Tektonická platňa

Tektonická platňa alebo litosférická platňa je mohutná kryha pevnej zemskej kôry a časti vrchného plášťa (litosféry). Zemský povrch je pokrytý 12 väčšími a radom (okolo 40) menších platní (mikroplatní)^[1].

Tektonické platne

Rozmery a tvar platní sú variabilné: od obrovských (Eurázijská platňa), až po maličké, takzvané mikroplatne (Anatólska platňa). Hrúbka platní je tiež značne kolísavá, od prakticky nulovej v stredooceánskych chrbátoch, až po cca 80 km pod Himalájami. Je tvorená dvoma typmi kôry: oceánskou a pevninskou, ktoré sa odlišujú chemickým zložením, ako aj fyzikálnymi vlastnosťami. Pod platňami sa nachádza relatívne duktilná (ale neroztavená) časť plášťa: astenosféra.

Hranice platní nekorešpondujú s hranicami kontinetov (resp. kontinentálnej zemskej kôry), pretože sú zväčša zložené z kontinentálnej ako aj oceánskej kôry. Napr. Severoamerická platňa nepokrýva len Severoamerický kontinent, ale aj Grónsko, časť Sibíri, sever Japonska a celý severozápadný Atlantický oceán.

Interakcie platní a súvisiace geologické procesy

Bližšie informácie v článkoch: Stavba Zeme a Platňová tektonika

Tepelný pohyb v astenosfére zapríčiňuje pohybovanie sa platní, známe ako pohyb kontinentov. Interakcie medzi platňami spôsobujú vytváranie pohorí, vulkanizmus, zemetrasenia ako aj iné geologické fenomény.