Sovietska armáda

Sovietska armáda (rus. Советская армия – Sovetskaja armija; skratka: rus. СА – SA) bol oficiálny názov armády Sovietskeho zväzu od februára 1946 do rozpadu ZSSR v decembri 1991. V rokoch 1918 až 1946 jej predchádzala Červená armáda. V roku 1991 slúžilo v radoch Sovietskej armády 3 668 075 aktívnych príslušníkov a 4 129 506 záložníkov. Po rozpade ZSSR prešli jednotlivé časti niekdajšej Sovietskej armády v bývalých sovietskych republikách postupne pod kontrolu novovzniknutých štátov.

Sovietska armáda Советская армия Sovetskaja armija
Emblém Sovietskej armády Emblém Sovietskej armády
Krajina	Sovietsky zväz
Existencia	1946 – 1991
Vznik	25. február 1946
Zánik	26. december 1991
Typ	armáda
Funkcia	obrana územnej celistvosti ZSSR
Veľkosť	3 668 075 aktívnych príslušníkov (1991) 4 129 506 záložníkov (1991)
Motto	За нашу Советскую Родину! (Za našu sovietsku vlasť!)
Velitelia	Georgij Žukov, Ivan Konev, Konstantin Rokossovskij, Ivan Bagramian
Podriadené jednotky	pozri organizačné rozdelenie
Nadradené jednotky	Ozbrojené sily ZSSR
Účasť
Vojny	potlačenie protisovietskych nepokojov vo Východnom Nemecku potlačenie maďarského povstania čínsko-sovietske konflikty vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska intervenciu v Afganistane

Organizačné rozdelenie

Sovietska armáda sa organizačne delila na:

• Pozemné vojsko
• Vzdušné sily
• Vojsko protivzdušnej obrany
• Raketové vojsko strategického určenia
• Vojsko civilnej obrany

Dejiny

Po skončení druhej svetovej vojny v máji 1945 mala Červená armáda 110 pechotných divízií, 11 tankových a mechanizovaných zborov a 11 delostreleckých divízií, čo z nej robilo najväčšie ozbrojené sily vo svete. Táto armáda bola väčšia ako všetky americké ozbrojené zložky nasadené v Európe a Pacifiku dokopy^[1]. Počas studenej vojny odhadovali západné spravodajské služby silu Sovietskej armády na 2,8 až 5,3 milióna mužov. Početný stav armády v rôznych obdobiach kolísal. Napr. Chruščov pri znižovaní nákladov na konvenčnú armádu znížil početný stav Sovietskej armády z 5,3 milióna mužov na 3,6 milióna mužov^[1]. Sovietsky zväz od konca druhej svetovej vojny do roku 1967 vyžadoval trojročnú povinnú vojenskú službu. Následne v roku 1967 sa povinná vojenská služba v pozemnom vojsku skrátila na 2 roky.

Sovietska armáda sa po svojom vzniku v roku 1946 zúčastnila viacerých bojových operácií. Išlo predovšetkým o:

• potlačenie protisovietskych nepokojov vo Východnom Nemecku
• potlačenie maďarského povstania
• čínsko-sovietske konflikty
• vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska
• intervenciu v Afganistane

Výzbroj

Príslušník 2. tamanskej gardovej motostreleckej divízie 1. marca 1992 so zimným výstrojom, v tzv. afganke, si nasadzuje rukavice počas divízneho cvičenia blízko Moskvy

V roku 1990 mali pozemné zložky Sovietskej armády:^[2]

• 55 000 tankov, vrátane 4 000 T-80, 10 000 T-72, 9 700 T-64, 11 300 T-62, 19 000 T-54/55 a 1 000 PT-76.
• 70 000 obrnených vozidiel (BTR-80, BTR-70, BTR-60, BTR-D, BTR-50, BTR-152 a MT-LB).
• 24 000 bojových vozidiel pechoty (BMP-1, BMP-2, BMP-3, BMD-1, BMD-2 a BMD-3).
• 3 500 prieskumných vozidiel BRDM-2 a BRDM-1.
• 33 000 ťahaných delostreleckých zbraní (4 379 D-30, 1 175 M-46, 1 700 D-20, 598 2A65, 1 007 2A36, 857 D-1, 1 693 ML-20, 1 200 M-30, 478 B-4, D-74, D-48, D-44, T-12 a BS-3).
• 9 000 samohybných húfnic (2 751 2S1, 2 325 2S3, 507 2S5, 347 2S7, 430 2S4, 20 2S19, 108 SkH Dana, ASU-85 a 2S9)
• 8 000 raketových delostreleckých komplexov (BM-21, 818 BM-27, 123 BM-30, 18 BM-24, TOS-1, BM-25 a BM-14)
• Balistické taktické rakety SS-1 Scud, SS-21, SS-23 a FROG-7.
• 1 350 protilietadlových zariadení (SA-4, 850 SA-6, 950 SA-8, 430 SA-9, 300 SA-11, 70 SA-12, 860 SA-13, 20 SA-15, 130 SA-19, ZSU-23-4 a ZSU-57-2)
• 12 000 ťahaných protilietadlových diel (ZU-23-2, ZPU-1/2/4, S-60, 72-K, 61-K, 52-K a KS-19).
• 4 300 vrtuľníkov (1 420 Mi-24, 600 Mi-2, 1 620 Mi-8, 290 Mi-17, 450 Mi-6 a 50 Mi-26)

Hodnostné označenie príslušníkov Sovietskej armády

Mužstvo

1. Vojak (po rusky: Pядовой воин)
2. Slobodník (po rusky:Ефрейтор – z nem. Gefreiter)

Poddôstojníci

1. Mladší seržant (po rusky:Младший сержант)
2. Seržant (po rusky:Сержант)
3. Starší seržant (po rusky:Старший сержант)
4. Staršina (po rusky:Старшина)

Práporčíci

1. Práporčík (po rusky:Прапорщик)
2. Starší práporčík (po rusky:Старший прапорщик)

Nižší dôstojníci

1. Mladší poručík (po rusky:Младший лейтенант)
2. Poručík (po rusky:Лейтенант)
3. Starší poručík (po rusky:Старший лейтенант)
4. Kapitán (po rusky:Капитан)

Vyšší dôstojníci

1. Major (po rusky:Майор)
2. Podplukovník (po rusky:Подполковник)
3. Plukovník (po rusky:Полковник)

Generáli

1. Generálmajor (po rusky:Генерал-майор)
2. Generálporučík (po rusky:Генерал-лейтенант)
3. Generálplukovník (po rusky:Генерал-полковник)
4. Armádny generál (po rusky:Генерал армии)

Maršali

1. Maršal druhu vojsk (napr. Maršal výsadkových vojsk) (po rusky: Маршал воздушно-десантных войск)
2. Hlavný maršal druhu vojsk (napr. Hlavný maršal tankových vojsk vojsk) (po rusky: Главный маршал танковых войск)
3. Maršal Sovietskeho zväzu (po rusky: Маршал Советского Союза)