Toros Toramanjan

Toros Toramanjan (armén. Թորոս Թորամանեան * 18. marec 1864^[1] – † 1. marec 1934) bol arménsky architekt, archeológ a historik architektúry. Je považovaný za „otca arménskej architektonickej historiografie“.^[2]

Toros Toramanjan
arménsky architekt, archeológ a historik architektúry
Narodenie	18. marec 1864 Şebinkarahisar, Turecko
Úmrtie	1. marec 1934 (69 rokov) Jerevan, Arménsko
Odkazy
Commons	Toros Toramanjan
Biografický portál

Toros Toramanian na arménskej poštovej známke z roku 2014

Životopis

Narodil sa v roku 1864 v meste Şebinkarahisar na západe Arménska, vo vtedajšej Osmanskej ríši. Vo veku 14 rokov prišiel o oboch rodičov. Študoval architektúru v Konštantínopole a neskôr v Paríži, potom sa sústredil na detailné štúdium pozostatkov stredovekých arménskych architektonických pamiatok, najmä na území starovekého mesta Ani.

Toramanianova vedecká práca pripravila pôdu pre prácu významného vedca Josefa Strzygowského, ktorý po dlhom a detailnom štúdiu kresťanskej architektúry dospel k názoru, že arménska architektúra hrala významnú úlohu v rozvoji byzantskej a neskôr západoeurópskej architektúry.^[3] V roku 1920, počas turecko-arménskej vojny, prišiel Toramanian o veľkú časť svojej nepublikovanej práce,^[4] vrátane porovnávacej štúdie byzantskej a arménskej architektúry a štúdie o histórii arménskych pohrebných pamiatok. Bol tiež donútený aj s rodinou utiecť z Alexandropolu do Tbilisi.

V roku 1923 sa v arménskej SSR stal jedným zo zakladajúcich členov výboru pre ochranu historických pamiatok, ktorého sa stal riaditeľom. Výbor sa podieľal na rekonštrukcii katedrály v Ečmiadzine. Bol aj členom Celosvetového kongresu Arménov.^[5]

Toros Toramanjan zomrel v roku 1934 v Jerevane a bol pochovaný na brehu rieky Hrazdan.

Dielo

• Niuter Hay Jartarapetutian Patmutian (Material for the History of Armenian Architecture), Vol. 1 (Erevan: 1942) and Vol. 2 (Evevan: 1948)