárodnostná a mnohojazyčná, jazykom šľachty a kráľovského dvora bola latinčina. Po bitke pri Moháči roku 1526 sa Slovensko a západné Uhry stali súčasťou habsburskej ríše. V rokoch 1540-1541 Uhorskú nížinu obsadili Turci a juh Slovenska bol začlenený do Osmanskej ríše.[13]
Následne po tureckej expanzii sa územie bývalého Uhorska v 16. a 17. storočí dočasne zredukovalo prakticky len na Slovensko, dnešný Burgenland a západné Chorvátsko (tzv. Kráľovské Uhorsko), čím sa Slovensko stalo jadrom tohto habsburského štátu. Bratislava sa stala hlavným (1536 – 1784/1848), korunovačným (1563 – 1830) mestom a sídlom snemu (1542 – 1848) Kráľovského Uhorska resp. neskôr Uhorska. Trnava sa stala sídlom ostrihomského arcibiskupa, čím sa stala centrálnym miestom uhorskej rímskokatolíckej cirkvi. Dlho trvajúce vojny s Osmanskou ríšou na dlhšiu dobu ukončil v roku 1711 Satmársky mier. Najznámejším národným hrdinom, ktorého nájdeme v slovenskej mytológii z tohto obdobia, je zbojnícky kapitán Juraj Jánošík (1688 – 1713) z Terchovej. Legenda hovorí, že bohatým bral a chudobným dával.[14]
Počas 18. storočia začalo slovenské národné obrodenie. Obhajcom slovenských práv sa stáva kňazská inteligencia, ktorá bola rozdelená na dva prúdy: na katolíkov (na čele Anton Bernolák) a evanjelikov (hlavní predstavitelia Ján Kollár a Pavol Jozef Šafárik). Evanjelici presadzovali koncepciu slovanskej jednoty. Naopak katolíci zastávali názor, že Slováci sú svojbytný národ a potrebujú vlastný jazyk. V roku 1787 kodifikoval Anton Bernolák prvú spisovnú slovenčinu založenú na západoslovenskom nárečí (nazývaná bernolákovčina).
V polovici 19. storočia sa do popredia dostáva tzv. štúrovská generácia. Roku 1843 kodifikoval Ľudovít Štúr spisovnú slovenčinu na základe stredoslovenského nárečia, ktorá je s malými úpravami používaná dodnes. Štúrovci viedli boj za slovenskú svojbytnosť a právo sebaurčenia Slovákov. V revolúcii z rokov 1848 – 1849 bolo vyhlásené Autonómne Slovensko v rámci Uhorska a Slováci sa pridali na stranu Rakúšanov, aby sa oddelili od Uhorska ako samostatná časť Rakúskej monarchie, čo sa im žiaľ nepodarilo a slovenská samospráva v roku 1849 zanikla. Najhoršiemu tlaku maďarizácie čelili Slováci po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v rokoch 1867 – 1918. S Rakúsko-Uhorskom malo Slovensko spoločný osud až do začiatku 20. storočia.
Novodobé dejiny
V 20. storočí sa situácia začala meniť. Predstavitelia slovenského a českého národa využili porážku Rakúsko-Uhorska v 1. svetovej vojne. V októbri 1918 spojením Slovenska, českých krajín a Podkarpatskej Rusi vzniklo Česko-Slovensko (Československá republika), o jej založenie sa zaslúžil aj slovenský politik Milan Rastislav Štefánik. Slováci sa k novovznikajúcemu štátu prihlásili Martinskou deklaráciou (30. októbra 1918). Slovensko bolo po uzatvorení mierovej zmluvy v Trianone prvýkrát vyčlenené ako samostatné územie, hoci v rámci Česko-Slovenska. Postavenie Slovenska v novom štáte však časť jeho obyvateľov a politikov neuspokojovala. Koncom 30. rokov 20. storočia na Slovensku silneli separatistické tendencie.[13]
Od roku 1918 mala na Slovensku veľký vplyv katolícka Slovenská ľudová strana (Andrej Hlinka), ktorá žiadala autonómiu Slovenska. Národnostné rozdiely v krajine využil nemecký diktátor Adolf Hitler, ktorý najprv pripravil Česko o pohraničné územia a následne rokoval so slovenskými politikmi. Dňa 19. novembra 1938 bol schválený zákon o autonómii Slovenska v rámci Česko-Slovenska. Územie Slovenska bolo výrazne oklieštené v rámci 1. viedenskej arbitráže, ktorou muselo odstúpiť Maďarsku južné územia. Za týchto okolností bol pod nátlakom Nemecka nakoniec 14. marca 1939 vyhlásený samostatný Slovenský štát (neskôr oficiálne Slovenská republika) – jeden zo satelitov nacistického Nemecka, v ktorom sa ustanovil totalitný politický systém.
Slovensko počas 2. svetovej vojny vystupovalo ako spojenec Nemeckej ríše. Snaha po vlastnej štátnosti bola čoskoro prekrytá odporom voči fašizmu a nacizmu, ktoré zostrovali perzekúciu židovského a rómskeho obyvateľstva. Behom holokaustu, na ktorom sa Slovensko podieľalo vyvezením väčšiny Židov do nacistických koncentračných táborov, bolo usmrtených približne 75 000 slovenských Židov.[15] Reakciou na vstup nemeckej armády na Slovensko vypuklo v auguste 1944 Slovenské národné povstanie, ktorého politickým a vojenským centrom bola Banská Bystrica. Keď Nemci povstanie porazili, povstalci prešli na partizánsky spôsob boja. Na začiatku roku 1945 oslobodenie Slovenska Červenou armádou, armádou Rumunska a 1. česko-slovenským armádnym zborom ukončilo existenciu slovenského štátu.
Po 2. svetovej vojne bolo Slovensko znovu začlenené do obnovenej Československej republiky (obnovená republika už zahŕňala len územie dnešného Česka a Slovenska. Podkarpatská Rus bola pričlenená k územiu Sovietskeho zväzu). Postupne sa dostalo do sféry vplyvu ZSSR medzi krajiny východného bloku za železnú oponu. Dňa 25. februára 1948, kedy sa moci ujala Komunistická strana Československa, došlo k znárodneniu súkromných podnikov, slovenský roľnícky vidiek zasiahla kolektivizácia poľnohospodárstva. Komunistický režim zaviedol vedúcu úlohu KSČ, ktorá sa potvrdzovala voľbami s jednotnou kandidátkou Národného frontu. Inak zmýšľajúci boli prenasledovaní ŠtB, väznení aj popravení. Pre hospodárske zaostávanie a nespokojnosť s politikou komunistickej strany došlo v roku 1968 k významným politickým zmenám politika Dubčeka. Dňa 21. augusta 1968 boli tieto procesy potlačené vpádom vojsk Varšavskej zmluvy. Došlo k tzv. normalizácii a nástupu brežnevskej politiky. Od 1. januára 1969 sa ČSSR skladala z dvoch socialistických republík, ČSR a SSR.
V roku 1989 Nežná revolúcia ukončila komunistický režim a Česko-Slovensko sa stalo opäť demokratickým štátom. Slovensko vzniklo 1. januára 1993 ako jeden z nástupníckych štátov Česko-Slovenska. Stalo sa tak po 75 rokoch existencie spoločného štátu Čechov a Slovákov, na základe ústavného zákona schváleného Federálnym zhromaždením ČSFR. Krajina sa začala otvárať svetu, demokratizovať a väčšmi spolupracovať s inými štátmi. Od 19. januára 1993 je Slovensko členom OSN, od 29. marca 2004 členom NATO, od 1. mája 2004 členom Európskej únie, od 21. decembra 2007 je členom Schengenského priestoru. a od 1. januára 2009 je 16. členom Európskej menovej únie – eurozóny a oficiálnou menou sa stalo euro, ktoré vystriedalo slovenskú korunu.
Fyzická mapa Slovenska
Fyzická mapa Slovenska s popisom
Slovenská republika sa nachádza na severnej pologuli o niečo bližšie k severnému pólu ako k rovníku. Na Slovensku sa používa stredoeurópsky čas, ktorý o 1 hodinu predbieha svetový čas (čas nultého poludníka). Slovensko leží v Strednej Európe, akoby v srdci Európy. Je vnútrozemským štátom, neleží na brehu mora. Najbližšie more je Jadranské, vzdialené približne 365 km. Slovensko hraničí s piatimi štátmi. Na východe susedí s Ukrajinou (97,8 km), na juhu s Maďarskom (654,8 km), na juhozápade s Rakúskom (106,7 km), na severozápade s Českom (251,8 km) a na severe s Poľskom (541,1 km). Slovenské hranice väčšinou tvoria prirodzené prírodné útvary (rieky a hrebene hôr). Štátne hranice vedú aj nížinami a kotlinami, najmä na úsekoch hraníc s Maďarskom a Ukrajinou. Celková dĺžka hraníc je 1 652,2 km.[10]
Krajina je charakterizovaná hornatým reliéfom na severe a nížinami na juhu. Všetky povrchové celky Slovenska patria do Panónskej panvy a Karpát. Svojou územnou rozlohou 49 036 km2 sa Slovensko zaraďuje medzi menšie štáty európskeho kontinentu. Tvar územia Slovenska je podlhovastý v rovnobežkovom smere (východ – západ). Slovenskom vedie hlavné európske rozvodie, rozhranie území, z ktorých rieky odvádzajú vodu do dvoch morí (Baltského a Čierneho mora).
Povrch
Panoráma Vysokých Tatier
Rieka Dunaj v Bratislave
Obilné polia v Chvojnickej pahorkatine na Záhorí
Kriváň, neoficiálny symbol Slovenska
Spišský hrad na travertínovom hradnom vrchu
Trojhraničný stĺp (Slovensko, Poľsko, Ukrajina) na vrchu Kremenec, najvýchodnejší bod Slovenska
Povrch Slovenska je prevažne hornatý – pohoria a vysočiny zaberajú približne tri pätiny územia. Rozsiahle horské pásmo Karpát vypĺňa mnoho pohorí a kotlín. Jednotlivé skupiny pohorí sa líšia podľa vzniku a hornín, z ktorých sú zložené. Okolo stredného toku Hrona sa rozkladá skupina sopečných pohorí – Kremnické vrchy, Vtáčnik, Poľana, Javorie, Štiavnické vrchy a ďalšie. Sopečného pôvodu sú aj Slanské a Vihorlatské vrchy na východe. Pásma vrásových pohorí sa ťahajú od Malých Karpát na juhozápade cez stredné a severné Slovensko. Najvyššie sa vypínajú pohoria Malá Fatra, Veľká Fatra, Nízke Tatry a Vysoké Tatry. V Tatrách sa týči najvyšší vrch Slovenska – Gerlachovský štít, vysoký 2 655 m n. m. Ďalšie známe vrchy sú Lomnický štít (2632 m), symbol Slovenska Kriváň (2492 m) a Rysy (2499 m). Najrozsiahlejšie pohorie je Slovenské rudohorie.[16]
Jednotlivé pohoria oddeľujú doliny riek a kotliny. Najväčšie sú Košická, Juhoslovenská, Hornonitrianska, Turčianska, Žilinská a ďalšie. Nížiny sa rozprestierajú na juhozápade, juhu a východe. Patria do rozľahlej zníženiny Panónskej panvy. Najväčšia a najúrodnejšia je Podunajská nížina. Jej južná časť so Žitným ostrovom, kde sú najväčšie zásoby podzemných vôd, je Podunajská rovina. Severnejšie prechádza do Podunajskej pahorkatiny rozčlenenej dolnými tokmi riek – Váh, Nitra, Žitava, Hron a Ipeľ. Druhá najväčšia je Východoslovenská nížina. Pretekajú ňou viaceré rieky – Topľa, Ondava, Laborec, Uh, Latorica, ktorých vody odvádza Bodrog a Tisa. Medzi Malými Karpatami a riekou Moravou leží rozlohou najmenšia Záhorská nížina.[16]
.png)
Podnebie
Na Slovensku panuje mierne podnebie prechodného typu, s častejším striedaním vlhkého oceánskeho a suchého pevninského vzduchu (v lete horúceho, v zime studeného). Preto na území Slovenska prevládajú teplé letá a chladné vlhké zimy s veľkou oblačnosťou. Rozdiely v podnebí zapríčiňuje predovšetkým nadmorská výška. Najteplejšie a najsuchšie sú nížiny (okolo 570 mm zrážok ročne) a nižšie položené kotliny. S rastúcou nadmorskou výškou klesá teplota a viac prší a sneží. Najchladnejšie sú najvyššie pohoria, kde spadne aj najviac zrážok (Tatry vyše 2 000 mm ročne). Viac zrážok majú náveterné strany pohorí. Priemerná teplota vo vyšších polohách, najmä v Tatrách, činí okolo -4°C a naopak v nížinách sa pohybuje okolo 10°C. Čo sa týka vetra, v ročnom chode prevláda západné prúdenie.
Na Slovensku sú tri klimatické oblasti: teplá, mierne teplá a chladná. Teplá oblasť je v nížinách a nízko položených kotlinách, približne do 350 m n. m. Mierna teplá oblasť má subkontinentálny ráz a tvoria ju časti Slovenska do 800 m n. m (nižšie pohoria a úpätia vyšších hôr). Chladná oblasť sa rozprestiera nad 800 m n. m. vo vyšších častiach pohorí.
Vodstvo
Rieky na Slovensku takmer z celého územia (96 %) patria do úmoria Čierneho mora, kam ich odvádza rieka Dunaj s prítokmi. Ostatné územie odvodňuje Poprad s Dunajcom do Baltského mora. Najdlhšie rieky sú Váh (403 km), Hron, Ipeľ, Nitra, Hornád. Najviac jazier na území Slovenska je v Tatrách (asi 200) a nazývajú sa plesá. Vznikli po ústupe ľadovca. Najväčšie a najhlbšie (53 m) je Veľké Hincovo pleso, známe sú Štrbské, Popradské a Skalnaté pleso.
V krajine je situovaných množstvo umelých priehradných nádrží. Najviac priehrad (celkom 19) je na rieke Váh, kde tvoria Vážsku kaskádu. Sú to napr. Liptovská Mara, Sĺňava, Kráľová, Nosice a iné. Najväčšia priehrada je Oravská priehrada s rozlohou 35 km², ďalej Zemplínska šírava a Liptovská Mara. Účel priehrad je hydroenergetický, protizáplavový, slúžia na zavlažovanie, rekreáciu alebo zásobovanie pitnou vodou. K najväčším vodným nádržiam patrí Vodné dielo Gabčíkovo na Dunaji. V minulosti sa na Slovensku budovali rybníky (chov rýb), tajchy (banská činnosť) a klauzy (splavovanie dreva).
Podzemná voda
Najväčšie zásoby podzemných vôd sú v riečnych usadeninách a najmä na Žitnom ostrove. Slovensko je bohaté na minerálne a termálne vody (skoro 1 500 prameňov). Využívajú sa ako stolové vody a na liečebné účely v kúpeľoch Piešťany, Trenčianske Teplice, Sliač, Dudince, Bojnice, Bardejove a iných. Najznámejšie stolové vody sú Fatra, Slatina, Salvator, Cígeľka, Santovka, Mitická a Rajec. Podzemná voda nasýtená minerálmi má aj rekreačný význam (termálne kúpaliská – Bešeňová, Podhájska, Dunajská Streda, Veľký Meder a i.).[16]
Pôdy
Pôdny kryt na území Slovenska je vďaka pestrej geologickej stavbe a členitému reliéfu veľmi rôznorodý. Pôda predstavuje rozhodujúci prírodný zdroj a jeden z hlavných prírodných potenciálov Slovenska. Z celkovej rozlohy pôdy tvorí orná pôda 39,5 %, lúky a pasienky 16,2 % a lesy 44,3 % územia. Najviac sú zastúpené hnedé lesné pôdy, v krasových oblastiach sú typické rendziny. Najúrodnejšie pôdy, černozeme a hnedozeme, nájdeme v nížinách. Problémom je ohrozenie pôd eróziou a svahovými pohybmi. Veľké sú i úbytky pôd v prospech zastavaných plôch.[17]
Geografické zaujímavosti
- Svetové strany
- najsevernejší bod: Beskydok (obec Oravská Polhora) na štátnej hranici (49° 37' s. z. š., 19° 28' v. z. d.)
- najjužnejší bod: Patince (47° 44' s. z. š., 18° 17' v. z. d.)
- najzápadnejší bod: Záhorská Ves (48° 23' s. z. š., 16° 50' v. z. d.)
- najvýchodnejší bod: Kremenec (hraničný trojmedzník) (obec Nová Sedlica) (49° 05' s. z. š., 22° 34' v. z. d.)
- Nadmorská výška
- najvyšší bod: Gerlachovský štít (2 654,4 m n. m.)
- najnižší bod: hladina rieky Bodrog pri Strede nad Bodrogom (94 m n. m.)
- Stredy
- stred Slovenska: kóta Ľubietovský Vepor-Hrb (+/− 5 – 10 km) (48° 44' s. z. š., 19° 28' v. z. dĺžky)
- geometrický stred Slovenska: kóta Hájny grúň (1 207,7 m n. m.), ťažisko štátneho územia
- stred Európy (zemepisný): kostol sv. Jána v Kremnických Baniach (+/− 5 – 10 km)(48° 45' s. z. š., 18° 55' v. z. d.)
- Vzdialenosti (vzdušné)
.jpg)
Geologické pomery sú veľmi pestré. Územie Slovenska zaberajú z väčšej časti Karpaty, ktoré na juhu lemujú nížiny Panónskej panvy. Karpaty sa zaraďujú do alpsko-himalájskej sústavy. Vytvorili ju vrásnenia koncom druhohôr a v treťohorách, preto majú výraznú príkrovovú stavbu. Jednotlivé pásma sú na seba nasúvané, približne smerom z juhu na sever.
Geologická stavba
Geologická stavba Slovenska je rozmanitá. Pohoria karpatského horského systému majú výraznú príkrovovú geologickú stavbu a tvoria ich rozmanité kryštalinické aj usadené horniny, čím sa výrazne odlišujú od nížin Panónskej panvy (ktoré obsahujú najmä vrstvy piesku, štrku a ílu). Na území Slovenska utvárajú Karpaty rozsiahly oblúk, ktorý možno rozdeliť na Západné a Východné Karpaty. Väčšinu povrchu zaberajú Západné Karpaty.
Západné Karpaty sa tiahnu v dvoch pásmach: vonkajšom a vnútornom. Vonkajšie Karpaty tvorí najmä flyšové pásmo, ktoré sa rozprestiera na severe a severozápade Slovenska. Tvoria ho prevažne hraničné pohoria, ktoré sú vybudované flyšom (striedanie pieskovcov, ílovcov a bridlíc). Začína Bielymi Karpatami, pokračuje cez Kysuce a Oravu na východné Slovensko až po pohorie Čergov. Hranicu medzi vonkajšími a vnútornými Západnými Karpatami predstavuje bradlové pásmo. Tvoria ho odolné vápence (bradlá) vyčnievajúce bralnaté z menej odolných ílov a pieskovcov (napr. Vršatské bradlá).
Vnútorné pásmo Západných Karpát tvorí mnoho pohorí a kotlín. Podľa stavby a vzhľadu ich možno rozdeliť do štyroch skupín: 1. jadrové pohoria, 2. sopečné pohoria, 3. Slovenské rudohorie, 4. karpatské kotliny a nížiny. Jadrové pohoria budujú tvrdé jadrá (žuly, ruly, svory) a obalové horniny (vápence, pieskovce a bridlice). Patria k nim pohoria Malé Karpaty, Strážovské vrchy, Súľovské vrchy, Malá Fatra, Veľká Fatra, Chočské vrchy, Nízke Tatry a Tatry. Sopečné pohoria sa nachádzajú južnejšie od jadrových pohorí. Na ich stavbe sa podieľa najmä andezit a ryolit, menej čadič. Najvýznamnejšie sopečné pohoria Slovenska sú Poľana, Kremnické vrchy, Vtáčnik, Javorie, Štiavnické vrchy a Slanské vrchy. Slovenské rudohorie tvorí akúsi klenbu odlišného zloženia (hlavne slabo premenené horniny fylity a metabazalty), o ktorú sa opierajú jadrové pohoria zo severu a sopečné zo západu. K pásmu Slovenského rudohoria patria aj vápencové pohoria: Slovenský kras, Slovenský raj a Muránska planina. V nich vzniklo činnosťou vody mnoho jaskýň. Pohoria Západných Karpát oddeľujú doliny a kotliny. Najväčšie sú Košická, Juhoslovenská, Hornonitrianska, Turčianska kotlina, Horehronské podolie a i.[18]
Východné Karpaty sa rozprestierajú na severovýchode Slovenska. Ich vonkajšia časť (Nízke Beskydy a Poloniny – Bukovské vrchy) sa podobá na flyšové Západné Karpaty, ale má nižšie nadmorské výšky. Vnútornú časť Východných Karpát vypĺňajú sopečné Vihorlatské vrchy.
Geologický vývoj
Geologický vývoj prebiehal vo viacerých etapách dávno predtým, ako sa tu objavili v štvrtohorách prví ľudia. V období prvohôr pred asi 400 - 300 miliónmi rokov vznikli v hlbinách zeme počas tzv. variského/hercýnskeho vrásnenia premenené horniny ruly, svory a amfibolity. Miestami intrudovali variské granitoidy. Územie budúceho Slovenska vtedy tvorilo súčasť kontinentu Pangea. Do konca prvohôr bolo staré hercýnske pohorie postupne zarovnané a zmenené na rozsiahlu púšť. Začiatkom druhohôr v triase prevažnú časť dnešného Slovenska zalievalo prevažne plytké more. Iba v najjužnejších oblastiach sa nachádzajú zvyšky triasovo-jurského tzv. Meliatskeho oceánu (súčasť väčšieho oceánu Tethys). Na dne mora sa milióny rokov hromadili vápenaté schránky živočíchov. Na väčšine územia sa usadzovali vápence a dolomity. V jure a kriede hlavne vápence. Koncom druhohôr územie budúceho Slovenska postihli rozsiahle horotvorné pohyby (orogenéza a tektogenéza). Vznikli vnútrokarpatské príkrovy, ktoré sa sunuli smerom zo severu na juh. V mladších treťohorách sa zemská kôra rozlámala na kryhy. Z vyzdvihnutých krýh vznikli pohoria, z poklesnutých krýh vznikli neogénne kotliny a nížiny. Zasahovalo sem more Paratethys. V treťohorách vnikli na území dnešného Slovenská viaceré sopky. Vulkanická aktivita bola intenzívna hlavne na strednom a východnom Slovensku. Príkladom veľkých sopiek sú Štiavnický stratovulkán, najväčšia sopka v Európe pred 15 miliónmi rokov, Poľana, či Vihorlat. Posledná sopka, ktorá eruptovala na Slovensku, je Putikov vŕšok pri Novej Bani. Jej vek odhadujú vedci na 102 tisíc rokov.[19] Horotvorný proces pokračoval od záverečnej fázy treťohôr pozvoľným dvíhaním celého priestoru. K sformovaniu dnešnej tvárnosti georeliéfu prispela i činnosť štvrtohorných ľadovcov a nadmerná erózia. Vo štvrtohorách sa objavuje človek a sopečná činnosť postupne ustáva.
Slovensko sa nachádza na eurázijskej litosférickej platni, resp. na časti označovanej Alcapa. Tektonické zlomy, ktoré pretínajú miestne územie, nie sú v súčasnosti veľmi aktívne. Preto sa na Slovensku vyskytujú zemetrasenia pomerne zriedkavo a majú malú intenzitu.[20] Celkovo sa seizmická aktivita najviac prejavuje v okolí Komárna, v oblasti Malých Karpát od Bratislavy po Vrbové, v oblasti Horehronia východne od Banskej Bystrice a na východnom Slovensku približne medzi Humenným a Užhorodom. Zdrojom zemetrasení je aj oblasť severne od Tatier na poľskom území v okolí mesta Zakopané.[21] Najsilnejšie historicky doložené zemetrasenie zasiahlo Slovensko 28. júna 1763 pri Komárne (pozri zemetrasenie v Komárne v roku 1763) a jeho magnitúdo bolo 5,8 (zomrelo pri ňom 63 ľudí).[22] Slovensko je seizmicky a vulkanicky stabilná oblasť.
Nerastné bohatstvo
Ťažba nerastných surovín predstavuje jeden zo základov hutníckej výroby, chemického a stavebného priemyslu a ovplyvňuje výrazne aj ďalšie priemyselné odvetvia. V roku 2009 dosiahla hodnota ťažby nerastných surovín na Slovensku 329,59 miliónov € v bežných cenách, čo predstavuje asi 0,52 % HDP.[23]
Spomedzi energetických surovín sa dnes na území Slovenska ťažia ropa, zemný plyn, hnedé uhlie a lignit. Ťažba ropy pokrýva iba okolo 1 % a ťažba zemného plynu 3 % domácej spotreby. Ťažba hnedého uhlia pokrýva 80 % domácej spotreby, zvyšok je podobne ako celá spotreba čierneho uhlia zabezpečená dovozom z Česka. Ďalšie energetické suroviny ako antracit, bitumenózne bridlice a neživičné plyny nie sú pri dnešných cenách vhodné na rentabilnú ťažbu. Ekonomicky zaujímavé zásoby uránu sa nachádzajú napr. na ložisku Jahodná (Kurišková), ale k ich ťažbe zatiaľ nedošlo. Spomedzi rúd bola na Slovensku donedávna ťažená už iba železná ruda (siderit), ktorej ťažba pokrývala 11 % domácej spotreby. V priebehu leta 2008 však ťažba ustala. Na Slovensku sa na rozdiel od okolitých krajín nachádzajú zásoby antimónu, ktorý sa však v súčasnosti neťaží. V minulosti patrili medzi významné ložiská tohto polokovu Dúbrava v Nízkych Tatrách a Pezinok v Malých Karpatoch. Krajina má značné zásoby nerudných surovín, z ktorých veľký význam má hlavne ťažba magnezitu, ktorý je exportovaný a predstavuje okolo 6 % svetovej ťažby tejto suroviny. Z celosvetového meradla je významná aj ťažba perlitu a zeolitov. Významným je i novo otvárané ložisko mastenca pri Gemerskej Polome. Medzi ostatné na Slovensku ťažené nerudné suroviny patrí barit, bentonit, kaolín (pokrýva asi 26 % domácej spotreby), keramické íly, petrurgický bazalt, stavebný a obkladový kameň, dolomit, vápenec, kamenná soľ (pokrýva asi 20 % domácej spotreby), anhydrit (pokrýva asi 45 % domácej spotreby), živce, kremenné piesky a ďalšie. V minulosti bola krajina významným producentom zlata, striebra, medi a ďalších rúd, ktorých ložiská sú v dnešnej dobe vyťažené. V malej miere pokračuje iba ťažba zlata v Banskej Hodruši (Hodruša-Hámre).[24]
Jaskyne
Vzhľadom ku geologickej stavbe nie je divu, že tu nájdeme rozvinuté krasové útvary, ktoré právom patria medzi veľké prírodné pozoruhodnosti. Krasová a erózna činnosť vytvorili viac než 7 500 jaskýň, pričom 13 z nich je sprístupnených verejnosti. Medzi tie najvýznamnejšie a najcennejšie patria jaskyne Slovenského krasu a Dobšinská ľadová jaskyňa, ktoré boli zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Unikátnu hodnotu má predovšetkým Ochtinská aragonitová jaskyňa, jediná svojho druhu v Európe.[25] Jaskyne svojimi pozoruhodnosťami oslovujú širokú verejnosť i odborníkov rôzneho zamerania.
Slovensko sa vďaka svojim prírodných danostiam môže pochváliť nedotknutou a divokou prírodou. Geografická poloha Slovenska podmieňuje bohatstvo diverzity fauny a flóry. Na celom jeho území bolo dosiaľ popísaných viac než 11 tisíc druhov rastlín, takmer 29 tisíc živočíšnych druhov a cez tisíc druhov prvokov. Častá je i endemická biodiverzita.[26]
Rastlinstvo
Územie Slovenska sa rozprestiera v oblasti listnatých a zmiešaných lesov mierneho pásma. S meniacou sa nadmorskou výškou sa menia rastlinné aj živočíšne spoločenstvá, ktoré takto tvoria výškové stupne (dubový, bukový, smrekový stupeň, kosodrevina, alpínske lúky a podsnežné pásmo). Lesy pokrývajú 44,3 % územia Slovenska (2,17 milióna hektárov).[27] Až 60 % lesných porastov tvoria listnáče a 40 % ihličnany, prevládajú 60- až 100-ročné porasty. Medzi drevinami je najviac zastúpený v nížinách dub, na úpätiach hôr buk a vo vyšších polohách smrek. Približne 60 % výmery lesných pozemkov obhospodarujú štátne organizácie. Na výslnných svahoch v najteplejších oblastiach Slovenska sa vyskytujú tzv. skalné stepi a lesostepi. Rastie v nich veľa vzácnych druhov bylín a žijú tam i vzácne teplomilné druhy živočíchov.
Živočíšstvo
Výskyt živočíšnych druhov sa pevne viaže na príhodné typy rastlinných spoločenstiev. Na území Slovenska sa vyčleňujú živočíšne spoločenstvá stepí (jarabica, zajac, bažant, hraboš, drop), listnatých lesov (diviak, tetrov, jeleň, medveď, vlk, líška, srnčia zver, veverica, jazvec, rys ostrovid), vysokohorských polôh (svišť, kamzík), vôd, močiarov a ich brehov (kapor, pstruh, 6 druhov skokanov, dva druhy ropúch, 6 druhov volaviek). Z vtákov obýva Slovensko pravidelne 10 druhov sov, 3 druhy orlov, 6 druhov sokolov, 3 druhy myšiakov, v jaskyniach, stromových dutinách a v budovách žije 28[28] rôznych druhov netopierov. Mnoho druhov fauny sa prispôsobilo podmienkam vo viacerých spoločenstvách. Z hľadiska druhového zloženia je najpestrejšie a najpočetnejšie spoločenstvo listnatých lesov. Najmenej živočíchov sa prispôsobilo chladným vysokohorským podmienkam.[18]
Ochrana prírody
Na Slovensku zabezpečuje veľkoplošnú ochranu prírody 9 národných parkov a 14 chránených krajinných oblastí (CHKO). Najstarší a rozlohou najväčší je Tatranský národný park. Medzi ďalšie národné parky sa zaraďujú Pieninský národný park, Nízke Tatry, Slovenský raj, Slovenský kras, Malá Fatra, Veľká Fatra, Poloniny a Národný park Muránska planina. Celkom je na Slovensku vyhlásených 1 098[29] maloplošných chránených území, 41 chránených vtáčích území a 642 území európskeho významu. Chránené územia zaberajú asi 23 % rozlohy štátu.[30][31]
V posledných rokoch narastajú environmentálne problémy. Slováci svojou činnosťou životné prostredie menia priaznivo i nepriaznivo. Na znečisťovaní ovzdušia sa najviac podieľajú tepelné elektrárne a iné vykurovacie zariadenia spaľujúce pevné palivá, hutnícky a chemický priemysel a automobilová doprava. Do vzduchu vypúšťajú zvýšené množstvo škodlivých látok. Ich pôsobením vznikajú kyslé dažde a za bezvetria aj mestský smog. Slovenskú prírodu taktiež poškodzujú víchrice, snehové kalamity, zosuvy pôdy, škodcovia, požiare, povodne a nepovolený výrub (dokonca aj v národných parkoch). Odpadové vody z tovární a sídlisk znečisťujú povrchové a podzemné vody. Vo všetkých mestách vznikajú problémy s odstraňovaním odpadu. Postupne sa však robí triedený zber odpadových surovín (plastov, skla, papiera, kovov, textilu ap.) a ich opätovné spracovanie a využitie – recyklácia. Časť nespracovaných odpadov sa spaľuje, ostatné sa sústreďujú na skládkach odpadov.
Pohľad na Nízke Tatry z vrchu Ďumbier
Vrch Veľký Rozsutec je symbolom pohoria a Národného parku Malá Fatra
Lokalita Studňa v Národnom parku Muránska planina
.jpg)
_001.jpg)
.jpg)
_-_southern_side.jpg)
Slovensko má vyše 5,4 miliónov obyvateľov. Najvyšší počet obyvateľov majú kraje Prešovský, Košický a Nitriansky. Počet obyvateľov sa v ostatných rokoch zvyšuje iba málo, pretože je nízky počet narodených. Prirodzený prírastok dosahuje -0,02 % (k roku 2018).[32] Najväčší úbytok obyvateľstva je v Bratislavskom, Myjavskom, Košickom, Medzilaborskom a Sobraneckom okrese. Najväčší prírastok obyvateľstva je na Spiši, Orave, Above a Zemplíne.[33]
Územie Slovenska je nerovnomerne zaľudnené, čo súvisí najmä s prírodnými danosťami. Priemerná hustota zaľudnenia je 110 obyvateľov na km². Obyvateľstvo sa sústreďuje v husto zaľudnených mestách, ktoré sa nachádzajú v nížinách západného Slovenska (Bratislavský, Trenčiansky a Trnavský kraj). Oveľa menej sú zaľudnené pohoria.
Demografický vývoj silne ovplyvňuje migrácia. Predovšetkým v minulosti vlny sťahovania smerovali do USA, Česka, Srbska (Vojvodina), Maďarska, Rakúska a do niektorých ďalších krajín. Momentálne sú vo vnútornej migrácii charakteristické pohyby z východu krajiny na západ a sťahovanie obyvateľstva na krátke vzdialenosti – medzi mestom a zázemím, predovšetkým za prácou. Negatívnym fenoménom je odliv kvalifikovanej pracovnej sily, ktorý pretrváva v menšej miere dodnes.
Veková štruktúra obyvateľov Slovenska je priaznivá. Najpočetnejšiu skupinu tvoria obyvatelia v produktívnom veku (ženy vo veku 15-59, muži vo veku 15-61). Naopak, najmenej početná je skupina predproduktívnych obyvateľov (0- až 14-roční obyvatelia), čo z dlhodobého hľadiska nie je priaznivá situácia. V krajine i naďalej rastie počet poproduktívnych obyvateľov (ženy vyše 60 rokov, muži vyše 62 rokov). Preto dochádza aj k zvyšovaniu priemerného veku obyvateľov Slovenska (38,7 rokov). Stredná dĺžka života obyvateľov pri narodení je u žien vyššia (79 rokov) ako u mužov (72 rokov). Súvisí to s kvalitným zdravotníctvom a vysokou životnou úrovňou.[34]
Etnické zloženie
V súčasnosti je populácia na území Slovenska národnostne takmer jednotná. Z celkového počtu obyvateľstva je až 80 % etnických Slovákov. Najvýraznejšie zastúpenie majú na severe Slovenska. Po slovenskej sú najviac zastúpení obyvatelia maďarskej národnosti, ktorí žijú najmä na juhu pri hraniciach s Maďarskom. Druhou najpočetnejšou menšinou sú Rómovia, ktorí obývajú najmä regióny na východnom Slovensku (Spiš, Šariš a Gemer). Podiel rómskeho obyvateľstva sa postupne zvyšuje. Časť obyvateľstva na západe Slovenska sa hlási k českej, moravskej a sliezskej národnosti. Na východe a severovýchode je početne zastúpená aj rusínska a ukrajinská národnosť, na severe pri hraniciach s Poľskom poľská.[34] Nemci na Slovensku, ktorí sami seba nazývali Karpatskí Nemci, kedysi tvorili významnú národnostnú menšinu. Nemecky hovoriace obyvateľstvo v roku 1930 tvorilo viac ako 4%. Po roku 1945 bolo evakuovaných a čiastočne násilne deportovaných 84 % Nemcov zo Slovenska (v rámci Vysídlenia Nemcov z Česko-Slovenska), čím sa nemecká menšina (v 2011 sa 4 690 hlásilo k nemeckej národnosti) dostala na úroveň asi jedno promile (0,1%) obyvateľstva.
Podľa údajov za sčítania z roku 2021 etnickú štruktúru Slovenska tvoria:
Slováci – 83,8 %, Maďari – 7,7 %, Rómovia – 1,2 %, ostatní – 1,9 %, nezistení – 5,4 %.
| Národnosť | 2021[35] | 2011[36] | 2001[36] | 1991[36] | 1980[37] | 1970[37] | 1961[37] | 1950[37] | 1940*[37] | 1930 [38] |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Slovenská | 4 567 547
(83,82%) |
4 352 775 (80,65%) | 4 614 854 (85,79%) | 4 519 328 (85,69%) | 4 317 010 (86,49%) | 3 876 190 (85,47%) | 3 560 216 (85,29%) | 2 980 616 (86,59%) | 2 214 475 (86,25%) | 2 252 128 (67,64%) |
| Slovenská+ kombinácia s ďalšou národnosťou | 4 623 043(84,84%) | |||||||||
| Česká | 28 996 (0,53%) | 30 367 (0,56%) | 44 620 (0,83%) | 52 884 (1%) | 57 191 (1,15%) | 48 140 (1,06%) | 45 721 (1,1%) | 40 365 (1,17%) | 3 024 (0,12%) | 120 926 (3,63%) |
| Česká+ kombinácia s ďalšou národnosťou | 45 711(0,84%) | |||||||||
| Moravská | 1 098 (0,02%) | 3 286 (0,06%) | 2 348 (0,04%) | 6 037 (0,11%) | ||||||
| Moravská+ kombinácia s ďalšou národnosťou | 2 049(0,04%) | |||||||||
| Maďarská | 422 065 (7,75%) | 458 467 (8,49%) | 525 280 (9,76%) | 567 296 (10,76%) | 559 491 (11,21%) | 552 007 (12,17%) | 518 782 (12,43%) | 356 441 (10,35%) | 46 689 (1,82%) | 592 337 (17,79%) |
| Maďarská+ kombinácia s ďalšou národnosťou | 456 154(8,37%) | |||||||||
| Rómska | 67 179 (1,23%) | 105 738 (1,96%) | 89 920 (1,67%) | 75 801 (1,44%) | 3 757 (0,11%) | 37 096 (1,44%) | 31 188 (0,94%) | |||
| Rómska+ kombinácia s ďalšou národnosťou | 156 164(2,87%) | |||||||||
| Rusínska | 23 746 (0,44%) | 33 482 (0,62%) | 24 201 (0,45%) | 17 197 (0,33%) | 36 849 (0,74%) | 38 959 (0,86%) | 35 435 (0,85%) | 48 231 (1,4%) | 61 762 (2,41%) | 95 359 (2,86%) |
| Rusínska+ kombinácia s ďalšou národnosťou | 63 556(1,17%) | |||||||||
| Ukrajinská | 9 451 (0,17%) | 7 430 (0,14%) | 10 814 (0,2%) | 13 281 (0,25%) | ||||||
| Ukrajinská+ kombinácia s ďalšou národnosťou | 11 037(0,20%) | |||||||||
| Ruská | 3 245 (0,06%) | 1 997 (0,04%) | 1 590 (0,03%) | 1 389 (0,03%) | 2 411 (0,05%) | |||||
| Ruská+ kombinácia s ďalšou národnosťou | 8 116(0,15%) | |||||||||
| Nemecká | 3 318 (0,06%) | 4 690 (0,09%) | 5 405 (0,1%) | 5 413 (0,1%) | 2 917 (0,06%) | 4 759 (0,1%) | 6 259 (0,15%) | 5 179 (0,15%) | 129 552 (5,05%) | 154 821 (4,65%) |
| Nemecká+ kombinácia s ďalšou národnosťou | 8 573(0,16%) | |||||||||
| Poľská | 3 771 (0,07%) | 3 084 (0,06%) | 2 602 (0,05%) | 2 659 (0,05%) | 2 053 (0,04%) | 1 808 (0,05%) | 7 023 (0,21%) | |||
| Poľská+ kombinácia s ďalšou národnosťou | 5 282(0,10%) | |||||||||
| Chorvátska | 967 (0,02%) | 1 022 (0,02%) | 890 (0,02%) | 1 798 (0,05%) | 1 084 (0,03%)
juhoslovanská | |||||
| Chorvátska+ kombinácia s ďalšou národnosťou | 2 001(0,04%) | |||||||||
| Srbská | 1 084 (0,02%) | 698 (0,01%) | 434 (0,01%) | |||||||
| Srbská+ kombinácia s ďalšou národnosťou | 1 876 | |||||||||
| Židovská | 596 (0,01%) | 631 (0,01%) | 218 (0,004%) | 134 (0,003%) | 307 (0,01%) | 74 438 (2,9%) | 72 678 (2,18%) | |||
| Židovská+ kombinácia s ďalšou národnosťou | 1 838 | |||||||||
| Bulharská | 1 106 (0,02%) | 1 051 (0,02%) | 1 179 (0,02%) | 1 400 (0,03%) | 1 798 (0,05%) | |||||
| Bulharská+ kombinácia s ďalšou národnosťou | 1 552 | |||||||||
| Rumunská | 1 354 (0,02%) | 427 (0,01%) | ||||||||
| Rumunská+ kombinácia s ďalšou národnosťou | 1 746 | |||||||||
| Vietnamská | 2 793 (0,05%) | |||||||||
| Vietnamská+ kombinácia s ďalšou národnosťou | 3 282 (0,06%) | |||||||||
| Albánska | 644 (0,01%) | |||||||||
| Albánska+kombinácia s ďalšou národnosťou | 876 | |||||||||
| Rakúska | 537 (0,01%) | |||||||||
| Rakúska+kombinácia s ďalšou národnosťou | 1 289 | |||||||||
| Grécka | 378 (0,01%) | |||||||||
| Grécka+kombinácia s ďalšou národnosťou | 729 | |||||||||
| Sliezska | 117 (0,0%) | |||||||||
| Sliezska+kombinácia s ďalšou národnosťou | 220 | |||||||||
| Čínska | 1 207 (0,02%) | |||||||||
| Čínska+kombinácia s ďalšou národnosťou | 1 275 | |||||||||
| Talianska | 1 323 (0,02%) | |||||||||
| Talianska+kombinácia s ďalšou národnosťou | 2 470(0,05%) | |||||||||
| Kórejská | 303 (0,01%) | |||||||||
| Kórejská+kombinácia s ďalšou národnosťou | 337 | |||||||||
| Anglická | 559 (0,01%) | |||||||||
| Anglická+kombinácia s ďalšou národnosťou | 1 648 | |||||||||
| Francúzska | 567 (0,01%) | |||||||||
| Francúzska+kombinácia s ďalšou národnosťou | 1 237 | |||||||||
| Turecká | 413 (0,01%) | |||||||||
| Turecká+kombinácia s ďalšou národnosťou | 604 | |||||||||
| Iránska | 119 (0,00%) | |||||||||
| Iránska+kombinácia s ďalšou národnosťou | 137 | |||||||||
| Írska | 257 (0,00%) | |||||||||
| Írska+kombinácia s ďalšou národnosťou | 711 | |||||||||
| Kanadská | 84 (0,00%) | |||||||||
| Kanadská+kombinácia s ďalšou národnosťou | 634 | |||||||||
| Iná | 8 888 (0,16%) | 9 852 (0,18%) | 5 350 (0,1%) | 2 732 (0,05%) | 2 897 (0,06%) | 5 434 (0,12%) | 4 503 (0,11%) | 832 (0,02%) | 517 (0,02%) | 1 822 (0,05%) |
| Iná+kombinácia s ďalšou národnosťou | 20 152(0,37%) | |||||||||
| Nezistená | 295 558 (5,42%) | 382 493 (7,09%) | 54 502 (1,01%) | 8 782 (0,17%) | 10 349 (0,21%) | 6 549 (0,14%) | 3 130 (0,07%) | 1 786 (0,05%) | 88 072 (3,43%) | |
| Nezistená+kombinácia s ďalšou národnosťou | 331 146(6,08%) | |||||||||
| Spolu | 5 449 270 | 5 397 036 | 5 379 455 | 5 274 335 | 4 991 168 | 4 535 316 | 4 174 046 | 3 442 317 | 2 567 555 | 3 329 793 |
* = územie prvej Slovenskej republiky (bez územia na juhu a východe Slovenska, ktoré bolo počas Viedenskej arbitráže a Malej vojny odstúpené Maďarsku).
Jazyky
Úradným a vzdelávacím jazykom Slovenska je slovenčina, ktorá patrí do skupiny západoslovanských jazykov. Kodifikácia spisovného slovenského jazyka prebehla v roku 1843 na základe stredoslovenského nárečia. Slovenčina používa abecedu zloženú zo 46 modifikovaných latinských písmen. Popri spisovnom jazyku sa v jednotlivých oblastiach Slovenska používajú rozličné dialekty, čiže nárečia.[39] Z tradičných nárečí sú najtypickejšie východoslovenské (jeho viaceré varianty), záhorácke, stredoslovenské a západoslovenské. Menšinové jazyky sa môžu používať v styku s úradmi v obciach, kde podiel obyvateľstva prevyšuje 20 %. V praxi sa to týka vyše stovky maďarských obcí, desiatky rusínskych/ukrajinských a rómskych obcí a jednej nemeckej obce.
Materinský jazyk
Slovenčina – 80,7 %, maďarčina – 8,5 %, rómčina – 2,0 %, ostatné – 1,8 %, nezistené – 7,0 %.
Údaje sú čerpané zo sčítania z roku 2011.
| Materinský jazyk[40] | 2021[41] | 2011[36] | 2001[36] | 1910[37] | 1900[37] | 1890[37] | 1880[37] |
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| slovenský | 4 456 102 | 4 240 453 | 4 512 217 | 1 688 152 | 1 702 349 | 1 603 642 | 1 502 571 |
| maďarský | 462 175 | 508 714 | 572 929 | 885 646 | 749 556 | 633 422 | 546 458 |
| rómsky | 100 526 | 122 518 | 99 448 | ||||
| rusínsky | 38 679 | 55 469 | 54 907 | 97 047 | 84 559 | 84 335 | 78 402 |
| ukrajinský | 7 608 | 5 689 | 7 879 | ||||
| český | 33 864 | 35 216 | 48 201 | 7 947 | |||
| nemecký | 3 959 | 5 186 | 6 343 | 198 387 | 215 816 | 228 860 | 228 584 |
| poľský | 3 821 | 3 119 | 2 731 | ||||
| chorvátsky | 923 | 1 234 | 988 | 3 480 | 4 023 | 2 787 | 3 431 |
| srbský | 1 229 | 834 | 722 | 180 | 136 | ||
| rumunský | 1 056 | 414 | 1 905 | 896 | 281 | 259 | |
| slovinský | 54 | 94 | |||||
| jidiš | 273 | 460 | 17 | ||||
| bulharský | 907 | 132 | 50 | ||||
| ruský | 4 947 | 2 909 | |||||
| vietnamský | 2 905 | 1 562 | |||||
| anglický | 4 365 | 1 447 | |||||
| posunková reč | 1 835 | 693 | |||||
| taliansky | 1 465 | 551 | 213 | ||||
| arabský | 1 226 | 434 | |||||
| francúzsky | 828 | 433 | |||||
| albánsky | 678 | 382 | |||||
| španielsky | 1 119 | 372 | |||||
| turecký | 492 | ||||||
| čínsky | 1 434 | ||||||
| kórejský | 326 | ||||||
| perzský | 212 | ||||||
| grécky | 115 | ||||||
| ostatné | 3 952 | 3 439 | 6 735 | 35 704 | 29 209 | 24 494 | 18 455 |
| nezistené | 312 364 | 405 261 | 66 056 | 83 300 |
Najčastejšie používaný jazyk v domácnosti: Slovenčina – 73,3 %, maďarčina – 8,7 %, rómčina – 2,4 %, ostatné – 2,1 %, nezistené – 13,5 %.
Najčastejšie používaný jazyk na verejnosti: Slovenčina – 80,4 %, maďarčina – 7,3 %, ostatné – 2,8 %, nezistené – 9,5 %.
Údaje sú čerpané zo sčítania z roku 2011.
Náboženské zloženie
Slovensko je prevažne kresťanská krajina, najpočetnejšia skupina obyvateľstva je rímskokatolíckeho vierovyznania. Kresťania žijú takmer vo všetkých obciach Slovenska, pričom najvýraznejšie postavenie má na severe krajiny (Orava, Kysuce). Ostatné cirkvi sú v priestore sústredené do vybratých regiónov (evanjelická cirkev augsburského vyznania, gréckokatolícka cirkev a reformovaná kresťanská cirkev). Okrem týchto cirkví pôsobí na Slovensku viacero ďalších s menším počtom veriacich (pravoslávna cirkev, Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia, Evanjelická cirkev metodistická a i.). Nepočetné minority tvoria ostatné vyznania, vrátane islamu a judaizmu. Na Slovensku sa však nenachádza žiadna verejná mešita.[42] Približne štvrtina (23%) obyvateľstva sa v sčítaní v roku 2021 nehlásila k žiadnemu náboženstvu (je bez vyznania). Najmenej veriacich žije v mestách, najmä na západnom Slovensku.[34]
Kresťania – 68,8 % (Katolíci – 59,8 %, Protestanti – 7,6 %, Pravoslávni – 0,9 %, Ostatní kresťania – 0,5 %), Bez vyznania – 23,8 %, Ostatní – 0,9 %, Nezistení – 6,5 %.
Údaje čerpané zo sčítania z roku 2021.
| Náboženské vyznanie | 2021 [43] | % rozdiel | 2011[44] | 2001 [36] | 1991[36] | 1930 [38] |
|---|---|---|---|---|---|---|
| Rímskokatolícka cirkev | 3 038 511▼ | -9,23% | 3 347 277 | 3 708 120 | 3 187 383 | 2 384 355 |
| Evanjelická cirkev a.v | 286 907▼ | -9,28% | 316 250 | 372 858 | 326 397 | 400 258 |
| Gréckokatolícka cirkev | 218 235▲ | +5,49% | 206 871 | 219 831 | 178 733 | 214 725 |
| Reformovaná kresťanská cirkev | 85 271▼ | -13,69% | 98 797 | 109 735 | 82 545 | 145 829 |
| Pravoslávna cirkev | 50 677▲ | +3,14% | 49 133 | 50 363 | 34 376 | 9 076 |
| Jehovovi svedkovia | 16 416▼ | -4,68% | 17 222 | 20 630 | 10 501 | – |
| Evanjelická cirkev metodistická | 3 018▼ | -70,78% | 10 328 | 7 347 | 4 359 | 152 |
| Kresťanské zbory | 18 553▲ | +140,32% | 7 720 | 6 519 | 700 | – |
| Apoštolská cirkev | 9 044▲ | +55,10% | 5 831 | 3 905 | 1 116 | – |
| ostatné kresťanské cirkvi | 10 811▲ | +189,99% | 3 728 | 812 | 1 220 | – |
| Bratská jednota baptistov | 3 883▲ | +11,39% | 3 486 | 3 562 | 2 465 | 1 745 |
| Cirkev bratská | 3 440▲ | +1,30% | 3 396 | 3 217 | 1 861 | 29 |
| Cirkev adventistov siedmeho dňa | 3 001▲ | +2,95% | 2 915 | 3 429 | 1 721 | – |
| ostatné nekresťanské cirkvi | - | - | 2 703▲ | 2 030 | 3 625 | – |
| budhizmus | 6 722▲ | +165,69% | 2 530 | 1 663 | – | – |
| Židovské náboženské obce | 2 007▲ | +0,40% | 1 999 | 2 310 | 912 | 136 737 |
| Islam | 3 862▲ | +99,69% | 1 934 | 1 212 | 180 | – |
| Starokatolícka cirkv na Slovensku | 1778▲ | +5,39% | 1 687 | 1 733 | 882 | – |
| Cirkev československá husitská | 581▼ | -67,40% | 1 782 | 1 696 | 625 | 11 495 |
| Bahájske spoločenstvo | 311 ▼ | -70,80% | 1 065 | – | – | – |
| Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní (Mormóni) | 377 ▼ | -61,21% | 972 | 58 | 91 | – |
| hinduizmus | 975▲ | +282,35% | 255 | 193 | – | – |
| Novoapoštolská cirkev | 73▼ | -56,02% | 166 | 22 | 188 | – |
| scientologizmus | - | - | 134▲ | 15 | – | – |
| Hnutie zjednotenia | - | - | 63▲ | 73 | – | – |
| Českobratská cirkev evanjelická | - | - | 45▼ | 169 | 813 | – |
| Pohanstvo a prírodné duchovno | 4 007 | - | – | – | – | – |
| iné | 57 248▲ | +379,42% | 11 941 | – | – | – |
| bez vyznania | 1 296 142▲ | +78,69% | 725 362 | 697 308 | 515 551 | 16 890 |
| nezistené | 353 797▼ | -38,09% | 571 437 | 160 598 | 917 835 |