Terciér
From Wikipedia, the free encyclopedia
Remove ads
Terciér (iné názvy: treťohory, novovek Zeme; zastarano: kenozoikum; nevžitý tvar: treťovršie [1]) je neformálne geologické obdobie, časť éry kenozoikum.
O iných významoch výrazu terciér pozri terciér (rozlišovacia stránka). O iných významoch výrazu treťohory pozri treťohory (rozlišovacia stránka).Remove ads
Zaradenie v systéme a časové hranice
Pojem definoval v roku 1810 Alexandre Brongniart resp. v roku 1833 Charles Lyell. Názov pochádza z označenia „Montes tertiarii“ zavedeného v roku 1759 Giovannim Arduinom pre málo spevnené súvrstvie severotalianskych Álp. Členenie na stupne používané dodnes zaviedol Emile Haug v roku 1911[2]. Staršie významy pozri v článku terciér (rozlišovacia stránka).
Treťohory sa začali pred 65,5 (+/− 0,3) miliónmi rokov; táto hranica sa opiera hlavne o vyhynutie amonitov a veľkých plazov, horná hranica je (v závislosti od doby definície) 2,588 miliónov (začiatok ľadovej doby[3]). Podľa starších, neplatných členení bol koniec terciéru pred 1,806 miliónmi rokov (pozri aj vysvetlenia v článku kvartér o začiatku kvartéru). V systéme Medzinárodnej komisie pre stratigrafiu sa od roku 2005 končí pred 2,588 mil. rokov (V roku 2004 bol pojem terciér v systéme zrušený, ale v roku 2005 bol znova povolený, no len ako neformálne označenie obdobia 65,5 až 2,588 miliónov rokov).
Remove ads
Rozdelenie
Terciér sa člení podľa platnej stratigrafickej škály (ICS 2009)[3] takto:
Terciér (ICS 2005):
Na biostratigrafické členenie sa používa hlavne nanoplanktón a planktónne dierkavce (foraminifery) – numulity a iné.
Remove ads
Geológia
Začiatkom treťohôr dosiahli kontinenty takmer ich dnešnú pozíciu. More Tethys, ktoré kedysi oddeľovalo severné kontinenty od Indie a Afriky sa začalo uzatvárať. Do konca treťohôr prebehla i kolízia Juhoamerickej a Severoamerickej platne. Antarktická platňa pokračovala v drifte smerom k dnešnému južnému pólu. Postupným uzatváraním – subdukciou Tethysu vzniklo Stredozemné more, Čierne more, Kaspické more ale aj Balaton, či Neziderské jazero. Spojenie platní umožnilo migráciu suchozemských druhov zvierat po kontinentálnych mostoch a prienik nových druhov do Európy a Ázie. Zrážka Indie a Eurázie znamenala vznik Himalájskej sústavy. Prebehli tiež mladšie fázy alpínskeho vrásnenia, zanikli morské panvy severne od Álp, výrazná bola sopečná činnosť.
Z hľadiska klimatológie pokračovalo teplé obdobie z mezozoika, ktoré vrcholilo v strednom eocéne, no neskôr sa ochladilo.
Život v terciéri
Fauna
Charakteristickým predstaviteľom jednoduchého života v treťohorných moriach boli numulity, dierkavce, ktorých vápencové schránky dosahovali veľkosť až 15 mm. Tieto veľké dierkavce žili najmä v eocéne, konkrétne lutéte a podieľali sa na tvorbe takzvaných numulitových vápencov.[4] Moria boli bohaté aj na koraly a mäkkýše, najmä lastúrniky a ulitníky. Dominantou morí boli kostnaté ryby a žraloky. Niektoré druhy ako napr. karcharodon (od starogréckeho slova karcharodus – ostrozubý) dosahovali obrovských rozmerov.
Na súši nastal veľký rozvoj vtákov a cicavcov, pre ktorých sa vyvinulo vyhynutím dinosaurov priaznivejšie prostredie. Ich výhodami bolo najmä to, že sa starali o potomstvo a mali menšie problémy sa vyrovnať so zmenami klímy. Práve treťohory boli prvým obdobím, v ktorom sa začala živá príroda priblížila dnešnému obrazu. V tej dobe totiž jedna z najstarších skupín primitívnych cicavcov umožnila rozvoj dnešným triedam hlodavcov, kopytníkov a šeliem. Ich prví predstavitelia sa však od dnešných výrazne líšili.
Flóra
Vo flóre treťohôr prevláda zastúpenie krytosemenných rastlín, preto majú veľký význam na výskum palynologické rozbory.
Remove ads
Pozri aj
Referencie
Wikiwand - on
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Remove ads