Stoličný Belehrad

Stoličný Belehrad^[1] (staršie: Stolný Belohrad; maď. Székesfehérvár, lat. Alba Regia, nem. Stuhlweißenburg) je mesto v Maďarsku. Je to staré župné sídlo s bohatou minulosťou. Má rozlohu 170,89 km² a žije tu okolo 100-tisíc obyvateľov.

O rovnomennej župe pozri Stoličnobelehradská župa.

Stoličný Belehrad
Székesfehérvár
mesto
Stoličný Belehrad
Vlajka Erb
Štát	Maďarsko
Župa	Stoličnobelehradská
Okres	Stoličnobelehradský
Nadmorská výška	118 m n. m.
Súradnice	47°11′19″S 18°24′49″V
Rozloha	170,89 km² (17 089 ha)
Obyvateľstvo	96 940 (1.1.2019)
Hustota	574,68 obyv./km²
Založenie	972
- Udelenie mest. práv	1222
Primátor	András Cser-Palkovics (FIDESZ-KDNP)
Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
PSČ	8000
Telefónna prevoľba	(+96) 22
Poloha mesta v rámci Maďarska
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Székesfehérvár
Webová stránka: www.szekesfehervar.hu
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Etymológia

„Székesfehérvár“ doslova znamená „Stoličný Biely hrad/Stoličný Belehrad“. Zo stredoveku sú doložené tak maďarské (1055: feheruuvaru), slovenské/južnoslovanské (1147 a 1192: Belegrad) aj nemecké názvy (Weissenburg). Nie je jasné, ktorý názov (slovanský, maďarský, nemecký) je pôvodný a ktorý je len doslovným prekladom ostatných, ale vysoká frekvencia slovanského „Belegrad“ (len v dnešnom Maďarsku 4-krát) azda naznačuje vyššiu pravdepodobnosť slovanského pôvodu názvu.

Dejiny

Zo začiatku rímske mestečko Herculia, potom málo významná osada a od panovania prvého uhorského kráľa Štefana I. sídlo kráľov. Ako prvé v Uhorsku povýšené na slobodné kráľovské mesto výsadou kráľa Ondreja II. z roku 1222. Miesto korunovácie 36 kráľov až do roku 1543, keď mesto obsadili Turci a držali ho až do roku 1688. Korunovácie sa konali v trojloďovej bazilike postavenej v 10. storočí, v jednej z najbohatších stavieb svojej doby, ktorú turecké vojská zničili a zrovnali so zemou, podobne ako aj ostatné stavby v meste.

V polovici 18. storočia sa začal nový rozvoj mesta, súčasný obraz starého mesta vytvárajú barokové a klasicistické stavby. Rozvoj pokračoval aj v 19. storočí, keď pribudli prvé továrne.

Najväčšia zmena vo vývoji mesta nastala po roku 1945, počet obyvateľov sa zvýšil z 35 000 na vyše 110 000 a staré mesto obklopili nové panelové sídliská.

Súčasnosť

Mesto je významná cestná a železničná križovatka, rozvinutý priemysel (najmä elektronický – známa továreň na výrobu televízorov a rádií). Staré mesto bolo po rokoch chátrania zrekonštruované, rozmáhajú sa služby a cestovný ruch.

Zaujímavosti

• V Parku zrúcanín zvyšky historických stavieb z 10. a 11. storočia, najmä kráľovskej baziliky
• Gotická kaplnka sv. Anny z 15. storočia, pri nej Katedrála sv. Štefana s dvoma vežami, pôvodne gotický kostol, prestavaný v rokoch 1758 – 1778
• Biskupský palác s bohatou knižnicou z rokov 1790 – 1801
• Múzeum kráľa Štefana s bohatými zbierkami rímskeho a stredovekého osídlenia
• Socha kráľa Štefana I. na koni z roku 1938
• Cisterciánsky kostol z polovice 18. storočia, zaujímavá vnútorná výzdoba
• Pravoslávny chrám z 18. storočia s ikonovou výzdobou
• Bory vár – hrad v rôznych štýloch, množstvo obrazov a sôch

Partnerské mestá

Alba Iulia, Rumunsko Birmingham, Alabama, USA Blagoevgrad, Bulharsko Bratislava, Slovensko Cento, Taliansko Chorley (Lancashire), Spojené kráľovstvo, 1991

Kemi, Fínsko Nové Zámky, Slovensko Luhansk, Ukrajina Opole, Poľsko, 1978 Schwäbisch Gmünd, Nemecko, 1991 Zadar, Chorvátsko

Galéria

• 
• 
• 
•