Staroseverčina

Staroseverčina (iné názvy: stará severčina, staronordičtina, stará nordičtina, staroškandinávčina, stará škandinávčina, stará severná germánčina; staroseverské jazyky, staronordické jazyky, staré severogermánske jazyky, staroškandinávske jazyky; nepresne: staroislandčina v najširšom zmysle) je súhrnné označenie pre všetky severogermánske nárečia/jazyky od 8. príp. 9. storočia do polovice 14. stor.; v širšom ponímaní pojem zahŕňa aj tzv. strednú severčinu, čiže obdobie od polovice 14. do začiatku 16. stor..

Germánske jazyky na začiatku 10. storočia

     staroseverčina - stará západná severčina

     staroseverčina - stará východná severčina

     staroseverčina - stará gotlandčina

     stará angličtina

     krymská gótčina

     ostatné germánske jazyky

Časť vyššie uvedených názvov má však aj iné významy (pozri nižšie).

Na začiatku uvedeného obdobia (t.j. obdobia 8. - 14./16. stor.) bola staroseverčina jeden jazyk, neskôr išlo fakticky o jeden jazyk v procese rozpadu na viacero jazykov (resp. v prvom kroku na západnú a východnú skupinu nárečí) a na konci uvedeného obdobia (najneskôr v 12. stor.) už išlo o zoskupenie jazykov.

Významy pojmu staroseverčina

Názvy staroseverčina, stará severčina, staronordičtina a stará nordičtina môžu mať v závislosti od autora jeden z nasledujúcich významov (pozri aj nižšie uvedené delení staroseverčiny a článok severogermánske jazyky):

• 1. praseverčina + severogermánske jazyky od 8./9. do 14., prípadne 16. stor. ^[1]
• 2. severogermánske jazyky od 8./9. do 14., prípadne 16. stor. (t.j. predmet tohto článku)
• 3. stará západná severčina^[2][3][4][5], resp. stará nórčina v širšom zmysle + stará islandčina v širšom zmysle ^[1]
• 4. stará islandčina v užšom zmysle^[6][5], pretože v nej bolo napísané veľké množstvo textov
• 5. severogermánske jazyky od 8./9. do 11./12. stor.(t.j. len staršia časť z významu č. 2), v širšom zmysle vrátane 6.-8./9. stor. - Týmto významom č. 5 sa v podstate myslí staroseverčina ako ešte jeden jednotný alebo takmer jednotný jazyk (na rozdiel od neskorších už úplne samostatných severogermánskych jazykov)^[7][8]
• 6. severogermánske jazyky od 11./12. do 14. stor. (t.j. len mladšia časť z významu č. 2)^[9][10]

Nasledujúci text sa zaoberá staroseverčinou vo význame č. 2.

Rozšírenie

Staroseverčinou sa najprv hovorilo len v Dánsku, Nórsku, Švédsku a časti Fínska, ale Vikingovia ju rozšírili aj na Orkneje, Shetlandy, časti Škótska, Írska a stredného Anglicka, Faerské ostrovy, Island, časti Grónska a časti Severnej Ameriky.

Delenie

staroseverčina/stará severčina/staronodičtina/stará nordičtina vo význame č. 2 (=stará islandčina v najširšom zmysle, stará severná germánčina, staroškandinávčina, stará škandinávčina, staroseverské jazyky, staronordické jazyky, staré severogermánske jazyky, staroškandinávske jazyky):

• †stará západná severčina (=stará zapadná nordičtina, stará západná škandinávčina, západná severčina, západná nordičtina, (starý) nórsko-islandský jazyk, nórsko-islandské jazyky, západná staroseverčina/stará severčina/staronordičtina/stará nordičtina/staroškandinávčina/stará škandinávčina/stará severná germánčina, staroseverčina/stará severčina/staronodičtina/stará nordičtina vo význame č. 3; zriedkavo: stará nórčina^[11][12][13] v najširšom zmysle, stará islandčina^[14][15][12] vo veľmi širokom zmysle, norroenný jazyk^{[11][16][14][17][18]}):
  • †stará nórčina v širšom zmysle:
    • nórska časť staroseverčiny z vikinského obdobia
    • †stará nórčina v užšom zmysle
    • †stredná nórčina – niekedy nepovažovaná za súčasť staroseverčiny; v období strednej nórčiny bola nórčina silno ovplyvnená (dolnou) nemčinou
  • †stará islandčina v širšom zmysle (=archaická islandčina v širšom zmysle):
    • islandská časť staroseverčiny z vikinského obdobia – niekedy považovaná za súčasť starej nórčiny v širšom zmysle
    • †stará islandčina v užšom zmysle (=archaická islandčina v užšom zmysle, staroseverčina/stará severčina/staronodičtina/stará nordičtina vo význame č. 4)
      • †stará islandčina v najužšom zmysle
      • †stredná islandčina – niekedy nepovažovaná za súčasť staroseverčiny
  • †staroseverčina v Grónsku – niekedy považovaná za súčasť starej islandčiny v širšom zmysle
  • †stará faerčina v širšom zmysle - niekedy považovaná za súčasť starej nórčiny v širšom zmysle
    • faerská časť staroseverčiny z vikinského obdobia (niekedy považovaná za súčasť starej nórčiny v širšom zmysle) a z obdobia 11.-13. stor.
    • †stará faerčina v užšom zmysle
  • †stará nornčina - niekedy považovaná za súčasť starej nórčiny v širšom zmysle
• †stará východná severčina (=stará východná nordičtina, stará východná škandinávčina, východná severčina, východná nordičtina, starovýchodný jazyk, východná staroseverčina/stará severčina/staronordičtina/stará nordičtina/staroškandinávčina/stará škandinávčina/stará severná germánčina, zastarano: švédsko-dánsky jazyk, dánsko-švédsky jazyk):
  • †stará švédčina v širšom zmysle:
    • †runová švédčina
    • †stará švédčina v užšom zmysle
      • †stará švédčina v najužšom zmysle (=staršia stará švédčina, klasická stará švéčina)
      • † stredná švédčina (=mladšia stará švédčina) – niekedy nepovažovaná za súčasť staroseverčiny; stredná švédčina sa najnovšie delí na dve obdobia (hranicou je rok 1450)
  • †stará dánčina v širšom zmysle:
    • †runová dánčina (=stará dánčina v jednom užšom zmysle)
    • †stredná dánčina v širšom zmysle (=stará dánčina v inom užšom zmysle)
      • †staršia stredná dánčina (=najstaršia dánčina, staršia stará dánčina)
      • †mladšia stredná dánčina (= stredná dánčina v užšom zmysle, mladšia stará dánčina) – niekedy nepovažovaná za súčasť staroseverčiny; v obdbí mlašej strednej dánčiny bola dánčina silno ovplyvnená (dolnou) nemčinou
• †stará gotlandčina (=stará gutničtina) - niekedy (najmä staršie) považovaná za súčasť starej východnej severčiny alebo súčasť starej švédčiny v širšom zmysle
• ?†stará dalarnčina - t.j. predchodca jazyka älvdalska; stará dalarnčina je len hypotetický jazyk

Poznámka: Všetky názvy typu „stará XY“ či „stredná XY“ sa v slovenčine uvádzajú aj v podobe „staroXY“ či „stredoXY“ (napr. stará islandčina - staroislandčina).

Pre staroseverčinu v 11. - 14. stor. sa niekedy (porov. napr. Haugen 2015) uvádza odchylné celkové delenie: konkrétne sa namiesto (aj vyššie uvedeného) pôvodného delenia na západnú skupinu (t.j. v podstate stará nórčina a stará islandčina) a východnú skupinu (t.j. v podstate stará švédčina a stará dánčina) pre 11. - 14. stor. uvádza delenie na severnú skupinu (t.j. v podstate stará nórčina, stará islandčina a stará švédčina) a južnú skupinu (t.j. v podstate len stará dánčina). Pre novovek (ktorý ale už nie je predmetom tohto článku) sa mimochodom niekedy používa zas úplne iné delenie - tentokrát na ostrovnú skupinu (t.j. v podstate islandčina) a kontinentálnu skupinu (t.j. v podstate švédčina, dánčina a nórčina) - o tomto novovekom delení pozri napr. v článku severogermánske jazyky.

Zdroje kapitoly delenie:^{[19][20][21][22][23][7][24][25][10][26][27][28][29][30][31][32][33][34][35][14][36][8][37][38][39][40][11][41][16][42][43][44][45][46][47][5][48][49][50][51][52][53][54][55][56][57][58][59]}