Sovotvaré
From Wikipedia, the free encyclopedia
Remove ads
Sovotvaré alebo sovy (lat. Strigiformes) v užšom zmysle sú rad letcov. Staršie sa označovali aj názvom nočné dravce.
Existujú aj sovotvaré/sovy (lat. Strigiformes) v širšom zmysle, ktoré zahŕňajú aj skupinu Caprimulgiformes.
Sovy je aj názov podradu sovotvarých (lat. Strigi) - pozri nižšie Systematika.
Remove ads
Charakteristika
Perie majú husté a mäkké (robí ich väčšími) a pokrýva aj nohy až po pazúry. Niektoré druhy majú na hlave perové štetce, tzv. perové uši alebo rožky. Oči sú veľké, namierené vpred, obkolesené lúčovito usporiadaným kruhom pier, tzv. závojom. Zakrpatené očné svaly robia oči nehybnými, preto pri pohľade nabok musia otočiť celú hlavu. Vonkajší prst je otočený dozadu. Zobák je zahnutý, na prstoch sú pazúry.
Sú to nočné vtáky, ale niektoré druhy lovia aj cez deň (priesvitná žmurka im chráni oči pred svetlom). Žijú na celom svete okrem Antarktídy. Živia sa malými cicavcami, rybami, plazmi, hmyzom a inými vtákmi. Hniezda všelikde – v dutinách stromov, v puklinách skál, v otvoroch múrov, na povalách či v opustených hniezdach sokolovitých.
Na Slovensku hniezdi 9 druhov (všetky sú chránené): sova obyčajná, sova dlhochvostá, plamienka driemavá, výr skalný, kuvik plačlivý[1], myšiarka ušatá, kuvičok vrabčí, výrik obyčajný a pôtik kapcavý. Na Slovensko občas v zimnom období zalieta aj Belaňa tundrová (Bubo scandiacus) pozorovaná napr. 20.1.1996 na Kloptani vo Volovských vrchoch.
Remove ads
Systematika
Rad sovotvaré/sovy (lat. Strigiformes) v užšom zmysle:
Útoky na človeka

Sovy zaútočia na človeka všeobecne výnimočne. Potenciálne nebezpečné sú však v období rozmnožovania resp. hniezdenia, kedy tiež dochádza k útokom najčastejšie.[2][3] V tomto prípade dokážu nebojácne a často veľmi agresívne brániť svoje mláďatá, hniezdo alebo aj teritórium, ak sa človek ocitne príliš blízko a vnímajú ho ako hrozbu[2][4][5][6][7] – dôkazom toho sú aj prípady, keď sa niektoré väčšie druhy sov nebáli zaútočiť na mnohonásobne väčšie medvede.[2][8] Môže ísť aj o útoky nevyprovokované. Často totiž prichádzajú bez varovania a zvyčajne zo zadu, čo je taktika, ktorú používajú aj proti prirodzeným predátorom, ako sú napríklad kuny alebo líšky, a obvykle sú namierené na hlavu človeka (lebo spravidla útočia zhora).[2][4][8] Zbraňou sa stávajú ich silné nohy s veľkými a ostrými pazúrmi. Hoci zvyčajne útočia väčšie druhy sov, ako napríklad výr skalný, výr bielobradý, sova jarabatohlavá (Strix varia) či belaňa tundrová,[2] sú známe aj incidenty s menšími druhmi sov.[8] Útoky sov spôsobujú prevažne menej závažné zranenia, pretože majú za cieľ nepriateľa iba odohnať či vystrašiť – často ide o viac či menej hlboké a početné škrabance a podobné rany.[4] Známe sú ale aj prípady, kedy človek utrpel ťažšie zranenie[9] alebo po útoku sovy prišiel o oko – napr. anglický vtáčí fotograf Eric Hosking, ktorému sova obyčajná oko vyškriabala.[10] Smrteľné útoky nie sú potvrdené. Vzhľadom na to, že sa na pazúroch sov nezriedka nachádzajú baktérie potenciálne škodlivé pre človeka, často sa po útoku sov odporúča očkovanie proti tetanu.[4][11]
Za prípadný nárast incidentov môže napríklad strata prirodzeného prostredia, ak sú sovy nútené hniezdiť v menej zalesnených alebo vhodných lokalitách a v blízkosti ľudí, kvôli čomu prichádzajú do kontaktu s človekom častejšie. Vo vhodnom prirodzenom prostredí, ktoré poskytuje dostatok priestoru a bezpečných úkrytov, sú sovy skôr plaché.[4][8]
Sovy môžu zaútočiť aj na domáce zvieratá, napríklad na mačky a menšie psy. V takom prípade môže ísť aj o predačný útok, preto niektorí odborníci odporúčajú, aby v oblastiach, kde sa sovy pohybujú v blízkosti záhrad, ľudia nenechávali menšie domáce zvieratá voľne behať bez dozoru, rovnako ako pri venčení svojich maznáčikov napríklad pri lese.[3][12][13][14][15][16]
Remove ads
Referencie
Iné projekty
Wikiwand - on
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Remove ads