Tvrdá voda

Tvrdá voda obsahuje zvýšené hodnoty rozpustených minerálnych látok. Zvyčajne ide o dva prvky, a to vápnika a horčíka, v menšej miere to môžu byť stroncium, oxidy železa a mangánu^[1]. Podľa obsahu aniónov kyselín rozlišujeme prechodnú (uhličitanovú) a trvalú tvrdosť vody, ktorú spôsobujú najmä sírany. Pretekaním tvrdej vody, či jej zohrievaním, sa z týchto prvkov vytvára vodný kameň. Ten sa postupne usadí všade tam, kde táto voda pretečie.

Vodný kameň usadený na vodovodnom kohútiku

Tvrdá voda vzniká obohacovaním podzemnej vody o minerálne látky, najčastejšie pri jej prechode horninovým prostredím, v ktorom dominujú karbonátové horniny ako sú vápence a dolomity.

Tvrdosť vody ovplyvňuje jej použitie pre domácnosti aj priemysel^[1].

Tvrdá voda má niekoľko nevýhod:^[2]

• nižšia životnosť spotrebičov
• zvýšené náklady pri vyhrievacích telesách
• zanášenie nánosov vodného kameňa na vodnej armatúre
• poškodenie povrchov na vodovodných batériách
• vyššie náklady na čistiace prostriedky
• suchá pokožka a vlasy
• nízka účinnosť saponátov rozpustených v tvrdej vode

Ako merať tvrdosť vody

Tvrdosť vody sa dá odmerať viacerými spôsobmi:

1. kvapkami na meranie tvrdosti vody
2. lakmusovým papierikom (testom)
3. fotometrom (špeciálny merač na rôzne prvky vo vode)
4. iónovým chromatografom (vysoko špecializovaný prístroj)

Rozsah tvrdosti vody

Pitná voda	mmol/l	°dH	°F
veľmi tvrdá	> 3,76	> 21,01	> 37,51
tvrdá	2,51–3,75	14,01–21	25,01–37,5
stredne tvrdá	1,26–2,5	7,01–14	12,51–25
mäkká	0,7–1,25	3,9–7	7–12,5
veľmi mäkká	< 0,5	< 2,8	< 5

Ako zmäkčiť tvrdú vodu

Tvrdú vodu možno zmäkčiť viacerými spôsobmi:^[3]

• varením
• destiláciou
• pridaním umývacej sódy
• zmäkčovačami vody
• chemickou výmenou iónov
• reverznou osmózou