Tádž Mahal

Tádž Mahal (iné názvy pozri nižšie) je stavba pri Ágre v indickom štáte Uttarpradéš, je súčasťou svetového dedičstva UNESCO.

Svetové dedičstvo UNESCO

Taj Mahal*
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO
Tádž Mahal
Štát	India
Typ	kultúrna
Kritériá	i
Identifikačné č.	252
Región**	Ázia a Pacifik
Súradnice	27°10′35.49″S 78°2′32″V
História zápisu
Zápis	1983  (7. zasadnutie)
* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva. ** Klasifikované regióny podľa UNESCO.

Tádž Mahal

Názvy

Súčasné názvy sú:

• po hindsky ताज महल - Tádž Mahal alebo ताजमहल - Tádžmahal
• po urdsky/v modernej perzštine تاج‌ محل - Tádž Mahal
• po anglicky Taj Mahal

Ak sa prijme niektorá z teórií o pôvode súčasného názvu, sú možné aj nasledujúce názvy^{[1][2][3][4][5][6]}:

• Podľa teórie o pôvode názvu v mene manželky veľkého mogula Šáhdžahána, ktorá sa volala (po perzsky) Múmtáz Mahal(l), názov bol pôvodne Táz Mahal(l) alebo Tádže Mahal(l), a na základe toho sa potom ako súčasný názov uvádza niekedy aj tvar Tádž Mahall
• Podľa teórie o perzskom pôvode názvu, názov znel pôvodne po perzsky Tádž-e Mahál/iné prepisy: Tádže Mahál/Tádž-i Mahál, čo doslova znamená "koruna úžasných miest/koruna palácov"
• Podľa (zriedkavo akceptovanej) teórie o indickom pôvode názvu, názov znel pôvodne v sanskrite Tédžó Mahálaja/Tédž-ó-Mahálaja.

Časti a vznik

Pozostáva z hlavnej budovy obklopenej štyrmi minaretmi, mešity na západe (čiže smerom k Mekke) a domu pre hostí na východe.

Podľa prevažujúceho oficiálneho názoru je to mauzóleum, ktoré postavil Šáhdžahán na pamiatku svojej ženy Mumtázmahal (Ardžumand Banu Begumber). Podľa oficiálneho zápisu UNESCO sa stavba začala v roku 1631 a skončila roku 1648. Stavalo ju vyše 20 000 remeselníkov z celej južnej, strednej a východnej Ázie. Vraví sa, že na architektonickom stvárnení sa mali podieľať jeden Francúz a istý Benátčan. Zodpovedným architektom bol Usad Ahmad z Láhauru, starého hlavného mesta ríše mogulov. Stavebný materiál bol dopravený z celej Indie a Ázie, využilo sa vyše 1000 slonov a 28 rôznych druhov drahokamov a polodrahokamov bolo zasadených do mramoru.

Existuje však aj názor, že ide o prestavbu pôvodnej hinduistickej stavby, na čo by poukazovali podobné stavby (ktoré nie sú mimo Indie veľmi známe).

350. výročie

Od augusta 2004 sa oslavovalo 350-ročné výročie pamiatky. Prvý raz po 20 rokoch bola pamiatka 27. novembra 2004 otvorená (predbežne na tri mesiace) aj pre nočné návštevy. Otvorenie umožnilo až rozhodnutie indického ústavného súdu.

Príbeh o mauzóleu

Roku 1629 pri pôrode štrnásteho dieťaťa zomrela manželka indického mogula. Mala 36 rokov a bola už 17 rokov vydatá. Jej manžel Šáhdžahán stratil tým nielen milovanú ženu, ale aj múdru politickú radkyňu. Vraví sa, že za ňou trúchlil celé dva roky (podľa iných správ mu bolesťou zbeleli vlasy). Zložil sľub, že postaví pomník, ktorý bude hoden jeho ženy, niečo celkom mimoriadne. Nemožno poprieť, že sa mu to aj podarilo. Ardžumand Banu, známa tiež pod menom Mumtázmahal (vyvolená paláca), dostala takto neobyčajný náhrobok, ktorý sa označuje skratkou jej mena Tádž Mahal. Tadž Mahal je jednou z najkrajších pamiatok.

Charakteristika a turistický význam

Detail vonkajšej steny

Budova je preslávená na celom svete a priťahuje množstvo návštevníkov. Silueta známa z fotografií sa stala symbolom Indie. V rozličných hodinách dňa pri rozličnom osvetlení pôsobí na diváka zakaždým inak. Chýba mu chladná monumentalita, ktorá by sa od pomníka dá očakávať. Skôr sa zdá, že sa vznáša medzi nebom a zemou, jeho proporcie, jeho symetrické členenie, okolité záhrady a zrkadlenie vo vode sa spájajú a vytvárajú dojem, ktorý obrovskému počtu návštevníkov vyráža dych.

Pamiatku denne navštívi až 70 000 ľudí.^[7]

Metro

V decembri 2020 premiér Indie Narenda Modi oznámil projekt metra, ktorý by mal znížiť znečistenie v okolí Tadž Mahalu. Metro bude prepojené so železničnou sieťou v meste Agra. Projekt by mal stáť okolo 1,1 miliardy dolárov.^[7]